Túra

Hor sa na Omšenskú žienku

05.11.18
Rád chodím do Trenčianskych Teplíc. Nie, zle som sa vyjadril – rád som chodil do Trenčianskych Teplíc. Dám to do minulého času. Už dlhšie ma lákala túra smerom k Omšeniu s výstupom na Omšenskú Babu. Samozrejme, nie z Omšenia. Chcel som to dať s prístupom z Trenčianskych Teplíc. To by bolo úplne super. A tak som sa vybral v pracovný deň, v rámci mojej dovolenky. Veď okolie kúpeľov bude cez víkend asi plné ľudí chtivých po turistike. Mne sa žiadalo samoty. Tak som sa vybral. Nedočkavo som nasmeroval auto z diaľnice do Trenčianskych Teplíc.

Prechádzam kúpeľmi, šibujem očami raz napravo, raz naľavo. Oči spoza okuliarov vysielajú blesky, hľadajúc nejaké normálne parkovacie miesto. No nič. Všade tabuľky so znením – Len pre kúpeľných hostí. Len s povolením miestneho úradu. No nechcem to rozširovať, som na turistickom portáli, ale oproti minulým rokom som miesto na parkovanie zadarmo nenašiel.

Prešiel som pod Zelenou žabou až do miestnej časti Baračka. Pôvodne som chcel vojsť do hôr priamo z Trenčianskych Teplíc a po zelenej si to ťahať smerom na Omšensku Babu. Žiaľ, možnosti parkovania mi to zmarili. Už som bol poriadne nasr... -dený, tak som to strihol na Baračke na platené parkovisko. Už to kašlem. Radšej som si ani nevšímal podmienky zaparkovania.

Konečne otváram kufor, nahadzujem batoh, zašnurujem poriadne topánky na dve mašle, nech sa nerozčuľujem s opätovným šnurovaním a hor sa od Baračky po červenej turistickej značke smerom ku Kamenným vrátam. Zo začiatku sa mi veľmi nepáčilo, chodník viedol poza chaty a záhrady. Bolo dosť bordelu a blata, v podstate sa išlo tak trošku po potoku. Našťastie nebolo veľa vody. Ale potom sa červená trasa skrútila do lesa a dostal som sa do svojho živlu. Ticho, pokoj, šumenie lesa ma odelo do svojej lesnej atmosféry. V hlave mi preplo na super pohodovú atmosféru a pomaly som začal odkrajovať nejaké výškové metre ku Kamenným vrátam.

Pred malou serpentínou na značke som sa dostal na krásne miesto, ktoré ozvláštňovali prvé bralá skalného zoskupenia Kamenné vráta. Mimo chodníka bol celkom pekný zarastený les. Neodolal som a vytiahol som svoje zvečňovadlo a trošku som sa pod skalami pomotal. Alebo že by sa mi nechcelo fučať do kopca??? No to radšej neprezradím.

Bola to len chvíľa a znovu som sa prinútil odkrajovať metre z túry. Pomaly som sa dostal až na turistickú odbočku Kamenné vráta. Myslel som si, že stúpaniu bude koniec. Nebolo. Čakalo ma ešte pár výškových metrov. Ale ešte predtým som sa pokochal výhľadom na Strážovské vrchy z neďalekého skalného brala. Potešili ma krásne výhľady. Omšenskú Babu som však márne vyzeral, bola schovaná za kopce predo mnou. A tak som ukrajoval ďalej zo svojej cesty.

Vyšiel som hore, kde bralá opúšťali červený turistický chodník. Ale rozlúčili sa so mnou dôstojne. Miestna značka ma totiž naviedla na vyhliadku s názvom Sokolovica. Prečo nepozrieť? O vyhliadke som ale písal na mojom blogu, takže sa o nej nebudem nejako rozpisovať tu.

Chodník následne vkĺzol pomedzi dve skalky dolu do sedla na nádhernú lúku s názvom Bôčky. Na TuristickaMapa.sk tento názov nenájdete. Aby som sa priznal, túru som si vyberal tak, aby som išiel podstatnú časť v tieni stromov. Celkom bolo teplo. A tu ma čakal úsek s celkom pripaľujúcim slnkom. Solárium sa môže kdesi schovať oproti hrejúcemu Oskarovi na lúke Bôčky. No neprekáža. Zvládnem – no nie?

