Dostať sa spojmi do Vrícka zo Zvolena v normálnom turistickom čase t. z. do 9-tej hodiny je prakticky nemožné. Vďaka internetu, mojim schopnostiam kombinovať a Ľubkovým schopnostiam pomocou navigácie nás doviesť na miesto určenia aj bez značiek, sme sa tam konečne vydali. Terén, do ktorého sme sa vybrali, býva označovaný ako „medveďovo“, a tak sme pozvali aj kamarátov – nech má maco čo žrať.

Trasa

Kláštor pod Znievom – salaš pod Dutou skalou – Suchá dolina – sedlo Huba – jaskyňa Dutá skala – Dutá skala – lúky pod Dutou skalou – Vrícko

Išli sme ráno osobáčikom cez Kremnicu do Turčianskych Teplíc a odtiaľ autobusom do Kláštora pod Znievom. Z autobusu sme vystúpili ešte v prijateľnom čase, päť minút pred deviatou.

Asi 2 kilometríky sme museli šliapať asfaltom smerom na Vrícko (našťastie tu veľa áut nechodí), a potom sme cez salaš prešli do Suchej doliny. Ňou sme išli necelý kilometrík, kým sme prešli dvojmostíkom cez horský potôčik a vydali sa strmo hore, pod svahy Dutej skaly.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na počudovanie, chodník bol veľmi dobre značený – nie síce turistickou značkou, ale kopýtkami a bobkami ovečiek, ktoré tadiaľto zvyknú hnať pastieri na pasienky. Síce strmo, ale zato pomerne rýchlo sme nabrali výšku, a potom lesnou cestou sme mierne zbehli na spevnenú zvážnicu, ktorá traverzuje Dutú skalu až do sedla Huba.

Vedeli sme, že ku skale odtiaľto vedie chodník, ale z lúky to vôbec nevyzeralo na nejaký očividný vchod do lesa. Tak sme spravili rozostup a chvíľku sme hľadali. Našli sme ho pomerne rýchlo a je naozaj slušne vychodený. Chodník vedie najskôr dosť hustým lesom, neskôr sa začnú objavovať prvé skalky až sme postupne prišli k vysokým stenám. Z chodníka vedú ku skalám vychodené odbočky, prvá viedla len k menšej diere a až druhá viedla k jaskynnému portálu.

Milujem nesprístupnené jaskyne (sprístupnená = klasicky betón a elektrina). Nemusím nutne do nich liezť, ale ich portály ma fascinujú – vyžarujú dobrú energiu, evokujú pocit ochrany a tešia svojou krásou. Tento bol presne taký. Posedeli sme si tu pri kávičke a koláčiku, pozreli sme si vstupnú sieň, obdivovali krásny šípový ker, a potom sme sa popod stenu vybrali SZ smerom.

Najskôr nás zaujala krásna borievka, vyrastajúca priamo v stene vápencovej skaly, no a samozrejme hlavne netradičné pohľady na majestátny Kľak. Popri stene sme sa strmo vyškriabali na skalnatú terasu nad jaskyňou. Odtiaľto boli výhľady ešte krajšie, až sa nám nechcelo pohnúť ďalej. No, ale ešte bolo treba absolvovať vrchol, a tak sme hrebeňom pomedzi pekné skaly pomaly postupovali hore.

Vrchol milo prekvapil. Mysleli sme si, že bude úplne zarastený, no neveľká vrcholová plošina s dreveným krížom poskytovala nečakané výhľady. Krásny pohľad na Zniev, za ním Turčiansku záhradku a hrebeň Veľkej Fatry, kde sa vynímala hlavne Ostrá, Tlstá a Lysec. Na druhej strane netradične Kľak a pred ním zaujímavý skalnatý vrch Partizán. Tu sme zase dlho pobudli, fotili sa a len si tak lebedili. Keďže sme však odkázaní na spoje, chtiac – nechtiac musíme sa pohnúť.

Chodníček však ďalej pokračoval skalnatým hrebeňom, preplietal sa pomedzi skaly a stromy a zo skaliek sa ukazovali opäť pekné výhľady. Prišli sme k rozsiahlejšiemu skalnému zoskupeniu a nás vášnivých „skalolezcov“ nenapadlo nič rozumnejšie, len na ne vyjsť. A oplatilo sa! Výhľady do ďaleka a zelené more stromov pod nami – v takých chvíľach lietam!

Skaly ešte pokračovali ďalej, a tak Ľubko išiel na prieskum. No keď prekračoval piate medvedie hovienko, radšej sa vrátil. My sme sa zatiaľ pustili dole lesom pomedzi skaly a hľadali chodník. Ním sme sa potom rýchlo dostali na lúky pod Dutou skalou.

Pri východe z lesa sme si všimli oranžovú pásku na strome, ktorá označovala vchod na chodník. Dobre vedieť do budúcna. Vrícko sme mali priamo pred nami. Lúkami a pasienkami sme pomaly kráčali k nemu. Nezabudli sme však hodiť spätné pohľady na krásnu Dutú skalu.

Naše nadšenie z peknej túry trochu schladilo zistenie, že krčmu vo Vrícku nedávno zrušili, a tak nám muselo stačiť plechovkové pivo a nanuky z obchodu.

Zhodnotenie

Bola to veľmi pekná a pohodová túrička. Veľmi sa mi páčila a myslím, že som tam nebola poslednýkrát. Pre autičkárov bude jednoduchšie ísť rovno z Vrícka a vrátiť sa naspäť. Alebo väčší okruh – z Vrícka cez Kľacký vodopád, Kľak, Vríčanské sedlo, Skalky a Dutú skalu naspäť do Vrícka. A tento okruh mám v pláne tiež.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek