Pohronský Inovec

Pohorie patrí do oblasti Slovenského stredohoria. Je sopečného pôvodu, budované andezitmi a riolitmi. Erózia hlboko rozčlenila len okrajové zlomové svahy, pričom centrálne časti si zachovali povrch tvaru náhornej planiny s rázom pahorkatiny až vrchoviny. Najvyšším bodom je Veľký Inovec s výškou 900,6 m. n. m. Pre Pohronský Inovec je charakteristické teplé podnebie. Veľkú časť pohoria pokrývajú dubovohrabové lesy. Prevláda tu malebná lesnatá horská krajina s vidieckou štruktúrou kopaničiarskeho typu – takzvaných štálov.

Trasa

Veľká Lehota, rázc. Štambrk – Veľký Inovec – Obycké lúky – Škripec – Hrádok – Pod Benátom – Benát – Žitavany

Lúkami a lesmi

Po príjazde rýchlika do Novej Bane vymieňam pohodlie vlakového kupé za preplnený autobus. Dnes ním idú hádam všetci záhradkári, chalupári či iní ľudia smerom na Veľkú Lehotu. Konečne sa objavuje tabuľa obce. Na prvej zastávke vystupujem. Vítajú ma nízko ležiace ťažké mraky, mrholenie. Počasie hodné neskorej jesene a nie skorého leta. Musím sa vrátiť kus späť k rázcestiu Štambrk. Modrá značka, ktorou budem postupovať, prechádza rozľahlými lúkami, ktoré poskytujú výborné pohľady na okolie. Momentálne mám ale smolu. Všetko je zahalené v hmle. Po pravej strane míňam menší vŕšok, z ktorého sú za dobrej viditeľnosti pekné výhľady. Nemožno ho prehliadnuť, lebo na jeho vrchole stojí telekomunikačný vykrývač ako spoľahlivý orientačný bod. V okolí je viacero štálov, čo sú v podstate samoty. Jeden z nich je prestavaný na akýsi novodobý ranč. Po troch kilometroch prichádzam k lesu. Hneď na prvom rázcestí musím pozorne hľadať značku. Okrajová hustá mladina ju dokonale kamufluje. Hlbšie v lese je už značenie na dobrej úrovni. Cestou sa priam rozplývam nad omamnou vôňou lesa a húb. Z prava sa pripojí žltá značka a svorne s ňou prichádzam na lúku medzi Veľkým a Malým Inovcom. Vedľa turistického smerovníka je polorozpadnutá studnička, ale voda sa tu nabrať dá. Nezdržujem sa, pokračujem ďalej, až na vrchol Veľkého Inovca.

Veľký Inovec

Najvyšší vrch Pohronského Inovca, Veľký Inovec (900,6 m n. m.), sa nachádza v južnej časti pohoria. Jeho vrchol bol v roku 1992 vyhlásený za prírodnú pamiatku. Tvorí ho bralnatý relikt andezitového prúdu. Z vrcholu je obmedzený výhľad. Vedie sem viacero turistických značených ciest z rôznych smerov.
Hoci som na vrchole stál aspoň šesťkrát, vždy ma tu niečo prekvapí. Teraz je to počasie. Oblačnosť je pretrhaná, po hmle a mrholení ani stopy. Na tele cítim silu letného slnka. Z brál vidieť oblasť Štiavnických vrchov s velebným Sitnom. V diaľke sa rysujú kontúry Pohronskej pahorkatiny. Na vrcholových skalách je namaľovaný štátny znak SR. Jeho „umelecké“ stvárnenie, ako aj situovanie na kamenný blok, ja osobne nepokladám za najlepšie. Poniže je osadená pamätná doska s nápisom Pravda víťazí. Posedel by som tu aj dlhšie, ale neďaleko sa nachádza objekt, ktorý poteší hádam každého turistu. Tým je turistická chata na Veľkom Inovci.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Turistická chata na Veľkom Inovci

Neviem prečo, ale táto chata mi takpovediac prirástla k srdcu. Možno je to tým, že som tu zažil viaceré pekné chvíle. V spomienkach sa vrátim aspoň k jednej. Bolo to v istú neskorú jeseň, keď som sa štyri dni potuloval s kamarátom „Skleníkom“ po okolitých kopcoch. Za tmy sme dorazili ku chate. Tlmené svetlo z okna dávalo tušiť, že tu niekto je. Chata býva totižto v tomto čase otvorená len cez víkendy. Skrátka, chatár robil zásobu paliva na zimu. Aj keď bolo zatvorené, veľmi ochotne nás prijal, ubytoval. Z vlastných zásob urobil fantastickú večeru! Našťastie, piva aj pálenky zostalo z víkendu hojne! Takmer do rána sme pri mihotavom svetle petrolejky sedeli, popíjali, debatovali...
Murovaný objekt chaty sa nachádza pri križovatke turistických trás pod vrcholom Veľkého Inovca. Chatu spravuje KST Zlaté Moravce. Kontaktné tel. číslo je 0903 475 345 alebo 0908 600 827, chatár p. Jozef Cigáň. Prevádzka je v mesiacoch júl, august nepretržitá, mimo nich len cez víkendy a sviatky. Z malej plošiny pred chatou je výborný výhľad na juh. Vidieť centrálnu časť regiónu Tekov, zvlnenú Hronskú pahorkatinu s obcami, hájmi, poľami. Medzi nimi sa odráža hladina rieky Hron. Viac o chate

Hrádok na Hrádku

Príjemnú atmosféru chaty vnímam aj teraz. Výborný guláš zalievam pivkom. Popritom študujem na mape ďalší priebeh túry. Čaká ma zostup na Obycké lúky, ktoré miestni ľudia volajú Škripec. Tam prichádzam za necelú polhodinku príjemnej chôdze lesom. Cestou si urobím krátku zastávku pri prameni, s takmer kontraproduktívnym názvom Stoky! Ale späť k lúkam. Z miesta, kde značka ústi na lúku, je pekný výhľad na okolitý kraj. Priamo predo mnou sa týči vrch Hrádok. Čitatelia, ktorí poznajú moje články, vedia, že ak mám v dosahu túry nejaký stredoveký fortifikačný objekt, vždy ho navštívim. Inak tomu nebude ani teraz. Cesta na vrchol je orientačne nenáročná. Prejdem k turistickému rázcestiu Škripec, odtiaľ pokračujem po lesnej ceste južným úbočím vrchu Hrádok. Po necelých 200 metroch narazím na chodník vedúci strmo hore na vrchol. Ten tvorí plošina, ktorej východný okraj strmo klesá. Je tu viacero skalných brál. Na jednom z nich stál malý stredoveký vežovitý hrádok. V teréne ho identifikujete spoľahlivo podľa do skaly vytesaných a dodnes dobre zachovaných základov.

Výhľady z vrchu Benát

Po návrate z Hrádku musím prejsť lúkami a napojiť sa na červenú značku. Tá ma zavedie k rázcestiu Obycké lúky pod Benátom. Ďalej po žltej, vedúcej lesmi až pod bralá vrchu Benát. Na vrchole sa nachádza malé skalné mesto, ktoré bolo v minulosti porušené kameňolomom. Rozoklané bralá sú typickým príkladom lávového prúdu vytvoreného andezitom. Z vrcholu je výborný výhľad. Vidím vzdialený Zobor, Žibricu a celý hrebeň pohoria Tribeč. Podomnou sú učupené Zlaté Moravce, trochu bokom Topoľčianky s ich dominantou - kaštieľom. Vyberám ďalekohľad a pozorne skúmam kraj. Zbadám aj hrady Jelenec a Hrušov. Trochu ľutujem, že nie je vyznačená trasa na blízky vrch Krivá, kde existuje podobné, avšak neporušené skalné mesto.

Do Žitavian

Posledný úsek by mal viesť po žltej značke juhozápadným úbočím Benátu, ďalej okolo školy v prírode Chrenová a poľnou cestou do obce Žitavany. Aspoň tak hovorí mapa. Realita je ale trochu iná. Značka vedie sprvu po ťažobných plošinách kameňolomu, vchádza do lesa a naberie juhozápadný smer. Po asi 1500 metroch sa stočí priamo na západ. Hútam nad mapou, ale značenie je nové, tak mu nemám prečo neveriť. Idem ďalej. Ocitám sa na lúkach, z ktorých sú tiež pekné pohľady na Zlaté Moravce a Tribeč. Klesám k okraju lesa. Sám som zvedavý, kam ma značka dovedie. Predpokladám, že určite do Žitavian. A tak aj je. Prechádzam popri autodróme Vŕšky a za 20 minút stojím pri Žitavanskom kostole. Záver túry strávim tradične v krčme, kde počkám na najbližší autobus do Zlatých Moraviec.

Poznámka k žltej značke

Priebeh žltej značky z vrchu Benát do obec Žitavany je na mape VKÚ Harmanec, list č. 137 Tribeč, Pohronský Inovec (2001) vyznačený ako miestne značenie červenou farbou (na mape prerušovaná čiara). V teréne však tadiaľto vedie žltá značka. Žltá značka má teda iný priebeh, ako je naznačený na vyššie uvedenej mape.

Linky

Turistická chata na Veľkom Inovci
Veľká Lehota
Zlaté Moravce
Žitavany
Krivá

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek