Extra

4 286 km naprieč Amerikou

19.10.18
Pacific Crest Trail je diaľková trasa vedúca od mexickej po kanadskú hranicu cez USA s dĺžkou 4286km. V roku 2017 ju celú absolvoval cestovateľ Miloslav Daníšek z Višňového pri Žiline. S Milom sme sa porozprávali o tom, čo ho k tomu viedlo, ako to na trase funguje, čo všetko zažil a tiež čo mal na tomto treku v batohu.

Absolvoval si už niečo podobné alebo Pacific Crest Trail bola tvoja prvá diaľková trasa? Prečo si sa rozhodol absolvovať tento trek?

PCT bola moja prvá diaľková trasa. Narazil som na ňu pri pri pátraní o týchto trasách všeobecne a keďže ma Amerika ako taká fascinovala od malého chlapca a PCT je už legendou, rozhodnutie bolo okamžité.

Koľko to celé trvalo?

174 dní na traili + asi 6 dní cesta, takže takmer presne pol roka.

Kadiaľ vedie trasa trailu? Koľko meria a aké má prevýšenie?

Trasa vedie pozdĺž západného pobrežia USA od mexickej hranice až po hranicu kanadskú. Najpopulárnejší smer trasy je z juhu na sever, títo hikeri sa označujú NOBO (northborder), hikeri štartujúci z kanadskej hranice sa volajú SOBO. Celková dĺžka je cca 4286 km, celkové prevýšenie je cca 100km. NOBO-štart je z južného terminálu pri mestečku CAMPO, priamo pri plechovom plote na mexickej hranici. Trail začína horúcou kalifornskou polopúšťou, okrajom legendárnej Mohavskej púšte, najvyšším pohorím USA Sierra Nevada, kde sme zdolali aj najvyšší vrch kontinentálných USA - Mount Whitney 4 421 m n.m., vulkanickým Oregonom a majestátnym hornatým štátom Washington. Celkovo trail prechádza cez 7 národných parkov, míňa viac ako tisíc jazier a 60 horských priesmykov.

Šiel si po celý čas sám?

Plánoval, štartoval a do cieľa som prišiel s kamarátom Pavlom Sabelom z Frýdku-Místku. Cestou sme ale stretávali veľa hikerov z celého sveta, s niektorými sme nejaký čas putovali spolu, najdlhšie sme šli takmer 3 mesiace s Martinom Remitim z Korziky.

V akom ročnom období ste išli a aké bolo počasie? Koľko bolo teplotné minimum a maximum?

Vzhľadom na dĺžku trasy a čas na trase sme zažili prakticky všetky ročné obdobia. Štartovali sme 21.04., teplota v tom čase v Kalifornii atakovala 40 stupňov, v Sierra Nevade klesala cca k -13 stupňom. Počasie nám ale prialo, pršalo nám asi 4 krát, z toho 2x to boli klasické letné búrky. Snežilo asi 3x.

Koľko približne bola vaša denná dávka kilometrov?

Bolo to rozdielne. Zo začiatku bolo veľmi teplo, neboli sme este rozchodení, tak okolo 25 km. Potom sa to zlepšovalo, ale záviselo aj od terénu, prípadne motivácie, či sme chceli v daný deň prísť do nejakého dôležitého cieľa. Potom sa to hýbalo od 30 do 40 km, boli dni, keď sme sa blížili k 50-ke, ale tú sme prekročili myslím len raz...

Prespávali ste v stane, alebo ako ste riešili nocľahy?

Zo 173 nocí strávených na traili sme pod strechou spali asi 5x. Všetky ostatné v stane, raz len tak pod širákom a to som aj hneď prepichol karimatku.

Ako bolo možné dopĺňať potraviny a pitnú vodu?

Používali sme mapové aplikácie, kde boli informácie o miestach na trase, resp. najbližšie k trailu, kde sa dali kúpiť potraviny a tiež zmapované všetky zdroje vody od malých studničiek, napájadlá pre kone až po rieky a jazerá. Takmer všetku vodu sme filtrovali. Na traili bola z času na čas možnosť naraziť na tzv. “hiker-boxy“ kde hikeri nechávali prebytočné veci, či už potraviny, alebo vybavenie ďalším hikerom.

Ďalším príjemným prekvapením bola aj činnosť tzv. “trail-angels“, čo sú ľudia, ktorí na vlastné náklady a len tak pre radosť alebo za dobrovoľný príspevok pomáhajú PCT hikerom, či už tým, že si postavia vedľa chodníka party stan, kde ponúkajú jedlo, nápoje a sú zvedaví na váš príbeh, alebo vás u seba ubytujú a môžete sa umyť, oprať si veci, pripojiť sa na internet. Jednými z najznámejších sú manželia Scout&Frodo zo San Diega, ktorí sa denne starajú vo svojom dome v priemere asi o 40 ľudí v rozmedzí cca 2 mesiacov, vyzdvihujú ich na letisku, vozia na štart, pripravujú raňajky, obedy a večere a ďalší servis. My, ako hikeri z Európy, sme mali dovolené v rámci aklimatizácie u nich stráviť 3 noci. Za toto všetko ale striktne odmietajú akékoľvek peniaze. Takže namiesto toho, aby si kupovali drahé autá, exotické dovolenky, sú z nich filantropi, ktorí takto rozdávajú radosť ďalším ľudom. V sezóne 2018 sa takto postarali o viac ako 1 100 hikerov. A v rámci tejto témy sa nachádzajú na traili aj tzv. Trail-magic-y, čo sú prekvapenia pre hikerov, napr. chladnička plná ľadu a nápojov, ovocie, čokolády a ďalšie potraviny vo väčšom či menšom množstve. Niekedy taška banánov visiaca na strome. A pri takej dennej dávke kilometrov je radosť z takéhoto prekvapenia obrovská. Často sme tým boli doslova dojatí.

Čo by si robil v prípade zranenia alebo ochorenia?

Boli sme samozrejme špeciálne zdravotne poistení, v prípade úrazu by sme situáciu riešili operatívne, našťastie táto situácia nenastala. Dosť hikerov používalo GPS lokalizátor, ktorý mal aj tzv. SOS tlačidlo na privolanie pomoci, vrtuľníka a pod.

Stretli ste nejaké zvieratá?

Zvierat sme stretávali celkom dosť, od veľkého množstva hadov, hlavne štrkáčov v Kalifornii, cez vysokú zver, ktorá nie je takmer vôbec plachá, chipmunkov a ďalších väčších aj menších hlodavcov, ktorí sa vám pri vhodnej príležitosti boli schopní okamžite prehrýzť do batohu, takže na nich sme museli dávať špeciálny pozor. Čo je zaujímavé, napriek tomu, že sme v Sierre Nevade prechádzali územím, kde žijú tisíce čiernych medveďov, stretli sme iba jedného a to nakoniec až vo Washingtone. Myslíme si, že to bolo vďaka temperamentu kamaráta Martina z Korziky, ktorý si cestu krátil spevom, smiechom a pokrikmi a tak sa nám všetky medvede asi zďaleka vyhýbali.

Koľko kg vážil Tvoj batoh a čo obsahoval?

Moja základná hmotnosť bola zhruba (bez vecí, ktoré som mal oblečené na sebe)6 900g, z toho 2 800g bola tzv. Veľká trojka (batoh,spanie a stan). Celková hmotnosť aj s oblečenými vecami bola cca 8 700g. Dnes by som sa zbalil ale už zas o niečo ľahšie. Čo sa týka vecí, tak tých položiek je celkom dosť (spacák, nafukovacia karimatka, stan, stanové kolíky, varič, nôž, slnečník, lyžica, fľaše na vodu, filter na vodu, zapaľovač, rezervné oblečenie, nepremokavé oblečenie, elektronika, powerbanka, moskytiéra atď.). Večer pred štartom, keď bolo nabalené jedlo asi na 5 dní a 4 litre vody, mal batoh cca 17 kg...

Na ktoré zážitky spomínaš najradšej?

Zážitkov je nepočítane a je nemožné pár vyzdvihnúť, ale vo všeobecnosti úžasná príroda, skvelí ľudia, noci pod hviezdami, človek má možnosť žiť život zjednodušený na minimum a v bezprostrednom kontakte s prírodou, je to zvláštny pocit, je z vás prakticky bezdomovec a všetko čo potrebujete, si nesiete na chrbte... Zároveň postupne strácate rôzne zábrany a komplexy, či už zo špinavého a potrhaného oblečenia alebo voči iným ľuďom, prestávate sa hanbiť sadnúť si pred supermarketom na zem a prebaľovať potraviny, umývať sa na toaletách benzínových staníc, hrabať sa v špinavých krabiciach hiker-boxov a vyberať, čo by sa vám hodilo. V tejto súvislosti sme sem-tam jedli neidentifikovateľné a neoznačené suché zmesi, ktoré sa ale nakoniec skoro vždy po zaliatí horúcou vodou ukázali ako výborné jedlo.

Čo by si už nechcel zažiť?

Vyslovene nepríjemných zážitkov je málo, o vyčerpaní, bolestiach a slzách, striedaní nálad nepíšem, to patrí k trailu presne ako v bežnom živote... situácie, kedy som mal skutočne existenčný strach, boli vlastne len dve. Noc, keď nás navštívil rozzúrený býk a reval nám asi pol metra od stanu, ale keďže sme asi našťastie nijako nereagovali a od strachu vlastne ani neboli ničoho schopní, tak sa vykričal o odišiel. Keby sa rozhodol trochu po tých našich stanoch poskákať, bolo by to horšie. Druhá strašidelná noc bola, keď sa rozfúkal taký silný vietor, že začal okolo nás lámať veľké stromy a to sme boli úplne odovzdaní osudu a dúfali a modlili sa, aby niečo nespadlo na nás...

Plánuješ do budúcnosti ešte nejaké podobné podujatie?

Rád by som, ale konkrétny termín nemám, láka ma veľa vecí. Minimálne v USA sú ešte dva traily patriace spolu s PCT do tzv. Triple-Crown, CDT (Continental Divide Trail) v dĺžke cca 5 000 km a AT (Appalachian Trail) dlhý cca 3 500 km.

Ďakujeme za rozhovor a želáme všetko dobré!

Miloslav Daníšek býva v dedinke Višňové pri Žiline, má 42 rokov, dcéry Alžbetu a Kláru, manželka Andrea je inštruktorkou PILATES cvičenia, baví ho rodina, príroda, šport a život. O svojich zážitkoch bude rozprávať aj naživo na festivale Cestou necestou v mestách Martin, Bratislava, Prievidza, Liptovský Mikuláš a Brezno.

Autor foto Miloslav Daníšek

Fórum 34 príspevkov
4 286 km naprieč Amerikou 30/10/18 13:12 34 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž Za starými smrekmi do pralesa Pilsko V chránenej krajinnej oblasti Horná Orava leží pod vrcholom Pilsko rovnomenný prales, tretí najväčší na Slovensku. Ide zároveň o náš najväčší smrekový prales. Rastú tu veľmi staré smreky, pri výskume pralesov sa tu našiel aj cca 500-ročný jedinec. Do tejto zaujímavej lokality sme sa vybrali pár dní pred Vianocami s vedcom Martinom Mikolášom. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. 23/01/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Cyklotúra Od Lunzer See do Göstling an der Ybbs a späť Letná karavanovačka 2017. Pôvodne sme plánovali zakotviť až niekde v Soľnej komore (Salzkammergut) a tráviť dovolenku so šesťročným prckom motaním sa okolo jazier s výhľadom na skalnaté kopce. Prvú noc sme sa zastavili v kempe Ötscherland v Lunz am See. Ľubo hneď po zhliadnutí okolia lobuje za to, aby sme miesto dovolenky vymenili za toto. Jazero tu je, hory tu sú a najmä tu nie sú davy, ktoré tušíme v Salzkammergut, kde pri telefonickom prieskume nebolo voľné miesto ani v jednom kempe. 16/01/20 Soňa Mäkká Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Appenzellské Alpy – výstup na Gonzen Ešte si pamätám dejinný moment, v ktorom som vystúpil ráno z nočného vlaku Wien - Zürich v jednom malom mestečku vo Švajčiarsku neďaleko hraníc Lichtenštajnska. Neohromili ma ani tak hory naokolo, ako skalná stena štítu, týčiaceho sa skoro priamo nad železničnou stanicou Sargans. Pripadal mi z tohto miesta taký vysoký, akoby prevyšoval aj ostatné vrcholy, čo boli v dohľade. Tie sa pritom pohybujú medzi dvomi až tromi tisícmi metrov a on má len tisícosemsto. Blízkosť výšku robí. Obrazne povedané z tieňa vrchu Gonzen (1830), sa v regióne nedá vymaniť. Pohyboval som sa v ňom počas väčšiny potuliek v okolí. Nemožno sa teda čudovať, že ikonická hora Sargaselandu sa stala cieľom mojej prvej poznávacej celodennej alpskej túry. dnes Vladimír Mikuš Svet
Reportáž Za starými smrekmi do pralesa Pilsko V chránenej krajinnej oblasti Horná Orava leží pod vrcholom Pilsko rovnomenný prales, tretí najväčší na Slovensku. Ide zároveň o náš najväčší smrekový prales. Rastú tu veľmi staré smreky, pri výskume pralesov sa tu našiel aj cca 500-ročný jedinec. Do tejto zaujímavej lokality sme sa vybrali pár dní pred Vianocami s vedcom Martinom Mikolášom. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (2) Ráno opúšťam izbu dosť pred šiestou. Ivan zostáva aj na raňajky, žiadne plány nemá. Len kurz na sever, uvidí, kam to dá. Zachytí ma mobilom v plnej poľnej medzi dverami. Ja sa revanšujem jeho snímkou v posteli. Čaká ma dnes ozaj dlhý deň, minimálne na úrovni včerajšieho. 26/01/20 Vladimír Mikuš Javorníky, Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
4 286 km naprieč Amerikou 30/10/18 13:12 34 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.26)