Túra

Roklina Piecky

22. 10. 2018
Jar sa blíži k svojmu koncu, ale teploty dosvedčujú skôr letné obdobie, množstvo búrok cez týždeň za horúcich dni to len potvrdilo. Moje milované Slanské vrchy mám prejdené v podstate celé, a tak sa snažím vyraziť aj inde do hôr. Spoznať miesta z našej prekrásnej slovenskej prírody. Jedným z takýchto miest je Slovenský raj. V rovnomennom NP je množstvo prírodných zákutí, ktoré stoja za návštevu a ich spoznanie. Nebudem ich spomínať, ale sa zameriam na tiesňavu, kam dnes pôjdem. Bude to roklina Piecky s Veľkým a Terasovým vodopádom.

V poslednej dobe vyhľadávam rôzne možnosti návštev prírodných zákutí v spoločnosti turistov z niektorého klubu. Nie prvýkrát využívam takúto možnosť turistiky a idem s účastníkmi zájazdu. V ich spoločnosti sa cítim fajn a mám medzi nimi aj starších turistických priateľov. Preto mi padla vhod návšteva rokliny Piecky v Slovenskom raji. Cesta autobusom prešla bez ťažkostí a po dvoch hodinkách sme vystupovali v miestnej časti Hrabušíc - Píla. Všetko, čo na dnešný deň potrebujem, je zbalené v batohu, len zapnúť záznam trasy, skontrolovať foťák a môže sa vyraziť v ústrety dnešnému dobrodružstvu.

Trasa

Hrabušice, časť Píla – Biela dolina – Stredné Piecky – Piecky, vrch – Suchá Belá, záver – Pod Vtáčim hrbom – Podlesok

Po zaplatení poplatku na parkovisku sa začína putovanie pokračujúc peknou časťou zrubových dreveníc k smerovníku, kde odbočujeme pri tabuli s informáciami o rokline smerom vľavo k potoku. Po niekoľkých metroch sa cez drevenú lávku dostanem cez potok na jeho druhú stranu a pokračujem vedľa neho, ale viac je to v koryte. Našťastie, vody nie je veľa, a tak sa dá prechádzať v pohode bez toho, aby som si premočil topánky. Určite to bude veľmi zaujímavé kráčať z väčšej časti v koryte potoka a preskakovať vodu raz tu a raz tam. Turista musí predsa mať spôsob, ako tieto nástrahy prekonávať. Možno by na začiatok bolo potrebné niečo povedať o samotnej rokline, kým ju nezačnem osobne spoznávať.

Roklina Piecky

Je jednou z mnohých tiesňav nachádzajúcich sa v Slovenskom raji - v jeho severozápadnej časti. Územie "raja" bolo v roku 1964 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 za národný park, ktorý združuje 11 národných prírodných rezervácií, 9 prírodných rezervácií, 4 prírodné pamiatky, jeden chránený areál a jednu národnú prírodnú pamiatku. Piecky ležia medzi roklinami Suchá Belá, Veľký a Malý Sokol na západnom okraji planiny Glac. Roklinu vymleli tečúce vody potoka Píľanka a meno dostala podľa vymletých miest v tvare pecí pod vodopádmi. Prvý prechod roklinou absolvoval A. Mervay v roku 1911. Chodník prechádzajúci korytom a okrajmi potoka žltej značky je jednosmerný hore potokom.

Poďme však do rokliny a postupne ňou prechádzajúc, niečo o tom povedzme. To určite najviac zaujme turistov. Sme v Bielej doline a kráčam vedľa potoka, občas si niečo zaujímavé vyfotím. Pomaly sa aj svahy k sebe približujú. Viac-menej kráčam len dnom potoka v jeho kamennom koryte, kde občas musím preskakovať vodu alebo prekonávať tok s pomocou väčších kameňov či kusov z kmeňov stromov. Vnárajúc sa ďalej do doliny sú v nej aj väčšie, mohutnejšie a zaujímavejšie skalné útvary. Prichádzam k zákrute potoka, kde sa potok prudko zatáča vľavo a skala v spodnej časti je podmytá od prívalov vody počas dlhých rokov. Na ľavej strane je vodopád vysoký okolo troch metrov, ktorým teraz nepreteká voda. Po chvíľke dorazím pod Veľký vodopád. Práve v týchto miestach vstupujem do doliny Stredné Piecky. Vpravo je vchod do doliny Zadné Piecky, ale tá nie je sprístupnená. Vľavo zas sú Predné Piecky.

Veľký vodopád

V dlhom rade čakajú turisti a postupne po rebríku stúpajú na vrchol 13 m vysokého vodopádu, ktorým preteká toľko vody potoka Píľanka, že nás to ani počas výstupu nahor nemôže ostriekať. Aj na mňa prišiel rad, idem hore medzi poslednými, ale už prichádzajú ďalší turisti. Bez väčších problémov sa dostanem nad vodopád, odkiaľ si obzerám naokolo všetko, čo ma dokáže očariť. Pozriem sa aj dole, robím si rôzne zábery a potom pokračujem v úzkom kaňone po drevených rebríkoch alebo schodoch, mierne stúpajúc stále ďalej a ďalej dolinou Stredne Piecky.