Uprostred lúky na mňa mával tieň skupinky stromov, ktorý mi sľuboval miesto na odpočinok v tieni. Kašlal som naň. Chcel som mať krásnu lúku za chrbtom. Zvládol som to a po prejdení lúky som si dal hlt vody. Odľahčil som záťaž v batohu. Následne mi ale v hube vyschlo. Cesta viedla celkom prudko dolu. Úúúha – to budem musieť po ceste naspäť vyjsť. V mladosti, keď sme sa túlali, sme si vždy vysnívali nejaké lanové mostíky ponad sedlá, do ktorých sme museli zostúpiť. Aby sme nemuseli vždy strácať v pote tváre nadobudnuté výškové metre. No ale, čo má byť, to je. Vlastne som to celkom šikovne zbehol a pomaly som sa dostával niekde pod Omšenskú Babu. Nevedie tam turistická značka, tak som sa veľmi-preveľmi spoliehal na svoje orientačné schopnosti a nejaké dávne spomienky, keď som navštívil Omšenie.

Kopec nebol predsa taký vysoký. Do kopca už nepôjdem. Značka sa napojila na cestu zdola. Teraz som váhal. Samozrejme, som mal navigáciu, ale žiadna prístupová cesta tam na Omšenskú Babu nebola vyznačená. Tak to asi pôjde nejako zdola. Kašlať na navigáciu, som predsa trošku múdry a sám to zvládnem. Tak som to stočil smerom doprava. Dolu kopcom. Cesta celkom prudko klesala. Prešiel som takých 700 - 800 metrov. Stratil som určite aj 150 výškových metrov. Ale veď tam bude nejaký chodník smerom na Omšenskú Babu. Utešoval som sa. Vyšiel som na lúku nad Omšením. Zameriam svoje dioptrie doprava – nič, otočím to o 180 stupňov – zas žiadny kopec.

ČO TO JE!!!

Kde je dočerta ten kopec. Predo mnou je len Omšenie. Nechcem sa dozadu pozrieť. Nechceeeeem – ale musím. Už som sa ani nenapil predtým. Aj tak mi vyschlo dokonca až v močovom mechúre. Omšenská Baba sa za mnou týčila vo svojej mohutnosti a ja som lapal s otvorenou hubou po dychu.

„To musím ísť naspäť!!!“ „Nieeeee!!!“

Trt mi pomohli výkriky v mysli. Otočil som sa so stiahnutým chvostom mojej sebavedomosti v orientačných schopnostiach a začal naberať tak ľahko zídené výškové metre. Oči vypúlené, brucho ťahalo dolu, nohy sa podšmykovali a len pomaličky som naberal všetko čo som tak ľahko stratil.

„Pomôžem si???“ – No nie.

Ale zvládol som to. Znovu som bol na značke a iná trasa ako do kopca neexistovala. Po 50 metroch vidím na strome miestnu odbočku – Omšenská Baba. Ešteže som v ten deň nikoho nestretol v horách. Asi by dostali šok z peniaceho turistu zúrivo zahryznutého do miestnej významovej značky.

Berte to ale s humorom, neverte Popluhárovi. Je to len pre spestrenie popisu túry. Alebo žeby nie???

A tak som sa pustil do stúpania smerom na Omšenskú Babu. Hore ma uvítali nádherné skalkové partie, vyhriata lúčka a opaľovacie minúty na slnku. Tak to radšej nie. Idem do tieňa. Ale stálo to za to. Výhľady sú z Omšenskej Baby krásne. Zvečňovadlom som pobehal kolom-dokola vrcholu a spravil som si pár záberov. Našťastie som nestretol pri kríži žiadny zamilovaný párik. Treba ísť na takéto miesto v pracovný deň. Je to omnoho lepšie. Spokojný so svojim výstupom som zaľahol v tieni lesa na krásnu trávnatú plošinku, dal do brucha nejaký doplňovač energie – teda zlepenec. Zalial som ho vodou a normálne hodil 10-minútového šlofíka.

Vyslovene som si užíval pokoj a samotu na vrchole kopca, ktorá ma obklopovala v tej chvíli. Proste krása. Mal som ale ešte cestu pred sebou. Treba sa mi vrátiť na Baračku. A stále som mal v hlave výkričník, že ešte budem nejaké metre do kopca naberať. Viem, nebolo to nič moc, ale mám svoje dôvody, prečo nemôžem prepínať svoje sily.

No poďme. Nerád som Omšenskú Babu opúšťal, ale bolo to treba. Zbehol som k červenej turistickej značke a vybral som sa smerom k Trenčianskym Tepliciam. Pred stúpaním som to v hlave vypol a pomalou, vyslovene dôchodcovskou chôdzou som to dal. Bol som hore na Bôčkoch. Teraz som si odpočinul pod krásnymi ihličnanmi uprostred pokosenej lúky. Ale len trošku. Teplo bolo. Treba sa mi ďalej pobrať. Vbehol som do skalných partii Skalnatej brány, minul som odbočku na Sokolovicu a pomaly klesal na miesto ustajnenia môjho tátoša.

Bol tam. Parkovisko patrilo nejakému tenisovému klubu. Ufff – zaplatil som 8,- € za parkovanie. Neskôr som si na to spomenul, keď sa tu Martin niekde sťažoval, že zaplatil nejaké 4 euráče za dva dni v Rakúsku na parkovisku. No u nás sú podnikatelia šikovnejší v braní peňazí za nič.

A dosť!!! Nesťažuj sa. Veď My sme tu doma. To bolo len pre informáciu.

Vlastne nie, na margo znechutenia z Trenčianskych Teplíc som sa tam ani nezastavil na nejaké záverečné vyhodnotenie. Proste ma miestny podnikavý zbor totálne znechutili. Vyhodnotil som túru pri hustej a parádnej držkovej polievke na odpočívadle Zamarovce. Bola super.

A jedna rada na záver. Auto treba odstaviť v Omšení, tam je plôch na parkovanie celkom dosť. Zas ale nepôjdete túru z Trenčianskych Teplíc. No vyberiete si?

Fórum 15 príspevkov
Hor sa na Omšenskú žienku 15/11/18 09:06 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. 15/11/19 Vladimír Popluhár Príbehy
Túra Jesenný okruh Súľovskými skalami Nie – nešiel som tam kvôli dĺžke trasy, nešiel som tam kvôli veľkým prevýšeniam a náročnosti trasy. Tento okruh je v ponímaní slovenských turistov veľmi otrepaný a stokrát prechodený krížom-krážom. To stokrát je samozrejme myslené, len ako metafora. 15/06/19 Vladimír Popluhár Súľovské vrchy
Skialp Skialpové začiatky na Unterbergu No, v mojom podaní to ťažko nazvať skialpom, ale dávam ako tip pre budúce roky. Možno sa mi praví skialpinisti budú smiať, možno nie, ale každý raz začínal - takže už dosť mojich kecov, budem rád, keď budete pokračovať v čítaní mojich skúseností na Unterbergu. 16/04/19 Vladimír Popluhár Rakúsko
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Bridgedale Stormsock – nepremokavé cykloponožky Jesenné obdobie nemusí znamenať koniec cyklosezóny, ak sa cyklista dobre vystrojí. Pokiaľ sa vám však nechce kupovať nové tretry, máte v zásade dve možnosti, ako ochrániť nohy pred chladom a vodou. Jednou sú nepremokavé návleky, druhou nepremokavé ponožky. Druhú menovanú možnosť som vyskúšal s ponožkami Bridgedale Stormsock v strednej hrubej verzii. dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Ferrata Dolomity – Cascata Rio di Fanes Dolomity sú jedno z mojich obľúbených miest a nikdy dlho neváham, keď je možnosť sa tam vrátiť. Tento rok som ich navštívil dvakrát a zakaždým sa dostala do programu aj turisticko-ferratová prechádzka v oblasti Province of Belluno. Príjemný a relaxačný okruh s prechodom okolo vodopádov Cascate di Fanes je spojený s lezením cez ferraty, ktoré sú vybudované pri oboch veľkých vodopádoch. včera Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. 18/11/19 Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hor sa na Omšenskú žienku 15/11/18 09:06 15 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 667 m n. m. – Omšenská Baba

    • min: 290 m n. m. – Trenčianske Teplice, Baračka

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 850 m

    • klesanie: 850 m

  • Vzdialenosť
    • 14 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 16.08.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9049 ° SŠ
      dĺžka: 18.1865 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9049 ° SŠ
      dĺžka: 18.1865 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Trenčianska Teplá (vlak, bus) - Trenčianske Teplice (vlak, bus, platené parkoviská)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.32)