Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ráno na Veľkom Poli
Ráno na Veľkom Poli Zatvoriť

Túra Ponitrianska magistrála (Handlová – Nitra)

Bude to síce kratší prechod ako predošlé, ale taktiež veľmi zaujímavý. Ponitrianska magistrála má “len“ 106 km, ale má všetko, čo má magistrála mať. Jediný problém je, že po celej dĺžke nie je žiadna útulňa. Jediná útulňa pod Rúbaným vrchom v pohorí Vtáčnik vyhorela. Body, kde sa dá relatívne prespať (keď nepočítam platené ubytovanie), sú hrady Hrušov a Jelenec (Gýmeš).

Vzdialenosť
107 km
Prevýšenie
+3955 m stúpanie, -4235 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
leto – 2018
Pohoria
Vtáčnik a Tribeč (CHKO Ponitrie)
Trasa
Voda
prameň Zbojnícke pod Veľkým Gričom, Kanie studne, prameň pod Vtáčnikom, Krížne cesty, Brezov štál, Lazárova studnička vo Vlčom kúte, studničky Jelšina, Pustovníkova studnička, prameň Buganka v Nitre
Doprava
Handlová (vlak, bus)
Nitra (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1082 Vtáčnik (1:50.000)
» č.1081 Tribeč (1:50.000)

Na hrade Hrušov by sa dalo prespať v prístrešku pri hrade a na Jelenci sa dá prenocovať v hradnej veži. Oficiálne by tu mala byť ešte Zemľanka pod Žibricou. Keď som prechádzal popri nej, všimol som si, že je zamknutá a nevyzerá veľmi príťažlivo. Hneď vedľa nej je nejaký objekt ako chata, ale neviem na čo slúži. Taktiež je dosť zanedbaný, ale dalo by sa relatívne prespať na verande.

1. deň Handlová – Veľké Pole

34,4 km, hore 1559 m, dole 1469 m

Tak a som znovu v tom. Čaká ma pár pekných dní v pohoriach Vtáčnik a Tribeč. Začínam v meste Handlová, ktoré je známe svojou baníckou minulosťou. Hneď na začiatku na mňa urobil dobrý dojem Kostol sv. Kataríny. Pochádza zo 14. storočia a nachádza sa na začiatku trasy. Je svojský a pekný. Ďalšou zaujímavosťou na trase je Slovenské banské múzeum. Keby som mal čas, určite by som sa tam zastavil, ale do Handlovej som prišiel dosť neskoro (11.00 h), a tak si len obzriem exponáty vystavené vonku.

Pokračujem až na okraj mesta, kde je skládka komunálneho odpadu. Končí tu asfaltová cesta a pokračuje už len lesná. Trasa je dobre značená až pod Veľký Grič, kde prechádza cez rúbaň. Vysoký porast mladých stromčekov komplikuje orientáciu v teréne. Využívam zvyčajnú taktiku: orientácia podľa vrstevnice, a dostávam sa na vrch Veľký Grič. Zo samotného vrcholu nie je výhľad, ale treba prejsť asi 30 metrov ku skale, odkiaľ je výhľad na Handlovú a okolie. Toto je správne miesto na obed, a tak si tu na chvíľu sadnem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ďalej cesta vedie zväčša cez les bez výhľadov. Nič na tom nemenia najlepšie vrchy Biely kameň a Jarabá skala. Aj keď Biely kameň určite výhľad má, nevedie naň značka a je to chránené územie. Na vrchu Jarabá skala je síce vysielač, ale výhľady nie sú žiadne. Namiesto výhľadov je tu ticho a pokoj. Za celý deň som nikoho nestretol ani na samotnom vrchu Vtáčnik. Býva tu dosť rušno, keďže je to v okolí najvyšší vrch s pekným výhľadom. Taktiež je to môj druhý najviac schodený vrch. Prakticky som tu už bol v každom počasí, ročnom období a aj v noci. Takže ma tu už veľmi nemalo čo prekvapiť, ale vždy sa sem rád vraciam.

