Túra

Štompová skala a Hájny grúň

09. 11. 2018
Vybrať sa v nedeľu na turistiku spojmi nie je také jednoduché. Do dedín v podhorí buď spoje vôbec nechodia, a keď chodia, tak buď priskoro, alebo neskoro. Je totiž koniec septembra a rána sú v horách mrazivé a dni krátke. Padol návrh, že čo tak Osrblie a Štompová skala, ktorú sme obdivovali, keď sme schádzali z Hrbu do Osrblia. Napodiv, spoje boli celkom vyhovujúce a 50-minútovú prestávku v Podbrezovej, sme príjemne strávili v staničnom hostinci Stanica, pri veľmi dobrej káve.

Trasa

Osrblie – Štompová skala – Hájny grúň – Hronec – Podbrezová, časť Chvatimech

Vystúpili sme z autobusu na konečnej v Osrblí. Už vo Zvolene bolo chladné ráno, ale tu nás vítalo mrazivé dopoludnie, a tak sme uháňali rýchlo asfaltkou hore dolinou, aby sme sa ako tak zahriali. Na chvíľu nás pristavila informačná tabuľa na konci dediny, kde bola smerovka na Štompovú skalu.

Ja som sa dlhšie pristavila aj pri studničke Šaratská. Niežeby som mala chuť na studenú vodu, ale zarazilo ma pomenovanie studničky. Na mapách je totiž názov Šaracká - zase asi úradnícky preklep.

Po necelom kilometri za studničkou sme odbočili na dobrú spevnenú cestu doľava, z ktorej sa nám začali otvárať pohľady na protiľahlé svahy Oprchlia a Suchej. Mladý les tu už pomaly zakrýva jazvy po veternej smršti z roku 1996. Len jeden preživší krásny vysoký buk tam vyčnieva ako zdvihnutý prst. A po chvíľke, sa z jedného prieseku otvoril aj pohľad na Štompovú skalu.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Spevnenou cestou, ktorá pokračuje až na lúky na Štompe, kde by mali stáť nejaké chaty, sa išlo veľmi pohodlne. No o chvíľu nás smerovník poslal na síce tiež dobrú lesnú cestu, ale už strmú a tá nás priviedla k Štompovej skale.

Na začiatku výstupu je veľké balvanové suťovisko a treba dávať pozor, lebo chodník sa preplieta pomedzi balvany a niektoré sú nestabilné. Samotný výstup na skalu je zabezpečený lanom. A je to dobrá pomôcka! Hlavne pre nás krátkonohých, lebo chodník ide cez vysoké skalné stupne.

Keď človek vyjde hore, až sa mu hlava zakrúti. Vrchol tvorí len malá plošina, aj tá je šikmá a rozoklaná, takže sa podvedome chytáte oceľových lán, ktoré istia kríž. Kríž bol postavený na skale pri príležitosti 2. výročia od veternej smršte, ktorá sa v júli 1996 prehnala dolinou a zničila až tretinu lesa okolo Osrblia. Z vyhliadky poznať aj po vyše 20-tich rokoch postihnuté plochy. Čo je potešujúce, vyťažené lesné plochy nie sú nahradené smrekovou monokultúrou, ale zmiešaným lesom. Zo skaly je krásny pohľad na dolinu Osrblianky, Osrblie a na obzore sa tiahnuci hrebeň Nízkych Tatier.

Dlho sme sa kochali a boli by sme sa ešte dlhšie, ale vrchol má obmedzenú kapacitu a pod vrcholom čakali traja chalani so psom, kedy nás to konečne prestane baviť. Nás bolo šesť a oni by sa už na vrchol nezmestili. Však máme ešte ďalší cieľ. Pod skalou bol smerovník k pomníku rumunských vojakov, žiaľ, bez označenia vzdialenosti. Pustili sme sa k nemu, ale keď chodník začal veľmi klesať, nechceli sme stratiť výškové metre, a tak sme sa vrátili.

Prvým priesekom sme si to zamierili smerom na hrebeň, kde sme sa chceli napojiť na modrú značku. Tá by nás mala doviesť na Hájny grúň. Cestou sme stretli rodinku hubárov, ktorí sa veľmi čudovali, že nezbierame huby, ale ideme tááák ďaleko.

Došli sme k ceste, ktorou vedie modrá, a tej sme sa držali až do Hronca. Značka nevedie hrebeňom, ale traverzuje vrchy Tajchová, Kraklová, Gajdoška a až za ňou vychádza na posledný vrch hrebeňa - na Hájny grúň.

Traverz je veľmi pohodlný a príjemný. Ide síce lesom bez výhľadov, ale les je pekný, s machovým podrastom a v tomto období plným všakovakých húb. Niektoré na nás priam volali. A tak, aj keď sme to neplánovali, domov sme si priniesli, kozáky, rýdziky, kuriatka i dubáky.

Vedľa cesty pod Kraklovou stojí drevená chatka, ktorú zrejme využívali lesní robotníci. Žiaľ, je v žalostnom stave, ale pred nečasom by určite ešte poslúžila. Ako sme sa blížili k Hájnemu grúňu, začali sa ukazovať v priesekoch pohľady na časť Muránskej planiny a hrebeň Nízkych Tatier. Najkrajšie výhľady nás však čakali na lúčnatom Hájnom grúni. Najskôr hrebeň okolo Chopka a na druhej strane za vrcholom druhá časť hrebeňa až po Kráľovú hoľu.

Najväčšie prekvapenie sme zažili na samotnom vrchole. Výhľady z neho nie sú, je zarastený riedkym brezovým hájikom a uprostred hájika stojí novučičký pomník, postavený na počesť rodáka z Hronca, pána Ladislava Chudíka.

Vtedy sme si podaktorí spomenuli, že sme v médiách dačo o pomníku zachytili, ale mysleli sme si, že stojí v Hronci. A on stojí tu – na milovanom mieste pána Chudíka. Pomník je veľmi zaujímavý a kreatívny. Nemôžem povedať, či sa mi páči alebo nepáči, ale rozhodne zaujal. Dva kamenné podstavce symbolizujú jeho korene pevne zapustené v rodnej zemi, nad nimi vetrom podvihnuté listy papiera symbolizujú jeho umelecký rozlet. Na jednotlivých listoch – scenároch – sú mená jeho najväčších postáv vo filmoch, divadelných hrách či inscenáciách.

V pomyselnej spoločnosti velikána sme sa naobedovali, pospomínali na jeho postavy, pofotili a príjemne oddychovali. Je to nádherné miesto a chápem prečo ho pán Chudík mal tak rád a prečo si ho vybral za miesto posledného odpočinku.

V nostalgickom zadumaní sme schádzali horskými lúkami k lesu a tu sa nám otvorili ešte parádnejšie výhľady na lazy Rohoznej nad Breznom a hrebeň Nízkych Tatier s majestátnou Kráľovou hoľou. To ešte umocnilo náš pocit o nevšednosti miesta. Teraz už len trochu strmo lesnou cestou do Hronca (pozor, nedať sa zlákať zostupom popod vleky).

Celou cestou, okrem iných húb, sme stretali veľmi veľa muchotrávok červených, ale okolo tohto chodníka boli akoby vysiate! Počas túry sme ich videli stovky, od úplne maličkých až po veľké taniere, od vyblednutých po karmínovo červené, od husto bielo bodkovaných po úplne čisté, bez jedinej bielej bodky.

Trochu sme sa pomotali aj po Hronci. Pozreli sme si studničku Chudičku, starú uličku s radovou zástavbou, kostol, fragment prvej liatinovej mostnej konštrukcie Rakúsko-Uhorska vyrobenej v tunajšej zlievárni v roku 1810 a po podvaloch úzkorozchodnej Čiernohronskej železničky sme kráčali do Chvatimechu na vlak. Pamätné fotky v rušni železničky a výborné pivko v pizzérii bolo skvelou bodkou za vydarenou túrou.

Zhodnotenie

Bol s nami aj kamarát Igor z KST Vpred a pri pive sme sa zhodli, že by to bola výborná trasa (s menšími úpravami) aj pre turistický oddiel. Uvidíme! Hájny grúň a Štompová skala by si zaslúžili, aby o nich vedelo, čo najviac ľudí.

