1. deň: Bad Schönau - Mönichkirchen

Do Bad Schönau (kúpeľné mestečko so zhruba 700 obyvateľmi - 476 m) sme dorazili ráno autom a odstavili ho na verejnom neplatenom parkovisku. Prvá méta dňa: rozhľadňa na vrchu Hutwisch (896 m). Päťkilometrový výšľap bol výborne značený. Na vrchol viedlo niekoľko ciest. My sme sa rozhodli klesať čo najmenej, a tak sme vystriedali červenú, žltú i modrú značku. Trochu som sa obával turistického značenia, ale aj keď ich systém je iný ako u nás, pôsobí veľmi prehľadne. Viď samostatný článok Turistické značenie – Rakúsko.

Hutwisch je najvyšším kopcom časti Bucklige Welt. Rozhľadňa na jeho vrchu nám poskytla nádherný 360-stupňový výhľad nielen na našu trasu, na Štajersko a Dolné Rakúsko, ale aj smerom na východ do Burgerlandu a do Maďarska.

Z Hutwischu sme sa vybrali po žltej značke do obce Pichl, tam sme sa napojili na červenú “ZentralAlpenWeg O2”. Keďže sa mi v tejto oblasti nepodarilo nájsť ubytovanie v penziónoch, museli sme trasu natiahnuť na 23 km a mierne zvlnenou krajinou pokračovať až do Mönichkirchenu (967 m). Počasie nám prialo, jeseň 2018 bola príjemná snáď v celej strednej Európe. Po ceste sme nenašli žiadnu otvorenú reštauráciu, čo nás prinútilo siahnuť do vlastných zásob. Občerstvili sme sa iba rakúskym pivom na dobrovoľnej hasičskej stanici v dedinke Schlag. V penzióne obce Schlag (kde sme chceli pôvodne prespať), boli umiestnení utečenci. Žiadnych sme nestretli, ale pobavila ma predstava, že by ma, ako utečenca z Blízkeho východu alebo Afriky, poslali bývať do malej rakúskej podhorskej dedinky.

Táto časť Álp nám najviac pripomínala Jizerské hory. Po ôsmych hodinách sme dorazili do cieľa, malého lyžiarskeho strediska. Ubytovali sme sa v príjemnom penzióne za 40,- € na osobu. V cene boli výdatné raňajky vo forme švédskeho stola.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

2. deň: Mönichkirchen - Hochwechsel

Plán druhého dňa bol veľmi jednoduchý, šliapať po červenej do kopca na horskú chatu “Hütte” Wetterkoglerhaus (1742 m). Začiatok trasy prechádzal zjazdovkou miestneho lyžiarskeho strediska. Zhruba každých 200 výškových metrov sa nachádzala chata s občerstvením, čo sme náležite využili, či už požitím miestneho piva alebo výbornej kávy so štrúdľou. Asi v polovici cesty bola vrcholová stanica lanovky (Steinerne Stiege 1505 m), čím končila aj civilizácia a zvýšený počet turistov.

Vydali sme sa doľava po červenej na Vorauer Schwaig (1509 m), kde sa nachádzalo niekoľko ruských i rakúskych pomníkov z druhej svetovej vojny. Studnička so silným prameňom chladnej vody nám umožnila občerstviť sa pred vyšľapom na Niederwechsel (1669 m). Na hrebeni sa nám otvorili výhľady na Dolné Rakúsko a Štajersko. V diaľke už sa rysoval Hochwechsel (1742 m) a miesto nášho prespania.

Chata Wetterkoglerhaus patrí rakúskemu “Alpenvereinu” a každý návštevník sa musí riadiť záväznými pravidlami “Verhalten auf Schutzhütten ÖGV”. Asi najdôležitejším je potreba priniesť si spacák a zákaz pitia vlastného alkoholu. V útulnej reštaurácii bola pre vás pripravená večera (výber z dvoch možností) a samozrejme tradičné rakúske nápoje: pivo a šnaps. Cena za ubytovanie a polpenziu bola 40,- €. K nezaplateniu boli samozrejme výhľady. Chata nemala sprchy, ale mala umyváreň a na základnú hygienu stačila. Postele boli poschodové a pohodlné.

3. deň: Hochwechsel - Semmering

Posledný deň nás opäť privítalo príjemných 15 až 20 °C. Mali sme šťastie, pretože na nasledujúci deň sľubovali sneženie. Čakalo nás 24 km a zostup o 1500 výškových metrov. Na začiatku sme sa držali v nadmorskej výške okolo 1700 m. Zostup nastal až do sedla Freistritz Sattel (1295 m). Opúšťali sme Wechsel i našu červenú “ZentralAlpenWeg O2“ značku a prešli na druhú červenú č. 126 do časti Semmering.

Netuším, či Rakúšania zbierajú hríby, ale priamo pri turistickej ceste ich bolo toľko, že sme neodolali a zozbierali plnú (z bundy vyrobenú) nošu. Čakal nás posledný výstup na Erzkogel (1504 m), kopec, týčiaci sa priamo nad obcou Semmering. Tam sme dojedli posledné zásoby a už len klesali až k železničnej stanici (895 m). Časť trasy kopírovala zjazdovku známeho lyžiarskeho strediska, teraz bez snehu upraveného na cyklistický singletrail. Pri dolnej stanici lanovej dráhy sme si vypili posledné pivečko a utekali na vlak.

Fanúšikov železnice čakal ešte jeden zážitok. Horská dráha Semmering (je súčasťou svetového dedičstva UNESCO), ktorá nás za necelú hodinu prepravila do Viedenského Nového Mesta (Wiener Neustadt) a umožnila ešte raz si prehliadnuť nádherné Alpy. Návrat po auto do Bad Schönau sa uskutočnil pomocou pravidelnej autobusovej linky. Nástupište sa nachádza vedľa železničnej stanice.

Záver

Radosť. Krásne hory, prehľadné turistické značenia, úžasne milí ľudia. Kvalitný servis za relatívne rozumné ceny. Tým, čo majú radi horskú turistiku na úrovni Nízkych Tatier, môžem Viedenské Alpy (Wiener Alpenbogen) iba odporúčať. Sám tam plánujem vyraziť budúci rok a prejsť jej druhú časť.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek