Extra

4 286 km naprieč Amerikou

19. 10. 2018
Pacific Crest Trail je diaľková trasa vedúca od mexickej po kanadskú hranicu cez USA s dĺžkou 4286km. V roku 2017 ju celú absolvoval cestovateľ Miloslav Daníšek z Višňového pri Žiline. S Milom sme sa porozprávali o tom, čo ho k tomu viedlo, ako to na trase funguje, čo všetko zažil a tiež čo mal na tomto treku v batohu.

Absolvoval si už niečo podobné alebo Pacific Crest Trail bola tvoja prvá diaľková trasa? Prečo si sa rozhodol absolvovať tento trek?

PCT bola moja prvá diaľková trasa. Narazil som na ňu pri pri pátraní o týchto trasách všeobecne a keďže ma Amerika ako taká fascinovala od malého chlapca a PCT je už legendou, rozhodnutie bolo okamžité.

Koľko to celé trvalo?

174 dní na traili + asi 6 dní cesta, takže takmer presne pol roka.

Kadiaľ vedie trasa trailu? Koľko meria a aké má prevýšenie?

Trasa vedie pozdĺž západného pobrežia USA od mexickej hranice až po hranicu kanadskú. Najpopulárnejší smer trasy je z juhu na sever, títo hikeri sa označujú NOBO (northborder), hikeri štartujúci z kanadskej hranice sa volajú SOBO. Celková dĺžka je cca 4286 km, celkové prevýšenie je cca 100km. NOBO-štart je z južného terminálu pri mestečku CAMPO, priamo pri plechovom plote na mexickej hranici. Trail začína horúcou kalifornskou polopúšťou, okrajom legendárnej Mohavskej púšte, najvyšším pohorím USA Sierra Nevada, kde sme zdolali aj najvyšší vrch kontinentálných USA - Mount Whitney 4 421 m n.m., vulkanickým Oregonom a majestátnym hornatým štátom Washington. Celkovo trail prechádza cez 7 národných parkov, míňa viac ako tisíc jazier a 60 horských priesmykov.

Šiel si po celý čas sám?

Plánoval, štartoval a do cieľa som prišiel s kamarátom Pavlom Sabelom z Frýdku-Místku. Cestou sme ale stretávali veľa hikerov z celého sveta, s niektorými sme nejaký čas putovali spolu, najdlhšie sme šli takmer 3 mesiace s Martinom Remitim z Korziky.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

V akom ročnom období ste išli a aké bolo počasie? Koľko bolo teplotné minimum a maximum?

Vzhľadom na dĺžku trasy a čas na trase sme zažili prakticky všetky ročné obdobia. Štartovali sme 21.04., teplota v tom čase v Kalifornii atakovala 40 stupňov, v Sierra Nevade klesala cca k -13 stupňom. Počasie nám ale prialo, pršalo nám asi 4 krát, z toho 2x to boli klasické letné búrky. Snežilo asi 3x.

Koľko približne bola vaša denná dávka kilometrov?

Bolo to rozdielne. Zo začiatku bolo veľmi teplo, neboli sme este rozchodení, tak okolo 25 km. Potom sa to zlepšovalo, ale záviselo aj od terénu, prípadne motivácie, či sme chceli v daný deň prísť do nejakého dôležitého cieľa. Potom sa to hýbalo od 30 do 40 km, boli dni, keď sme sa blížili k 50-ke, ale tú sme prekročili myslím len raz...

Prespávali ste v stane, alebo ako ste riešili nocľahy?

Zo 173 nocí strávených na traili sme pod strechou spali asi 5x. Všetky ostatné v stane, raz len tak pod širákom a to som aj hneď prepichol karimatku.

Ako bolo možné dopĺňať potraviny a pitnú vodu?

Používali sme mapové aplikácie, kde boli informácie o miestach na trase, resp. najbližšie k trailu, kde sa dali kúpiť potraviny a tiež zmapované všetky zdroje vody od malých studničiek, napájadlá pre kone až po rieky a jazerá. Takmer všetku vodu sme filtrovali. Na traili bola z času na čas možnosť naraziť na tzv. “hiker-boxy“ kde hikeri nechávali prebytočné veci, či už potraviny, alebo vybavenie ďalším hikerom.

Ďalším príjemným prekvapením bola aj činnosť tzv. “trail-angels“, čo sú ľudia, ktorí na vlastné náklady a len tak pre radosť alebo za dobrovoľný príspevok pomáhajú PCT hikerom, či už tým, že si postavia vedľa chodníka party stan, kde ponúkajú jedlo, nápoje a sú zvedaví na váš príbeh, alebo vás u seba ubytujú a môžete sa umyť, oprať si veci, pripojiť sa na internet. Jednými z najznámejších sú manželia Scout&Frodo zo San Diega, ktorí sa denne starajú vo svojom dome v priemere asi o 40 ľudí v rozmedzí cca 2 mesiacov, vyzdvihujú ich na letisku, vozia na štart, pripravujú raňajky, obedy a večere a ďalší servis. My, ako hikeri z Európy, sme mali dovolené v rámci aklimatizácie u nich stráviť 3 noci. Za toto všetko ale striktne odmietajú akékoľvek peniaze. Takže namiesto toho, aby si kupovali drahé autá, exotické dovolenky, sú z nich filantropi, ktorí takto rozdávajú radosť ďalším ľudom. V sezóne 2018 sa takto postarali o viac ako 1 100 hikerov. A v rámci tejto témy sa nachádzajú na traili aj tzv. Trail-magic-y, čo sú prekvapenia pre hikerov, napr. chladnička plná ľadu a nápojov, ovocie, čokolády a ďalšie potraviny vo väčšom či menšom množstve. Niekedy taška banánov visiaca na strome. A pri takej dennej dávke kilometrov je radosť z takéhoto prekvapenia obrovská. Často sme tým boli doslova dojatí.

Čo by si robil v prípade zranenia alebo ochorenia?

Boli sme samozrejme špeciálne zdravotne poistení, v prípade úrazu by sme situáciu riešili operatívne, našťastie táto situácia nenastala. Dosť hikerov používalo GPS lokalizátor, ktorý mal aj tzv. SOS tlačidlo na privolanie pomoci, vrtuľníka a pod.

Stretli ste nejaké zvieratá?

Zvierat sme stretávali celkom dosť, od veľkého množstva hadov, hlavne štrkáčov v Kalifornii, cez vysokú zver, ktorá nie je takmer vôbec plachá, chipmunkov a ďalších väčších aj menších hlodavcov, ktorí sa vám pri vhodnej príležitosti boli schopní okamžite prehrýzť do batohu, takže na nich sme museli dávať špeciálny pozor. Čo je zaujímavé, napriek tomu, že sme v Sierre Nevade prechádzali územím, kde žijú tisíce čiernych medveďov, stretli sme iba jedného a to nakoniec až vo Washingtone. Myslíme si, že to bolo vďaka temperamentu kamaráta Martina z Korziky, ktorý si cestu krátil spevom, smiechom a pokrikmi a tak sa nám všetky medvede asi zďaleka vyhýbali.

Koľko kg vážil Tvoj batoh a čo obsahoval?

Moja základná hmotnosť bola zhruba (bez vecí, ktoré som mal oblečené na sebe)6 900g, z toho 2 800g bola tzv. Veľká trojka (batoh,spanie a stan). Celková hmotnosť aj s oblečenými vecami bola cca 8 700g. Dnes by som sa zbalil ale už zas o niečo ľahšie. Čo sa týka vecí, tak tých položiek je celkom dosť (spacák, nafukovacia karimatka, stan, stanové kolíky, varič, nôž, slnečník, lyžica, fľaše na vodu, filter na vodu, zapaľovač, rezervné oblečenie, nepremokavé oblečenie, elektronika, powerbanka, moskytiéra atď.). Večer pred štartom, keď bolo nabalené jedlo asi na 5 dní a 4 litre vody, mal batoh cca 17 kg...

Na ktoré zážitky spomínaš najradšej?

Zážitkov je nepočítane a je nemožné pár vyzdvihnúť, ale vo všeobecnosti úžasná príroda, skvelí ľudia, noci pod hviezdami, človek má možnosť žiť život zjednodušený na minimum a v bezprostrednom kontakte s prírodou, je to zvláštny pocit, je z vás prakticky bezdomovec a všetko čo potrebujete, si nesiete na chrbte... Zároveň postupne strácate rôzne zábrany a komplexy, či už zo špinavého a potrhaného oblečenia alebo voči iným ľuďom, prestávate sa hanbiť sadnúť si pred supermarketom na zem a prebaľovať potraviny, umývať sa na toaletách benzínových staníc, hrabať sa v špinavých krabiciach hiker-boxov a vyberať, čo by sa vám hodilo. V tejto súvislosti sme sem-tam jedli neidentifikovateľné a neoznačené suché zmesi, ktoré sa ale nakoniec skoro vždy po zaliatí horúcou vodou ukázali ako výborné jedlo.

Čo by si už nechcel zažiť?

Vyslovene nepríjemných zážitkov je málo, o vyčerpaní, bolestiach a slzách, striedaní nálad nepíšem, to patrí k trailu presne ako v bežnom živote... situácie, kedy som mal skutočne existenčný strach, boli vlastne len dve. Noc, keď nás navštívil rozzúrený býk a reval nám asi pol metra od stanu, ale keďže sme asi našťastie nijako nereagovali a od strachu vlastne ani neboli ničoho schopní, tak sa vykričal o odišiel. Keby sa rozhodol trochu po tých našich stanoch poskákať, bolo by to horšie. Druhá strašidelná noc bola, keď sa rozfúkal taký silný vietor, že začal okolo nás lámať veľké stromy a to sme boli úplne odovzdaní osudu a dúfali a modlili sa, aby niečo nespadlo na nás...

Plánuješ do budúcnosti ešte nejaké podobné podujatie?

Rád by som, ale konkrétny termín nemám, láka ma veľa vecí. Minimálne v USA sú ešte dva traily patriace spolu s PCT do tzv. Triple-Crown, CDT (Continental Divide Trail) v dĺžke cca 5 000 km a AT (Appalachian Trail) dlhý cca 3 500 km.

Ďakujeme za rozhovor a želáme všetko dobré!

Miloslav Daníšek býva v dedinke Višňové pri Žiline, má 42 rokov, dcéry Alžbetu a Kláru, manželka Andrea je inštruktorkou PILATES cvičenia, baví ho rodina, príroda, šport a život. O svojich zážitkoch bude rozprávať aj naživo na festivale Cestou necestou v mestách Martin, Bratislava, Prievidza, Liptovský Mikuláš a Brezno.

Autor foto Miloslav Daníšek

Fórum 34 príspevkov
4 286 km naprieč Amerikou 30/10/18 13:12 34 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zimná Tatranská magistrála s deťmi – okruh z Nového Smokovca Tatranská magistrála v zime nie je otvorená na celom úseku. Celoročne je prístupná napríklad v oblasti Sliezskeho domu, a tak sme si naplánovali okruh z Nového Smokovca, ktorý zahŕňal túto peknú pasáž. Prevaľujúca sa hmla a západ slnka boli parádnym bonusom. 18/02/21 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Najkrajšie lyžiarske trasy – 25 bežkárskych túr Edícia turistických sprievodcov Po Slovensku od vydavateľstva Dajama už obsahuje slušný počet titulov. Venujú sa najmä pešej turistike a cykloturistike, s jedným odskočením do výletov autom. Aktuálne pribudol výber najkrajších lyžiarskych túr. 10/02/21 Soňa Mäkká Mapy a knihy
Túra Slavkovská vyhliadka zo Starého Smokovca v zime V Tatrách sa rysuje pekný deň, a tak rozmýšľame, kam by sme sa s deťmi prešli v okolí Starého Smokovca v čase zimnej sezónnej uzávery. Ideálne by bolo niečo menej frekventované. Voľba padne na Slavkovskú vyhliadku, tzv. Maximiliánku. Leží na trase od Tatranskej magistrály na Slavkovský štít a sezónna uzávera začína až od nej. 04/02/21 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Prvá noc pod hviezdami Bolo to na začiatku leta, keď som sa rozhodol, že útulniam a horským chatám dám košom a vyskúšam spať prvýkrát len tak vonku. Naplánoval som si teda dvojdňovú trasu krajom, ktorý veľa turistov nenavštevuje. dnes Pavel Forgáč Príbehy
Túra Decembrová Siná s deťmi Výlet na Sinú, vari najkrajší kopec v Nízkych Tatrách, sme plánovali ísť s našimi chlapcami už dlhšiu dobu. Ale stále to nevychádzalo. Už keď sme chceli vyraziť, malo byť zlé počasie. Inokedy obavy krajšej časti výletníkov zo stretu s medveďmi prebili argumenty početnejšej chlapskej zostavy. Nakoniec v polovici decembra, počas niekoľko dní trvajúcej inverzie, sme išli na to. včera Mirka a Milan Kvietkovci Nízke Tatry
Reportáž Trigonála 2020 (koroverzia) Trigonála je asi jediný pochod na Slovensku, ktorý sa ide cez hranice troch štátov, odkedy bolo možné najprv chodiť do Rakúska cez colnicu, neskôr luxusne, kde to človeku v teréne vyhovovalo a pre Maďarsko to platilo obdobne. Prišla však covidová doba a po rokoch sa nám zrazu hranice zatvorili, a to nielen medzištátne, ale aj okresné. Akcie zverejnené v Oblastnom turistickom kalendári Malé Karpaty a okolie na rok 2021 rušia turistické oddiely jednu za druhou. Organizátor Trigonály chcel zachovať kontinuitu pochodu, a tak využil možnosť chodiť na turistiku vo vlastnom okrese a pozmenil trasu pochodu. včera Miroslav Svítek Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
4 286 km naprieč Amerikou 30/10/18 13:12 34 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.07 (0.39)