Správa

Na Devínskej Kobyle zrejme ťažili kvôli financiám

Soňa Mäkká 23.11.18

Iniciatíva Naše Karpaty, ktorá sa dlhodobo angažuje v ochrane lesov v okolí Bratislavy a v tom, aby boli prioritne určené na rekreačnú a nie hospodársku funkciu, upozornila v stredu 21.11. na svojej facebookovej stránke, že LESY SR začali s ťažbou v oblasti Devínskej Kobyly a na hornom toku Vydrice v Malých Karpatoch. Iniciatíva vraví o porušení dohody, že v týchto miestach sa ťažiť nebude, LESY SR sa bránia, že robili iba nevyhnutné zásahy.

Za účelom hľadania ďalšieho postupu vo využívaní lesov v okolí Bratislavy bola pred rokom zriadená Pracovná skupina pre posilnenie mimoprodukčných funkcií prímestských lesov Bratislavy, v ktorej sú zastúpení zástupcovia OZ Naše Karpaty, LESOV SR, Bratislavského samosprávneho kraja, Štátnej ochrany prírody, hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPaRV SR). V rámci tejto skupiny existuje dohoda o pozastavení ťažby, kým bude vypracovaná štúdia o dopade ťažby na rekreačnú funkciu lesov, ktorú LESY SR zadali Technickej univerzite vo Zvolene.

Podľa Mareka Pávu z Naše Karpaty LESY SR už tretíkrát v tomto roku začali bez upozornenia s ťažbou. "Situácia je trochu komplikovaná, lebo v jednom čase tam prebiehali rôzne druhy ťažby. My sme protestovali proti obnovnej ťažbe, to sú tie najväčšie stromy ktoré by tam mali ostať na dožitie. Súčasne tam prebiehala výchovná ťažba, čiže prerieďovanie mladších porastov a suché stromy, to boli nízke objemy a to sme mali dohodnuté. Ale včera začali ťažiť tie najcennejšie porasty. LESY SR naplánovali na tento rok najvyšší objem ťažby za posledných 7 rokov, napriek tomu, že ťažbu je naopak potrebné výrazne znížiť. Vyťažené kmene klasicky ťahajú po modrej turistickej trase od Dlhých Dielov na Dúbravskú Hlavicu, v podmočenom teréne sa už tvoria blatové koľaje. Kamióny odvážajú drevo po zelenej cyklotrase, smerom na Dlhé Diely."

Vo večerných hodinách 21.11. bola po urgencii zo strany MPaRV SR ťažba zastavená. Za ministerstvo poskytol stanovisko hovorca Michal Feik: "Dôvodom ťažby na Devínskej kobyle bolo, že bola naplánovaná v desaťročnom programe starostlivosti o les, v pláne činnosti na rok 2018 a počítalo sa s ňou pôvodne aj v rozpočte LESOV SR. Doterajší zvyk bol taký, že štátny podnik LESY SR každoročne odvádzal do štátneho rozpočtu mimoriadny odvod vo výške 5 miliónov eur. To niekedy úplne zbytočne tlačí štátny podnik k tomu, aby hľadel na hospodársky výsledok aj vtedy, keď to nie je potrebné. Aj z tohto dôvodu Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR navrhlo, aby v rozpočte na rok 2019 bol tento osobitný odvod zrušený, resp. znížený. Žiaľ, s tým nesúhlasilo ministerstvo financií. Dobrou správou ale je, že sa nám podarilo nájsť peniaze na financovanie tzv. verejnoprospešných funkcií lesov. Do budúcnosti by sme chceli, aby sa osobitný odvod zrušil a všetky financie sme vrátili späť na starostlivosť o lesy." M. Páva odhaduje, že po odpočítaní nákladov na ťažbu v lokalitách Devínskej Kobyly a Vydrice môže byť zisk z ťažby cca 50 000 - 100 000 eur, M. Feik to odhaduje na 150 000 eur.

LESY SR podľa vedúceho komunikačného odboru Pavla Machavu nesúhlasia s tvrdením, že by ťažili kvôli zisku. "Cieľom realizácie obnovnej ťažby výberkovým hospodárskym spôsobom bolo uvoľnenie nastupujúceho prirodzeného zmladenia spod clony materského porastu, čím sa mal vytvoriť reálny priestor na rast následného porastu. Oddialenie tejto fázy obnovy lesa by malo negatívny vplyv na ďalší vývoj porastu. Z celkovo plánovanej ťažby sme vykonali len najpálčivejšie ťažby a to spracovanie kalamity a výchovnú ťažbu. Realizáciou uvoľnenia prirodzeného zmladenia na štyroch skupinách (0,05 – 0,15 ha) a jednotlivým výberom nevhodných jedincov sme vyrúbali 258 m3, čo predstavuje cca 140 stromov." Na otázku, prečo sa ťažili aj vyše 120-ročné duby, P. Machava odpovedal, že stromy starnú a po dosiahnutí svojej fyziologickej „staroby“ znižujú svoju schopnosť samoobnovy, čím sa stráca možnosť zachovania pôvodného genofondu. "Cieľom nebolo ťažiť 100 ročné stromy, je však možné, že sa to v niektorých prípadoch stalo."

Marek Páva hovorí, že sa ťažilo v miestach, kde sa plánuje prírodná rezervácia Vydrica, ktorej vyhlásenie schválilo aj bratislavské mestské zastupiteľstvo. Väčšia časť plánovanej rezervácie patrí pod Mestské lesy Bratislava, ktoré spravujú väčšinu lesov v okolí hlavného mesta. "Avšak v malej časti, ktorú spravujú LESY SR, podľa informácií z terénu za ten jeden deň vyrúbali relatívne dosť. Považujem to za nepekné gesto a porušenie dohôd." LESY SR označili neinformovanie iniciatívy Naše Karpaty za pravdepodobné zlyhanie komunikácie, čo im je ľúto.

Ministerstvo pôdohospodárstva podľa M. Feika vníma lesy v okolí hlavného mesta najmä ako lesy, ktoré nemajú slúžiť na tvorbu zisku. "V spolupráci so štátnym podnikom LESY SR sme sa dohodli, že bude vypracovaná štúdia verejnoprospešných funkcií lesov v okolí Bratislavy. Do jej vypracovania je ťažba pozastavená, s výnimkou sanácie chorôb a škodcov. Predpokladáme, že po vypracovaní štúdie by sa z hospodárskych lesov mali stať lesy osobitného určenia, dokonca s viacerými bezzásahovými zónami."

Diskusia

K článku Na Devínskej Kobyle zrejme ťažili kvôli financiám 13/02/19 11:56 27 príspevkov

Najnovšie články autora

Reportáž Správa TANAP-u chce zaviesť viac reštrikcií bez zdôvodnenia Vo štrtok 7.2. sa v Starom Smokovci uskutočnila verejná prezentácia návrhu nového Návštevného poriadku Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma. Prinášame reportáž z dlhej diskusie medzi predkladateľmi návrhu a verejnosťou. 08/02/19 Soňa Mäkká

Recenzia Erik Baláž: Stratená voda Vo-da, ži-vot, my-sme-les, slabikuje mi čerstvý prvák transparenty na protestnom zhromaždení v Banskej Bystrici. Prší nám na hlavy a kvapky odtekajú do kanalizácie. Niekde vyššie v lese majú zaujímavejšiu cestu. O tejto ceste vody krajinou hovorí Erik Baláž v knihe Stratená voda. Celá kniha o vode? Spomeňme si na dlhoročné polemiky o tom, či existuje na Marse voda. Vo-da, ži-vot… 06/02/19 Soňa Mäkká Mapy a knihy

Správa Horolezci kritizujú návrh návštevného poriadku TANAPu AKTUALIZOVANÉ – Okresný úrad Prešov zverejnil finálny návrh nového Návštevného poriadku Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma. Dokument sa očakával už dlhšie, keďže starý návštevný poriadok neplatil od roku 2002 a dočasná vyhláška OÚ Prešov zďaleka neriešila všetky problémy súvisiace s návštevnosťou národného parku. Návrh bude mať budúci týždeň dve verejné prerokovania, zatiaľ prinášame jeho prvotné zhodnotenie a reakcie. 05/02/19 Soňa Mäkká Správy

Najnovšie články na titulke

Túra Dolný Lopašov – Klenová – Dobrá Voda Nedávno som sa dožil práva cestovať vlakom „zadarmo“, a tak som sa rozhodol po dvoch rokoch opäť sa vybrať na Zimný výstup na Klenovú a zároveň navštíviť rodinu v neďalekých Krakovanoch. V piatok po práci som sa vybral na stanicu, že vlakom o 15.13 h odcestujem do Piešťan. Že vlaky meškajú, keď na ne čakám niekde uprostred trasy, ešte pochopím. Ale že vlak naberie meškanie 25 minút ešte pred vyjdením na trať? Miesto som si síce našiel, ale vlak bol tak „narvaný“, že som mal problém v Piešťanoch vystúpiť. Všetkým čo vystúpili ušli autobusy, okrem mňa, a boli odsúdení v zime a bez čakárne čakať na ďalší spoj. dnes Miroslav Svítek Malé Karpaty

Príbeh Benkoška Chata dýchala svojím životom a personál konal svoju dennodennú rutinu. Jedni tu boli preto, aby si užili svoj pobyt na chate, a tí druhí preto, aby držali chatu pri živote a prinášali svojim hosťom príjemnú pohodu. Personál na horských chatách bol, a možno ešte aj je, vždy trošku „rázovitý“. Niekedy sem utekali tí, ktorým bežný život v dolinách liezol na nervy a oni chceli konečne vypadnúť z civilizácie, iní sa zasa ukrývali pred trestným stíhaním či vojenskou správou, ktorá ich chcela silou mocou dostať do zeleného mundúru. včera Boro Tomis Príbehy

PR HORY A MESTO uvedie v slovenskej premiére Free Solo Jubilejný dvadsiaty ročník Medzinárodného festivalu horského filmu a dobrodružstva HORY A MESTO sa nemohol otvoriť vo väčšom štýle, ako sa stane v stredu 27. marca 2019. Festival uvedie slovenskú premiéru veľkofilmu FREE SOLO, ktorý má nomináciu na Oscara v kategórii najlepší dokument a tento víkend získal v rovnakej kategórii cenu BAFTA (Britsh Academy Film Awards). Film je pôsobivým portrétom amerického horolezca svetového formátu Alexa Honnolda, ktorý bol pred šiestimi rokmi hosťom festivalu, rovnako ako niektorí jeho spolulezci, aj tí navštívili vďaka festivalu Slovensko a Bratislavu. 14/02/19 sponzorovaný článok