Autori fotografií: Alenka Bencová, Danka Tomášiková a Igor Valkovec

Fórum 8 príspevkov
Štompová skala a Hájny grúň 10/04/19 13:08 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Železník a smutné pamiatky okolo Pred tým, ako sme išli na náš prvý tohoročný viacdenný pobyt, Ľubko našiel v archíve veľmi pekný dokumentárny film o Železníku. Pripomenul mi Hanákov film Obrazy starého sveta a záverečná veta spomínajúcej obyvateľky mi doslova vohnala slzy do očí: „A nakoniec nás aj z mapy vymazali!“ Bol to príbeh o obci, ktorá síce nezanikla, ale zo zoznamu slovenských obcí je vymazaná. Časť pridelili k obci Sirk a časť k Turčoku. Príroda a človek sa neustále ovplyvňujú. Aj v tomto prípade. Tak ako sa vrch Železník postaral o nebývaly rozkvet tohto kraja, tak sa neskôr postaral aj o jeho smutný úpadok. 20/08/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Túra Jelšavský hrad a Skalka Hurá!!! Koronokríza takmer skončila a môžeme konečne ísť na náš prvý tohoročný viacdňový pobyt. Tento raz nazrieme do regiónu Gemer. Niektoré časti Gemera poznáme celkom dobre, no oblasť okolo Revúcej a Jelšavy je pre nás Terra incognita. Je načase to zmeniť. Veľkým lákadlom sú tri hrady, na ktorých som ešte nebola – Jelšavský, Šivetický a Rákoš. 10/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Najnovšie články na titulke
 
Túra Dolinou Parichvost na Baníkov Ak by ste sa mali rozhodnúť, či ísť na zaujímavý vrchol trasou cez horskú chatu alebo mimo nej, ako by ste sa rozhodli? Pár rokov dozadu by som určite volila túru cez chatu. Ale čím som staršia, tým mám na horách menej rada príliš veľa ľudí. Pretože, kde sa ľudia zoskupujú? Okolo chát. Takže keď sa rozhodujem, kade vyjsť na Baníkov, obľúbený vrchol v roháčskej časti Západných Tatier, čo mi padne do oka? Áno, správne, dolina Parichvost. Tam určite nikto nebude. Je rozhodnuté. Pôjdeme na Baníkov tade a nie cez Žiarsku chatu alebo zo Zverovky. dnes Andrea Morongová Západné Tatry
Podcast O bratislavských lesoch s Jakubom Mrvom Lesy v okolí Bratislavy využívajú na rekreáciu desiatky tisíc ľudí denne. O zníženie ťažby v nich sa dlhé roky usiluje občianske združenia Iniciatíva Naše Karpaty. Na úrovni mestských lesov sa to už podarilo, no ďalšie obľúbené lokality spravuje štátny podnik Lesy SR. Prečo viazne dohoda s nimi, hoci mesto je ochotné podieľať sa kompenzácii straty, ktorá Lesom vznikne? včera Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Z Čergovského Minčola na Dukliansky priesmyk (2) Matka Božia držala nad nami v noci ochranný plášť na Svätej hore Javor. Vstávame do pokojného rána. Balenie trvá len krátko. Využijeme ešte možnosť raňajok v kultúrnejšom prostredí. Najväčší možný objem kávy sa snažím zohriať na vyššiu teplotu. Jej farba prekryje, ako dúfam len subjektívny, dojem závadnosti miestnej vody. Snažím sa totiž ušetriť niečo z posledných zásob z Kráľovej studne na priame pitie. Zostal mi necelý liter. Pribalím 1,5 l menej kalnej. Neviem, čo nás čaká. Nádej dáva sedlo s príznačným menom Regetovská voda. 19/09/20 Vladimír Mikuš Nízke Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Štompová skala a Hájny grúň 10/04/19 13:08 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Veporské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 925 m n. m. – Kraklová, úboč

    • min: 470 m n. m. – Podbrezová, Chvatimech

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 525 m

    • klesanie: 644 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 30.09.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.7554 ° SŠ
      dĺžka: 19.5253 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.80365 ° SŠ
      dĺžka: 19.55964 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička Šaratská nad Osrblím

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Podbrezová (vlak, bus) - Osrblie (bus), Podbrezová/Chvatimech (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.3 (0.51)