Túra

Malá Fatra trochu inak: z Dolného Kubína do Čičmian

11.01.19
S myšlienkou prejsť hrebeňovku Malej Fatry som sa pohrával už dlhší čas. Najskôr som mal plán prejsť ju za 2 dni. Prvý deň Krivánska časť a druhý deň Lúčanská časť. Nakoniec som si vymyslel svoju “magistrálu” z Dolného Kubína do Čičmian. 113 km zaujímavého členitého terénu, čo potvrdzuje aj 7369 výškových metrov. Malá Fatra má pekný začiatok - Veľký Rozsutec a aj pekný koniec - vrch Kľak. Ťažko povedať, ktorý je krajší, a preto treba od jedného k druhému prejsť.

1. deň: Dolný Kubín - Chata pod Rozsutcom

29 km, nastúpané: 2355 m, naklesané: 1220 m

Prvý deň je najhorší v tom, že sa človek musí dostaviť na miesto začiatku pochodu. Keďže to mám do Dolného Kubína celkom ďaleko, na miesto som sa dostavil až okolo 10.00 h. Je to dosť pokročilý čas na túru, ale uvidím, kam sa mi podarí prísť. Po zelenej značke vyrážam cez lúky na Kubínsku hoľu. Spočiatku je to fajn cesta cez peknú oravskú krajinu. Zmení sa to až pod lyžiarskym strediskom Kubínska hoľa, kde investori stavajú kopec nevkusných chát. Radšej len skloním hlavu a rýchlo vbehnem do lesa. Značka vedie popri zjazdovke cez les. Zrejme tadiaľto veľa ľudí nechodí, pretože je tu všade kopec dubákov. Až pri Chate na Kubínskej holi som zistil, že všetci “turisti” sa sem vyvezú na aute.

Nad chatou je krátky úsek so slušným stupákom, ktorý končí na lúke pod Kubínskou hoľou. Postupne sa otvárajú výhľady na Veľký Choč, Západné Tatry a nakoniec na Oravskú priehradu s Babou horou. Nečakal som až taký pekný výhľad z tohto kopčeka. Konečne po dlhom čase pridávam aj ďalší najvyšší vrch. Môj 29. najvyšší vrch je Minčol (1394 m) v Oravskej Magure. Zo samotného vrcholu nie je výhľad, ale ako som už pred chvíľou spomínal, z lúky pod vrcholom je výhľad výborný.

Ďalej pokračujem po červeno značenej magistrále E3. Ďalšia dosť opustená časť, kde som nikoho nestretol a ani tu neboli známky veľkého pohybu ľudí. Miernym klesaním sa dostávam až pod Pavláškovu skalu. Prejdem cez vrchol a na lúku odkiaľ vidno Zázrivú. V rázovitej obci si dám chvíľu prestávku a potom pokračujem na Veľký Rozsutec.

Trochu som sa pomýlil a na konci obce zišiel zo značky. Po asfaltovej ceste som prešiel do Petrovej, kadiaľ prechádza značka. Cez malú usadlosť som miernym stúpaním vystúpil do sedla Príslop nad Bielou. Konečne tu začína poriadny strmák smerom do sedla Zákres. Niežeby som brutálne stupáky obľuboval, ale viem na nich ušetriť kopec času. Počas výstupu do sedla bolo pár pekných miest s výhľadom na Veľký Rozsutec.

Zo sedla Zákres vystupujem najskôr na Malý Rozsutec. Po peknom výhľade na rázovitú Terchovú zostupujem späť do sedla Zákres. Je škoda, že tu nie je niečo, ako Vlčie búdy v Nízkych Beskydoch na východe Slovenska. Určite by to ocenilo viacero turistov. Za ručania jeleňov vystupujem na väčšieho z krásavcov Malej Fatry. Z každej doliny v okolí Veľkého Rozsudca ručia jeden až dva jelene a na vrchole kopca sa to zlieva do jedného koncertu. Pekný zážitok. Som zvedavý, čo prinesie ráno po nocľahu v legendárnej Chate pod Rozsutcom...

2. deň: Chata pod Rozsutcom - Veterné

44 km, nastúpané: 2963 m, naklesané: 3131 m

Ranný budík pred východom slnka stál za to. Bol to zrejme najkrajší východ slnka v tomto roku. Sedlo Medziholie je bohaté na viacero prameňov vody, ale momentálne nie sú príliš výdatné, keďže dlhodobo pretrváva suché počasie. Voda sa ako tak dala nabrať, takže to nebolo až také zlé. Zo sedla pokračuje značka strmo priamo na vrch Stoh. Dá sa traverzovať po žltej, ale ja som si to takto nechcel uľahčiť. Oplatilo sa. Výhľady boli výborné, ale mňa zaujalo niečo iné. Konečne som stretol tetrova hlucháňa. A keby len jedného, ale hneď troch. Aj keď nie pri sebe, ale na jednom kopci. Som rád, že som ich videl, keďže stavy slovenskej populácie prudko klesajú. Čoskoro bude tetrov hlucháň už len v knihách.

Prudkým klesaním cez chrbát Stohu padám o takmer 400 výškových metrov dole. V tradičnej hrebeňovej hojdačke zase nasleduje výstup na Poludňový grúň. Stretávam prvé dve turistky na doteraz opustenom hrebeni. Hrebeň sa rýchlo začal zapĺňať ľuďmi. Keďže začala premávať lanovka z Vrátnej doliny. Na vrchu Stienky bol hrebeň plný a na Chlebe to bola čistá katastrofa. Radšej som tu ani nestál a išiel ďalej. Zo Snilovského sedla som odbehol k Chate pod Chlebom. Tečie tu voda z potrubia. Neviem či je pitná, ale nabral som si (nič mi nebolo, tak asi bola v poriadku).

Prešiel som späť do Snilovského sedla a vystúpil na najvyšší vrch Malej Fatry, Veľký Kriváň. Dlho som sa tu nezdržal a cez sedlo Bublen prešiel na Malý Kriváň. Na vrchole je dosť nevkusný betónový pilier, ktorý úplne pokazil dojem z celého kopca. Taktiež sa dlho nezdržujem. Radšej si nájdem kľudnejšie a krajšie miesto. To som ale našiel až nad Domašínskym meandrom. Predtým som však musel prejsť cez sedlo Vráta, Suchý vrch a popri Chate pod Suchým. Tento úsek ma nijako za srdce nechytil. Takisto ako aj dlhý zostup lesom k Starhradu za zvukov motorových píl. Nad hradom sú skaly, z ktorých je pekný výhľad na Domašínsky meander. Už dlhšiu dobu som sa sem chcel prísť pozrieť, ale čas na to prišiel až teraz. Je to naozaj zaujímavý úkaz a odporúčam sa sem prísť pozrieť. Samozrejme to treba spojiť s návštevou hradov Starhrad a Strečno. Neďaleko Starhradu je urobené aj posedenie, kde by sa dalo za dobrého počasia prespať.

Pokračujem cez Nezbudskú Lúčku na hrad Strečno. Musím uznať, že ho pekne zrekonštruovali. Od hradu nepokračujem po červenej, ale po žltej značke popod vrch Kojšová. Kvôli novej rozhľadni pod vrchom s pekným výhľadom na okolie Strečna. Neďaleko rozhľadne je sedlo pod Kojšovou, odkiaľ prechádzam po modrej značke do sedla Javorina. V sedle sa vraciam na červenú značku a dávam si obedovú pauzu v prístrešku. Zrazu počet turistov klesol na nulu. Jediná vec, ktorá to tu ruší je rozrýpaná cesta od ťažkých mechanizmov.

Ďalej po hrebeni je to už lepšie a začínajú sa objavovať zákopy zrejme z 2. svetovej vojny. Na jednom úseku je ich celkom dosť. Postupne začína les rednúť a otvárajú sa výhľady na Minčol a Martin. V sedle Okopy je delo ako pamiatka na boje, ktoré sa tu odohrali počas 2. svetovej vojny. Na vrchol prvého známeho kopca Lúčanskej časti Malej Fatry je to už iba kúsok. Z vrcholu Minčolu je pekný kruhový výhľad na všetky strany (Turiec, Krivánska Fatra, Veľká Fatra, Žilina, Veľká lúka, v diaľke vidieť aj vrch Kľak).

Klasickou hrebeňovou hojdačkou prechádzam cez sedlo Prašivé k vysielaču Krížava. Neďaleko sú chaty na Martinských holiach a tiež lyžiarske stredisko. Počet turistov znovu stúpol, ale oproti Krivánskej časti je to len zlomok. Chvíľu sa rozprávam s jedným turistom a odporúčam mu niekedy navštíviť vrch Kľak. On mi zase poradil prameň vody pod vrchom Veľká lúka. Na vrchu a v celom okolí je kopec čučoriedok, a tak sa nevyhnem ich tradičnému požieraniu. Veľká lúka je zároveň najvyšším vrchom Lúčanskej časti. Po hrebeni prechádzam ešte na vrch Veterné. Ešte by sa dalo ísť ďalej, pretože nie je neskoro. Avšak, dnes sa mi po 2963 výškových metroch ďalej nechce.

3. deň: Veterné - Čičmany

39 km, nastúpané: 1992 m, naklesané: 2784 m

Až ráno som zistil, že na neďalekom vrchu Horná lúka by mala byť útulňa Partyzán. No neprekáža, ani noc pod širákom nie je zlá. Dnes to bude zase hojdačka na hrebeni, ale teším sa hlavne na vrch Kľak, ktorý mám rád. Z vrchu Veterné prechádzam do lesa, z ktorého na chvíľku vyjdem na vrchu Horná lúka. Neďaleko od vrcholu sa nachádza útulňa Partyzán. Je to jedno z mála dobrých miest na prespatie v celej Malej Fatre. Pre mňa však teraz už nemá význam, a tak jej nevenujem veľkú pozornosť.

Najbližšia, dosť dlhá časť ma veľmi neoslovila. Od vrchu Horná lúka až po vrch Skalky. Trasa vedie zväčša lesom a rúbaňami, ktoré majú síce svoju peknú stránku, ale do pamäti sa vám až tak nevryjú. Neviem ani, čo o tom napísať. Asi len malú radu. Vydajte sa sem len ak chcete fakt prejsť hrebeňovku Malej Fatry, alebo túžite spoznať opustený kút pohoria.

Zmena prichádza až na vrchu Skalky, ktorý poskytuje pekný výhľad na Kľak a Turčiansku kotlinu. Ešte krajší je výhľad z vrchu Ostrá skala, ktorý je neďaleko Kľaku. Predtým však treba prejsť cez Vríčanské sedlo. Strácam tu dosť veľa výškových metrov, ktoré opätovne prudko naberám. Konečne sa dostávam k môjmu obľúbencovi. Kľak je jeden z mojich top vrchov a rád sa sem vždy vrátim. Vraj sem chodieva vždy dosť ľudí. Za všetky moje výstupy na Kľak som stretol jedného jediného človeka. Neviem, či sem vždy chodím v taký dobrý čas, alebo mám šťastie. Takisto to bolo aj teraz. Nikoho-nikde široko-ďaleko a výborné počasie k tomu.

Pobudol som hore dosť dlhý čas a potom sa vybral najskôr po zelenej a neskôr po žltej značke do Fačkovského sedla. Mne osobne sa veľmi páči aj prechod po hrebeni cez vrch Reváň. Taktiež zaujímavé sú serpentíny k smerovníku Staré cesty. Žltá značka tu končí a napájam sa na starú dobrú kamarátku - Cestu hrdinov SNP. Spomienky na prechod sú stále čerstvé, a tak si jej časť zopakujem aspoň do Čičmian. Najzaujímavejší je strmák na vrch Homôľka. Určite je tento vrch známy každému, kto prechádza horským priechodom Fačkovské sedlo.

Nasleduje mierna hrebeňovka popod vrch Čelo až do sedla Javorinka. Už je to len na skok do Čičmian. Pri pekných maľovaných domčekoch s charakteristickými čičmanskymi vzormi končím svoj prechod Malej Fatry.

Diskusia
Malá Fatra trochu inak: z Dolného Kubína do Čičmian 13/01/19 16:23 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Malá Fatra trochu inak: z Dolného Kubína do Čičmian S myšlienkou prejsť hrebeňovku Malej Fatry som sa pohrával už dlhší čas. Najskôr som mal plán prejsť ju za 2 dni. Prvý deň Krivánska časť a druhý deň Lúčanská časť. Nakoniec som si vymyslel svoju “magistrálu” z Dolného Kubína do Čičmian. 113 km zaujímavého členitého terénu, čo potvrdzuje aj 7369 výškových metrov. Malá Fatra má pekný začiatok - Veľký Rozsutec a aj pekný koniec - vrch Kľak. Ťažko povedať, ktorý je krajší, a preto treba od jedného k druhému prejsť. 11/01/19 Pavel Forgáč Malá Fatra, Oravská Magura, +
Túra 949 km naprieč Slovenskom za 27 dní Neviem čo inšpiruje človeka vydať sa na mesačnú túru naprieč Slovenskom. Asi to bude veľká túžba po poznaní krajiny a dobrodružstvo. Posledné týždne ma dosť znechutil fakt, že Cesta hrdinov SNP sa stáva dosť módnou. Veľa ľudí to ide iba z frajeriny, bez väčšieho zmyslu. Preto som to nechcel prejsť len tak ako všetci, ale trošku si priložiť kilometre a ísť zo západu na východ. 05/01/19 Pavel Forgáč Malá Fatra, Nízke Tatry, +
Túra Ponitrianska magistrála (Handlová – Nitra) Bude to síce kratší prechod ako predošlé, ale taktiež veľmi zaujímavý. Ponitrianska magistrála má “len“ 106 km, ale má všetko, čo má magistrála mať. Jediný problém je, že po celej dĺžke nie je žiadna útulňa. Jediná útulňa pod Rúbaným vrchom v pohorí Vtáčnik vyhorela. Body, kde sa dá relatívne prespať (keď nepočítam platené ubytovanie), sú hrady Hrušov a Jelenec (Gýmeš). 10/12/18 Pavel Forgáč Vtáčnik, Tribeč
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Inéz Sedím si v mokrých trenírkach na teplej tráve a je mi dobre. Výnimočne dobre. Po štyroch dňoch putovania ma značka zaviedla do veľmi hlbokého a lúčnatého sedla a koniec dediny bol iba asi dvesto metrov odo mňa. Štyri dni mi slnko pripekalo na hlavu a už som bol od potu slaný ako soľnička. Biele mapy po košeli, tričkách, na čapici, ba aj na kraťasoch. Na niektorých chúlostivých miestach som bol už aj odretý a len tuba modrej Indulony zabránila najhoršiemu. A tak som opustil značku a poľnou cestou zišiel do dediny. dnes Boro Tomis Príbehy
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. včera Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Rozsutce z Bieleho Potoka Leto v roku 2018 nie a nie sa rozlúčiť. Ešte aj v polovici septembra teploty v podhorí dosahovali 25 stupňov. Keď sa po dlhšom čase objavil syn a chcel podniknúť nejakú túru, sadli sme si nad mapu a dumali, kde dávnejšie nebol. V Malej Fatre sme pred rokmi strávili zopár stanovačiek a vtedy naposledy bol aj na Veľkom Rozsutci. Voľba bola jasná - treba naplánovať výlet do tých končín. včera Michal Bukvai Malá Fatra

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Malá Fatra trochu inak: z Dolného Kubína do Čičmian 13/01/19 16:23 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Oravská Magura, Malá Fatra (Národný park Malá Fatra), Strážovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)

  • Počet dní
    • 3

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1709 m n. m. – Veľký Kriváň

    • min: 355 m n. m. – Strečno / Nezbudská Lúčka

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 7369 m

    • klesanie: 7194 m

  • Vzdialenosť
    • 113 km

  • Náročnosť
    • 5

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.2169 ° SŠ
      dĺžka: 19.2963 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9547 ° SŠ
      dĺžka: 18.5159 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 49.22366 ° SŠ
      dĺžka: 19.10729 ° VD
      » Mapa

  • 2. nocľah
    • šírka: 49.07989 ° SŠ
      dĺžka: 18.80654 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • pod Rozsutcom, Veterné

  • Voda
    • Kubínska hoľa, sedlo Príslop nad Bielou, sedlo Medziholie, Chata pod Chlebom, Koniarky, Chata pod Suchým, Horná lúka, pod Hnilickou Kýčerou, sedlo Javorinka, pod vlekmi nad Čičmanmi

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Dolný Kubín (vlak, bus)
      Čičmany (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.06 (0.36)