Len na skok od vrchu Vtáčnik sa týči Kláštorská skala. Spolu s vrchom Buchlov (ktorý leží mimo hrebeňa) sú to najkrajšie zákutia pohoria Vtáčnik. Jej bizarné skalné veže si získajú srdce nejedného turistu. Od Kláštorskej skaly prechádzam klesajúcim terénom po Ponitrianskej magistrále na Rúbaný vrch. Tento vrch nič nedlhuje svojmu menu, pretože je fakt vyrúbaný. Neďaleko sa voľakedy nachádzala útulňa Míľa, ktorá vyhorela.

Magistrála potom striedavým stúpaním a klesaním prechádza cez vrchy Tatra a Suchá hora až do obce Veľké Pole. Výhľadov je pomenej. Pár ich je z rúbaní v lese a potom z lúk nad Veľkým Poľom. Neviem, či sa v tejto dedinke dá nájsť ubytovanie, ale po okolí je kopec výborných poľovníckych posedov.

2. deň Velké Pole – hrad Jelenec (Gýmeš)

53 km, hore 1702 m, dole 1712 m

Už keď som išiel na magistrálu, mal som v hlave myšlienku prejsť to v druhý deň až na hrad Jelenec (Gýmeš). Po rannej porade s kravkami na Veľkom Poli vyrážam s touto myšlienkou smerom na Penhýbel. Je tu pár domov, ranč a slnečná elektráreň. Všetko ešte spí, a tak len rýchlo prebehnem do lesa nech neruším kľud.

Dlhá pasáž cez les do Brezovho štálu nie je až taká pestrá, ale predsa sa tu niečo nájde. Pár pekných výhľadov z rúbaní a relatívne nová lesná asfaltová cesta. Na jednom mieste treba rebríkom preliezť plot zvernice. Odtiaľto je to už len na skok do Brezovho štálu. Pár domčekov pokope a uprostred malé námestie. Pozitívom je, že sa tu dá nabrať voda (kohútik je voľne prístupný na námestí). Toto miesto nie je pekné len samo o sebe, ale poskytuje aj pekné výhľady na Požitavie, hrad Hrušov a hrebeň Tribeča.

Červená značka potom kopíruje asfaltovú cestu, ktorá spája Brezov štál a Jedľové Kostoľany. Nad obcou sa týči kríž na pamiatku kňaza, ktorý tu pôsobil. V obci sa dajú doplniť zásoby v obchode alebo sa občerstviť v miestnej krčme. Cez lúku za dedinou som pomaly klesol k Hostianskemu potoku. Po zostupe zase nasleduje výstup na lúky pod Kruhom a potom k hradu Hrušov. Cestou k hradu som našiel podkovu, tak mi snáď prinesie šťastie. Zrúcaninu hradu Hrušov som už navštívil veľakrát, a tak sa tu veľmi nezdržujem. Okolo pamätníka T. G. Masaryka sa dostávam na asfaltovú cestu spájajúcu Zlaté Moravce a Skýcov.

Našťastie asfaltová etapa netrvala dlho a dostávam sa cez les k žrebčínu Brezinky (kde je ďalší asfalt). Ponad obce Žikava a Lovce prechádzam k smerovníku Vlčí kút. Na tomto mieste je aj celkom výdatný prameň vody, takže po dlhom čase treba doplniť zásobu. Krátky úsek cez les ma miernym stúpaním dovedie k tekvicovému poľu pri obci Zlatno. Na okraji obce je jazierko a lavičky, kde sa dá oddýchnuť. Ďalšou zaujímavosťou je Čierny hrad nad obcou, ale trasa Ponitrianskej magistrály tam nevedie.

Čaká ma posledný veľký výstup na vrch Veľký Tribeč (830 m). Je už dosť neskoro, a tak rozmýšľam, či ísť alebo nie. Nakoniec som sa rozhodol, že idem. Počas stúpania sa otvárajú pekné výhľady na Veľký Lysec a hrad Jelenec. Pod Malým Tribečom je poľovnícky posed, kde by sa dalo prenocovať (nie je zamknutý).

Na hrebeni ma už zastihla tma. Vytiahnem baterku a idem ďalej. Niekde by tu mal byť prameň vody (Pustovníkova studnička), ale nevšimol som si značku, ktorá by studničku označovala. Z vrcholu Veľkého Tribeča nie je výhľad, a tak pokračujem v úplnej tme ďalej. Všade okolo behajú muflóny. Tie boli celkom priateľské, čo sa nedá povedať o sršňoch, ktorým sa zapáčila moja čelovka. Musel som ju striedavo vypínať a zapínať, aby na chvíľu odleteli. Pokoj mi dali až pri horárni Jedliny.

Po nekonečnej asfaltovej ceste (teda ak sa to dá ešte asfaltom nazvať) prichádzam do obce Kostoľany pod Tribečom. Na dnes mám už toho dosť. Dávam si oddych v prístrešku pri parkovisku. Dám si niečo sladké a vrhnem sa na posledný kopec pre dnešok. Ponitrianska magistrála hrad traverzuje, ale odporúčam vystúpiť aj na ruiny. Veď je to jeden z najlepších výhľadov v pohorí Tribeč a aj na magistrále. Neviem prečo bola značka vedená traverzom a obchádza taký významný bod. Na vrch Dúň (kopec, na ktorom stojí hrad) vystúpim asi za 20 minút. Smerujem priamo do veže odkiaľ urobím pár fotiek neobyčajného nočného pohľadu na okolie. Som zvedavý, čo prinesie ranný východ Slnka.

3. deň hrad Jelenec (Gýmeš) – Nitra

22 km, hore 782 m, dole 1142 m

Východ slnka nedopadol podľa predpokladu. Bol nemastný-neslaný, ale predsa svojím spôsobom pekný. Jelenec, hrad, na ktorom som už bol veľakrát, ale vždy sa sem rád vrátim. Veď je to predsa môj Forgáčovský hrad. Po žltej značke prejdem k Remitáži v obci Jelenec, kde sa vraciam na Ponitriansku magistrálu. Je tu bývalé táborisko a krčma s občerstvením, ktorá zvykne byť v lete otvorená.

Miernym stúpaním sa dostávam do lesa. Idú ma zožrať komáre a čierne mušky. Toto je špecialita pohoria Tribeč. Nikde inde nie je toľko komárov a malých dotieravých mušiek ako tu. Pokoj dajú až keď človek opustí les. Tak sa stalo až pri obci Žirany, kadiaľ červená značka prechádza. Nemám vodu a v blízkosti značky už nie je prameň a ani nebude, a tak ju chcem v dedine doplniť. Najskôr pozerám v okolí kostola, kde zvykne bývať kohútik na vodu. Nič som tam nenašiel. Idem až na koniec dediny, kde sú bytovky. Pred jednou sedí staršia pani, a tak sa jej idem opýtať či mi naberie vodu. Ochotne mi ukáže kohútik na rohu bytovky. Som rád, že sa vždy nájdu ochotní ľudia.

Za dedinou ma čaká posledný väčší výstup na vrch Žibrica. Spočiatku je to mierne stúpanie, ale potom sa chodník prudko stočí doľava a stúpa kolmo na vrstevnice. Odmenou za výstup nie je výhľad, ale priateľský ježko na vrchu. Vôbec sa ma nebál a chvíľu pobehoval okolo. Potom som sa pobral ďalej prudkým klesaním do sedla pod Žibricou. Z lúky sú pekné výhľady na vrch Zobor. V sedle je údajná útulňa - Zemľanka pod Žibricou. Je zamknutá a nie je v dobrom stave, takže s ňou nerátajte. Je tu aj nejaká budova, ktorá má malý prístrešok, kde by sa dalo prípadne prespať.

Od sedla pod Žibricou rapídne stúpol počet turistov, takže sa treba rozlúčiť s kľudom predošlých kilometrov. Cez Trojchotár prechádzam na hrebeň, ktorým vystúpim na vrch Zobor. Zdalo sa mi, že cesta sem trvala dlho, ale v skutočnosti to bolo len pár minút. Na Zobore je kopec ľudí a ešte viac pri Pyramíde. Ani sa tomu nečudujem, pretože je to fakt jedno z najkrajších miest v Nitre. Od Pyramídy sa vraciam späť na červenú. Cez les zostúpim do mesta až k smerovníku Kasárne, kde Ponitrianska magistrála končí. Myslím, že značka mohla viesť až k Nitrianskemu hradu. Nie je až tak ďaleko a bol by to krajší začiatok resp. koniec trasy.

Fotogaléria k článku

Najnovšie