Túra

Kútnikov kopec, Chabzdová a Tlstá hora

16.11.18
V penzióne Rosnička v Kraľovanoch sa nás zišlo asi tridsať. Spoločnosť Čechov a Slovákov rôznych vekových kategórií. Zo sobotnej ponuky Oravský hrad a Šútovský vodopád som si nevybral - zlákala ma predstava prejsť sa dvomi menšími veľkofatranskými hrebeňmi z neďalekej Ľubochne do Ružomberka. Okrem manželky môj nápad oslovil aj mladý horomilný párik, ktorý sa k nám pridal.

Trasa

Ľubochňa – Nad Hlbokou – sedlo Poľana – sedlo pod Červeným grúňom – Magurka – Ľubochnianska Magura – Chabzdová – sedlo Kalisko – Tlstá hora – Čutkovská dolina – Nová Černová – Ružomberok, časť Rybárpole

Po rýchlom rannom nákupe v maličkých potravinách pri železničnej stanici nás osobák zaviezol do kúpeľnej obce Ľubochňa. Spolu s nami vystúpili aj traja starší turisti a správne som predpokladal, že ich vidím naposledy. Predsa len Ľubochnianska dolina či turčiansky hrebeň lákajú viac ako náš dnešný cieľ. Chodníkom popri trati a neskôr cez Váh a rušnú cestu sme vošli do centra. Ranný život tu pomaly plynul a presne tak pomaly sme si to šinuli aj my hore dedinou. Strmšia bočná asfaltová ulica nás vyviedla von.

Hodnú chvíľu sme serpentínami stúpali po úbočí, vzdaľujúc sa odo dna údolia Ľubochnianky. Prešli sme popod stožiare vysokého napätia, ktoré tu brázdia a zároveň špatia priľahlé kopce, a poslednými pohľadmi dozadu sme opustili civilizáciu. Hora nás na chvíľu skryla pred nie príliš presvedčivými lúčmi júnového slniečka. Družný rozhovor postupne ustával a plnými dúškami som nasával atmosféru lesa. Energiu, ktorá čistí hlavu, a ktorá ma aj niekoľko dní po návrate dokáže držať nad vecou.

Viedol som svoju skupinku po okraji rozľahlej lúky s trávou vyše kolien, ktorú skrášľovali kôpky polámaných vysušených konárov. Ideálne miesta pre príbytky hadov. Sotva som spravil pár krokov po slabo čitateľnom chodníku, už som zbadal skrútenú čiernu stuhu, a hoci som dosiaľ o takom sfarbení nepočul, tipol som ju na vretenicu. Neskôr som sa dočítal, že aj takýto pigment zdobí našu jedovatú krásavicu. Had sa ani nepohol, bystré očká na malej hlavičke ma bez pohnutia pozorovali. Ako správny japonský turista som začal okamžite fotiť a zavolal som k sebe partiu, aby sa pokochala. Až potom, ako sme ju začali obchádzať, dvihla sa aj vretenica na odchod.

Mladý pár sa pustil pred nás, ja s manželkou pomaly za nimi. „Had,“ zaznelo mi zrazu pri uchu. Skutočne, z trávy trčal do chodníka ďalší tenký chvostík. Šťuchol som doň paličkou a v momente bol preč. Mladý párik veselo napredoval a my sme postáli na mieste. Moja drahá s obavami sledovala zarastený chodník. „Zober ma na chrbát,“ zaznela neuveriteľná požiadavka. Chvíľu som sa snažil brániť, no keď mi povedala o bloku, že skrátka nemôže a radšej sa vráti do Ľubochne, prehodil som si ruksak dopredu a definitívne sa zo mňa stal nosič na vynáške. Našťastie sme po sto metroch vošli do lesíka a vysokú trávu vystriedal hnedý koberec.

Kamaráti nás počkali a zanedlho sme na strome objavili starú ošumelú tabuľu „Kútnikov kopec“. Z vrcholu toho veľa nevidno, no kúsok poniže sa v sedle otvára výhľad na sídla na brehu Váhu. Neďaleko chodníka je pár kolibiek, ktoré som mal v pamäti zo zimného výstupu. Z jednej práve vychádzal chlapík s kosou, zatiaľ čo jeho Dunčo nás brechavo pozoroval.

Pohodlná cestička nás ďalej viedla do sedla Poľana. Bol som opäť vpredu, keď sa mi cez cestu prešpacírovala tentoraz užovka, dopĺňajúc dnešnú hadiu zbierku. V lese sme vyšli na širokú zvážnicu, na ktorej sme po krátkom tápaní našli rázcestník Sedlo pod Červeným grúňom. Tu naši kamaráti zhodnotili, že toho majú dosť a pokračovali po zelenej a neskôr žltej značke k horárni Bystré.

My sme za rázcestníkom vnikli do húštiny a prudšie sme stúpali horou. Nasledujúce dve hodiny preveria „morál“ pútnika, otestujú pevnosť manželského zväzku či preveria pripravenosť frajerky na spoločnú cestu životom. Popod Červený grúň a ďalej na Magurku a Maguru sa prechádza hlbokým tajuplným lesom, cestu križujú pováľané stromy, na zemi konáre obrastené machovou zeleňou. Chodník kľučkujúci zo strany na stranu. Ak obľubujete pralesoidné zákutia, kde život malej rastlinky klíči na starom odumierajúcom dreve a kde ticho v tôni stromov ruší len bzukot poletujúceho hmyzu, stane sa pre vás táto časť modrej značky hodnotným zážitkom.

Ako sa „zmagurievalo“, po stranách chodníka pôda klesala a na Ľubochniansku Maguru nás doviedol pomerne úzky hrebienok. Lesné prítmie vystriedal slnečný jas a zložili sme sa do trávy pri betónovom stĺpiku hlásiacom najvyšší bod Magury. Konečne sme dovideli ďalej ako na dĺžku ležiaceho buka, pod nohami nám prudko padala trávnatá stena, obrubujúca jednu z bočných vetiev Ľubochnianskej doliny. Na obzore sa nad sústavou doliniek týčili hrdí veľkofatranskí velikáni. Lúčne svahy pod nami skrášľovali skaly rôznych bizarných tvarov. A pod nimi tmavé lesy poskytujúce útočisko a domov najplachejším zvieracím obyvateľom.

Z Magury sme skalnatým hrebienkom klesli na veľkú lúku v blízkosti Maďarovej. Chodník sa ukryl v rozľahlom lopúchovo-žihľavovom poli, ktoré sa mi ale vôbec nechcelo obchádzať. Letmý pohľad na Janku a už som prehadzoval ruksak na hruď. Že ju budem nosiť na rukách – to som jej predsa sľuboval. Ale na chrbte??? Na protiľahlom pahorku, kde stojí rázcestník Chabzdová, stačí prejsť pár metrov východným smerom a otvorí sa panoráma údolia Váhu a Ružomberka. Pred nami bol do Novej Černovej stále ešte kus cesty, mapa sľubovala pekné výhľady z Chabzdovej či Vtáčnika. Realita bola iná.

Chodník vedie úbočím vľavo od zmienených vrcholov a márne som hľadal cestičku v hustom poraste, ktorá by viedla nahor. Do nôh sa pomaličky vkrádala únava, keď nás zrazu z letargie vytrhol príchod na pekné pútnické miestečko s krížom a niekoľkými lavičkami. Blížili sme sa k Tlstej hore a mne napadlo, či aspoň odtiaľ uvidíme čosi viac ako les. Bohužiaľ. Trošku sklamaní a započúvaní do mixu lesných a civilizačných zvukov sme zauvažovali, ako si spestriť záver túry. Rozhodli sme sa zostúpiť do Čutkovskej doliny, ktorú poznáme najmä z návštev deťmi obľúbeného Obrova či koliby U dobrého pastiera.

Z Tlstej hory sme veľmi prudko klesli na zvážnicu, ktorej sme sa držali až po odpočívadlo s lavičkou. Tu sme opustili značku a ďalšou z ciest zostúpili na dno doliny. V okolí meandrujúceho potoka, ktorý vodou napája neďalekú vodnú nádrž, piknikovali viaceré skupinky, čo svedčilo o tom, že nielen ústie doliny je pre obyvateľov mesta veľmi príťažlivé. Míňali sme známe miesta, rybník, ohrady s ovcami či divými svinkami, kolibu. Rok čo rok nás Čutkovská dolina prekvapí novou stavbou či atrakciou. Spolu so susedným Hrabovom tvoria pekné rekreačné zázemie pre turistov i domácich. V závere sme si neodpustili pivnú zastávku, čakalo nás len pár kilometrov mestom na železničnú stanicu Rybárpole, odkiaľ nás vlak zaviezol naspäť do Kraľovian.

Fórum 6 príspevkov
Kútnikov kopec, Chabzdová a Tlstá hora 18/11/18 20:21 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Rada Turistika ako výkon a prostriedok rozvoja vytrvalosti 2. Turistika je jednou z najpopulárnejších voľnočasových aktivít. Venujú sa jej ľudia bez predošlej športovej skúsenosti, ale aj aktívni či vyslúžilí športovci. Na turistických chodníkoch stretávame celé rodiny, osamelých diaľkarov a ultramaratóncov. Asi sa nikto nebude sporiť, že táto voľnočasová aktivita má široký záber výhod pre tých, ktorí jej čaru podľahli. Okrem pobytu na čerstvom vzduchu, spoznávania prírody a okolitých zaujímavostí či kultúry, je turistika najmä športový výkon ako každý iný. A práve na športový rozmer turistiky, budú zamerané nasledujúce riadky. Nakoľko je článok určený čitateľom Hikingu, všeobecný pojem „turistika“ obmedzím na pešiu turistiku. dnes Tomáš Deneš Zdravie
Túra Rokliny Cheile Turzii a Cheile Râmețului (ferrata) Dcéra sa po prvom ročníku vysokej školy rozhodla stráviť prázdniny dobrovoľníckou prácou v zahraničí. Jej výber padol na mesto Kluž (v 19. storočí by sme povedali Koložvár, áno - odtiaľ pochádza chýrečná koložvárska kapusta) na severozápade Rumunska. Keďže je to pomerne neďaleko, ponúkli sme sa, že jej zabezpečíme dovoz a odvoz. A tak sme jedného pekného piatkového rána začiatkom augusta sadli do nášho rodinného tátoša, oznámili mu, že ideme navštíviť jeho rodnú krajinu a štartujeme. včera Juraj Švolík Svet
Túra Potulky Levočskými vrchmi II. - Čierna hora Večer po túre sa niesol v znamení varenia gulášu. Plánovali sme posedieť si vonku pri ohníku, no spustil sa lejak, a tak sme sedeli dnu, v peci pukotal oheň, Pelé rozozvučal struny na gitare a pri sviečkach sme strávili veľmi príjemný večer, ktorý sa pretiahol až do neskorej noci. Guláš bol fantastický, priam sa po ňom pýtal nejaký pohárik. Zažil som veľké prekvapenie, keď Pelé vytiahol fľašku Biatec – Cuvée biele ročník 2012. Viezol ho sem autom, len aby ma prekvapil. Tak už viem, čím si budem chcieť pripiť na oslavách 30. výročia vzniku TOM Biatec v roku 2019. Pršalo vytrvalo, a tak sme si plány na ráno nerobili, však sa ukáže až sa prebudíme. 21/04/19 Miroslav Svítek Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kútnikov kopec, Chabzdová a Tlstá hora 18/11/18 20:21 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1309 m n. m. – Ľubochnianska Magura

    • min: 440 m n. m. – Ľubochňa

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1478 m

    • klesanie: 1453 m

  • Vzdialenosť
    • 27 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 24.06.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0754 ° SŠ
      dĺžka: 19.1912 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.08634 ° SŠ
      dĺžka: 19.28123 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň Kračkov v sedle Poľana, prameň pod Maďarovou, studnička Pálenica pod Tlstou horou, Studnička pod Šimiacim, Studnčka pod Kulcmanovou v Čutkovskej doline

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ľubochňa (vlak, bus)
      Ružomberok/Rybárpole (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.84 (0.3)