V samotnom koryte potoka je viac naplaveného dreva, ale je to tu očarujúce a treba si to v pohode vychutnať. Radšej postupovať pomalšie, aby si turista odtiaľto zapamätal čo najviac z okolitej prírody. Kým dorazím k ďalšiemu vodopádu, tak uplynie dosť času. Keď človek fotí, tak sekundy a minúty len tak pribúdajú.

Terasový vodopád

Pred ním sa zas nazbieralo viac turistov, a tak mám dostatok času si výtvor dôkladnejšie obzrieť a urobiť niekoľko záberov. Aj keď nie vždy bez turistov, viac by sa mi to páčilo len tak bez ľudskej prítomnosti. Tento je o niečo menší má len 10 m, vytvára plošinky – terasy a od toho pochádza jeho názov. Rebríkom sa dostanem hore a potom pokračujem železnými plošinkami ďalej vpred.

Pokračujúc dolinou sa dostanem až ku skalke, na ktorej je menšie skalné okienko, ktoré ma trocha upúta. Idúc ďalej obdivujem všetko, čo mi príroda ponúkne. Neskôr sa steny rokliny priblížia k sebe a sú tu opäť drevené schody, rebríky, ktorými v niektorých miestach, pridržiavajúc sa reťaze, postupujem k menšiemu vodopádu.

Ešte posledné exponované miesta a roklina sa viac a viac otvára. Dostávam sa do jej vrcholovej časti a odbočiac vľavo sa dostanem na lesnú cestu, ktorou vedie chodník. Je tu smerovník Piecky-vrch 940 m, mám za sebou roklinu a teraz to bude o niečom inom. Exponované miesta ma už nebudú strašiť, ale okolie je tu veľmi pekné, len treba hľadať a všímať si to plnými dúškami.

Smerovník ukazuje po žltej, ktorou mám pokračovať. Je tu však odbočka smerom po zelenej k miestu Glac, Malá poľana. Ďalším zastavením je Suchá Belá-záver s nadmorskou výškou 959 m. Od vrcholu rokliny Piecky je to len štvrťhodinka cesty. Počas presunu si obzerám kvety, ktoré rastú vedľa spevnenej lesnej cesty. Aj to, čo poletuje z kvetu na kvet - motýle, včielky, chrobáky, ktoré si užívajú sladký nektár plnými dúškami z kalichov kvetov.

Minieme vyústenie rokliny Suchá Belá a o chvíľku sme na križovatke lesných ciest s posedením, prístreškom, smerovníkom, ale aj s možnosťou zapožičania si bicykla na cestu dole rôznymi smermi po cyklotrasách či na Malú poľanu, do Podlesku, či na Kláštorisko. Záleží to od smerovania cesty a či si to chce turista spríjemniť na bicykli. Tu si rozkladáme svoju poživeň na dnešok a po namáhavom prechode roklinou je čas na občerstvenie. Samozrejme, je potrebný aj oddych na zvyšok cesty a zostup do Podlesku.

Držíme sa plánu cesty a po odpočinku pokračujeme po žltej trase k smerovníku pod Vtáčím hrbom. K tomu by sme mali doraziť za polhodinku. Počas presunu sa toho veľa vidieť nedá, ale potešia kvety, poletujúci hmyz a okolie lesov. Aj tu v niektorých miestach sú skládky dreva, z čoho začína byť turistovi hneď smutno.

Od rázcestníka budeme zostupovať ešte niečo cez hodinku dole do Podlesku. Červená značka, ktorou pôjdeme je smerovaná z Letanoviec cez Klaštorisko, Podlesok do dediny Vydrník. Kráčajúc stále nižšie lesnou cestou sa dostanem na veľkej zákrute k celkom peknej vyhliadke, kde je vidieť niektoré dediny Spiša, a tak sa na vyhliadke zdržím, aby som si niečo odfotením preniesol aj do budúcnosti. Je vidieť Spišský Štvrtok, Hrabušice, Spišské Tomášovce a časť Levočských vrchov nad diaľnicou. Dnes sú Vysoké Tatry schované v oblakoch.

Dole na ďalšej zákrute lesnej cesty sú dve studničky a vľavo nad cestou menšia skala. Značkovaná cesta nás dovedie k smerovníku nad Podleskom, odkiaľ je len polhodinka cesty strmo dole. Počas schádzania pretínam dva alebo tri razy cyklotrasu a vychádzam na lúke. Je tu budova NP, amfiteáter, bufet a vpravo ubytovňa. Prechádzam cez lávku a sme pri bufetoch, kde sa to hemží turistami. Je tu tiež smerovník Podlesok, ktorý udáva trasu do Suchej Belej. Ktovie či sa práve v nej neocitnem počas leta. Trocha oddychu, niečo zjesť, ale aj počkať ostatných priateľov - turistov a môžeme sa vybrať na spiatočnú cestu domov.

Zhodnotenie

Samotný prechod roklinou Piecky vo mne zanechal množstvo nezabudnuteľných zážitkov z prechodu korytom skoro suchého potoka Píľanka. Skalné steny, ktoré sa vypínali do výšav, raz bližšie, inokedy ďalej a prekážky v podobe vodopádov, ktoré bolo treba prekonať rebríkmi, len umocnili nádheru a rázovitosť miesta. Obdivovať skutočne bolo čo, a tak len dúfam, že mi nádherné miesta ostanú čo najdlhšie v pamäti a pri spomienke sa mi to veľmi rýchlo vynorí pred snívaním so zavretými očami. Moje očakávanie z krás Slovenského raja sú skutočne naplnené na 100 percent. Dúfam, že sa mi ešte do niektorej rokliny v čarovnej prírode NP Slovenský raj podarí vrátiť a spoznať aj iné zákutia.

Fórum 10 príspevkov
Roklina Piecky 02/11/18 08:51 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Bieszczady – Połonina Wetlińska – Smerek Počas jednej túry mi volal Miro, či by som mal záujem ísť do Poľska na turistiku. Vraj je ešte voľné miesto, a tak som ani chvíľu nezaváhal. Áno, pôjdem, veď koľkokrát som sa pohrával doma s myšlienkou na turistiku v Poľsku počas hľadania na internete. Z rozprávania som mal vedomosť, že určite, ak tam pôjdem, tak to ľutovať nebudem. Išlo o Bieszczadzki Park Narodowy, ktorý turisti pokladajú za jeden z najkrajších v Poľsku a prirovnávajú ho k Nízkym Tatrám, Malej či Veľkej Fatre, čo sa týka výhľadov a prechodu po hrebeni. 28/04/20 Marián Jaššo Bukovské vrchy, Poľsko
Túra Za poniklecmi Hanušovskej pahorkatiny V posledných rokoch sa pohrávam s myšlienkou na návštevu dvoch lokalít v Hanušovskej pahorkatine, len nejako vždy z jari na to nebol čas. Už som navštívil niekoľko lokalít s výskytom poniklecov na východnom Slovensku, ale nie tieto, o ktoré mám záujem dnes. 24/04/20 Marián Jaššo Nízke Beskydy
Túra Hrad Čičva a Lysá hora Počas letných prázdnin, horúcich slnečných dní, sa vyberám na prehliadku zrúcaniny hradu nad dedinou Sedliská. Po jej prehliadke by som rád pokračoval po miestnej značkovanej trase cez vrchol Lysej hory. Využijem možnosť prepravy a spoločnosť priateľov - seniorov, turistov a milovníkov histórie z Trebišova. Po prehliadke hradných zrúcanín to bude sólo prechod novým a nepoznaným krajom Mernickej pahorkatiny. S presvedčením, že strávim pekný turistický deň v lone matky prírody. 17/04/20 Marián Jaššo Nízke Beskydy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Skogstad Saksi – turistické krátke nohavice Ide o krátke nohavice z elastického priedušného a rýchloschnúceho materiálu od nórskej značky Skogstad. Sú vhodné na turistiku v horúcom počasí. Majú dĺžku tesne nad kolená a stredne vysoký sed. Z viacerých farebných vyhotovení som vyskúšal menej nápadný šedo-zelený variant. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna de los Tres Fitz Roy (3405 m) - žulový obor, najvyšší vrch a legendárna ikona oblasti, ktorá, ako som spomenul v predchádzajúcom článku, dala meno celému pohoriu. Jeho silueta je nielen v erbe mestečka El Chaltén, ale aj v znaku Národného parku Los Glaciares. Za dobrého počasia ho vidieť snáď odvšadiaľ, z ulíc mestečka i patagónskej stepi. Svojou dominantnosťou človeka k sebe priam volá. Turisti sa najbližšie k nemu môžu dostať pri Lagune de los Tres. A práve toto horské jazero bude dnes naším cieľom. včera Martin Baniari Svet
Pozvánka Transsibírska magistrála – zážitky spojené s príbehmi ľudí Vlakom až na koniec sveta! Staňte sa súčasťou príbehu najväčšej železničnej trati na svete! Transsibírska magistrála je nevšedné cestovateľské dobrodružstvo odohrávajúce sa na koľajniciach križujúcich najdôležitejšie mestá Ruska, nedotknutú prírodu Mongolska, pestrý Peking aj legendárny Čínsky múr. Cestovateľské kino sa v utorok 18. augusta v košickom Kine Úsmev vydá spoznávať skryté krásy východnej Európy aj Ázie s cestovateľom Martinom Navrátilom, ktorý prezradí, čo všetko sa dá vidieť v “hoteli na kolesách”. 10/08/20 sponzorovaný článok Festivaly a premietania

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Roklina Piecky 02/11/18 08:51 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 956 m n. m. – Glacká cesta

    • min: 557 m n. m. – Podlesok

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 719 m

    • klesanie: 760 m

  • Vzdialenosť
    • 12 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 16.06.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9458 ° SŠ
      dĺžka: 20.3472 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.96601 ° SŠ
      dĺžka: 20.38612 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studničky pod Vtáčím hrbom, Podlesok (bufety)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Hrabušice, Píla (bus)
      Podlesok (bus, záchytné parkovisko) - Vydrník (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.26)