Reportáž

Skladia 2018 - okolím Skalice

13.01.19
Skladia je Pochod sklamaných diaľkoplazov. Ani po rokoch účastí som nezistil čím, lebo všetci sa vždy tešíme, kade nás zase Štefan povodí. Za 32 ročníkov spravil pre propagáciu histórie, kultúrnych, technických a prírodných pamiatok našej vlasti viac, než mnohé samosprávy obcí. Pre široké spektrum turistov z Bratislavského a Trnavského kraja pripravuje neúnavne vždy niečo nové, nečakané. Tento rok nás pozval spoznávať Baťov kanál v okolí Skalice.

Trasa

Skalica ŽST - Kopčiansky kanál – prístav Skalica – Výklopník – Petrov, prístav – Sudoměřice – Skalica ŽST

Na DP Barbora som sa k tradičnej, šifrovanej Štefanovej pozvánke na Skaldiu 2018 nedostal, a tak som musel vyvolávať po kamarátoch, aby som zistil, kam sa v sobotu dostaviť.

V piatok večer sledujem predpoveď počasia pre Skalicu a okolie a je priaznivá. Nasleduje klasický rituál prípravy ruksaku, poživne, vhodného turistického oblečenia a obutia. Všetko si chystám tak, aby som ráno ženu nebudil, nech sa konečne poriadne vyspí. Celú noc klopoce dážď na okenný parapet, ale pred šiestou, presne ako predpovedali Nóri, dážď ustáva a máme napokon celý deň krásnu modrú oblohu a ani predpovedaný silný vietor sa nedostavil.

Pred ôsmou sa nás pár stretá na hlavnej bratislavskej stanici, zopár preskočí z vlaku od Trnavy a v Kútoch nás napokon nastupuje do vlaku smer Skalica devätnásť. Po vystúpení z vlaku začína hromadné zvítavanie sa a navyše Milan vyťahuje termosky s vareným vínom. Je mi jasné, že to bude opäť parádna akcia.

Baťov kanál je náš cieľ

Konečne sa rozhýbeme a odchádzame zo stanice smer Holíč. Čoskoro však zabáčame doprava a spoznávame skalickú priemyselnú zónu. Štefan ma uisťuje, že na Perúnsku lúku nejdeme. Vymoceme sa z priemyselnej zóny a poľnou cestičkou prichádzame ku Kopčianskemu kanálu. Je dosť zarastený trávou a nie je v ňom veľa vody. Pokračujeme doprava popri ňom. Cesta je rozbahnená, a tak kráčame po tráve. Na druhom brehu sa veselo pasú srnky na repke olejnej a nás si nevšímajú.

Došli sme k mostíku ponad kanál a zatáčame doľava k lesíku. Z cesty niet kam uhnúť a o chvíľu sme všetci pekne zablatení. Preto sa veľmi potešíme, keď dôjdeme k protipovodňovej hrádzi a na nej je štrkový chodník. Zastavujeme sa a poniektorí sa zbavujú zbytočných vrstiev oblečenia, iní sa zahrievajú ponúkanými kalíškami s tekutou dobrotou. Milan zisťuje, že Ľubo, ktorý sa začal vyzliekať hneď pri kanáli, nie je s nami a keďže nemá mapu ani GPS mašinku, tak to zabalil a vrátil sa do Skalice. Nuž, to bola krátka túra a dlhé cestovanie!

Ostatní pokračujeme ďalej doprava po hrádzi a o chvíľu stojíme pri Skalickom prístave. Štefan s prekvapením zisťuje, že v ňom nie je voda, len prostriedkom bahenného dna tečie úzky prúžok vody. Vystupujeme na drevenú rozhľadňu nad budovou prístavu, ale žeby z nej bol nejaký extra výhľad sa povedať nedá. Nuž sa vyťahuje poživeň a Štefan vypisuje prvé diplomy pre nedočkavcov.

Po pauze prechádzame cez mostík na druhú stranu a popri Baťovom kanáli ideme doľava. Kanál je teda hodne úzky, brehy sú zarastené stromami a mnohé sú ohlodané bobrami. Odbočujeme doprava a cestičkou pomedzi polorozpadnuté oplotenie dochádzame ku krásne vymaľovanej kaplnke. Pred rokmi sa tu vraj utopil mlynársky syn. Je tu pár lavičiek, neďaleko krmelec pre bažanty. Keď sme sa všetci nasýtili naozaj prekrásne vymaľovanou kaplnkou, nasleduje hromadná fotka a vraciame sa k prístavu. Po ľavom brehu kanálu kráčame smerom k železnici, ktorá mostíkom prechádza ponad kanál. Za železničným mostom sa vyníma budova výklopníka.

Zopár technických a historických údajov

Bol postavený v roku 1939 a slúžil na prekládku lignitového uhlia z neďalekej bane Tomáš v Ratíškoviciach. To doviezli po železnici sem, pomocou navijaku vtiahli vagón do výklopníka, uložili do kolísky, nadvihli, prevrátili a uhlie sa vysypalo do lode. Tá ho potom po kanáli dopravila do elektrárne v Otrokoviciach.

Baťov kanál, prieplav Otrokovice - Rohatec, postavili v rokoch 1935 – 38 v dĺžke 52 km. Čiastočne vedie po rieke Morava, inak umelo vyhĺbenými kanálmi s radou pohyblivých splavov a plavebnými komorami. Na trase je 23 mostov. Je na ňom aj rada technických unikátnych zariadení. Okrem výklopníka, napríklad lanovka na preťahovanie člnov cez Moravu vo Vnorech.

V súčasnej dobe je skoro celá vodná cesta v dĺžke 65 km opravená, je funkčných 13 plavebných komôr a tým umožnená plavba medzi Otrokovicami a Sudoměřicami. Kým nám Štefan toto rozprával, na priestore vedľa výklopníka ukladali poľovníci do radov svoje úlovky – srnku, zajace, bažanty.

Dá sa tu posedieť na lavičkách, v sezóne funguje bufet i sociálne zázemie. Teraz tu boli len lode vytiahnuté na pneumatiky. V kanáli bolo minimum vody, a tak ľadové kryhy na jeho brehoch pôsobili dosť divne. Vodu museli vypustiť niekedy behom týždňa, veď inokedy nemrzlo. Aj keď vlastne úsek medzi výklopníkom a Petrovom je potok Radejovka.

Smer Petrov

Po brehu kanála kráčame smerom na Petrov. Prechádzame popod most po betónovom chodníku, netrvá dlho a sme pred plavebnou komorou Petrov. Je tu asi trojmetrový rozdiel vo výške hladín. Prezeráme si vráta komory. Za ňou je ďaleko širšia hladina a za cestným mostom dokonca dosť veľký prístav s osemnástimi mólami. Na brehu sú opäť vyťahané nejaké loďky.

Sľubovaná železná ZOO sa nekoná, lebo od miestneho cyklistu dostáva Štefan informáciu, že sa nachádza v Starom Měste a to je teda hodne ďaleko. Odoberáme sa teda k alkalicko-sírnato-železitému prameňu. Voľakedy dal vzniknúť miestnym kúpeľom, no už neexistujú. Z pumpy pod altánkom si zopár odvážlivcov napumpuje pár glgov, aj keď sa voda vraj nemá piť. Klasik vraví, že každá voda je raz pitná!

Popri hlavnej ceste prechádzajúcej Petrovom sme sa dostali k miestnej špecialite – Plžom (vínne pivnice). Sú vedľa futbalového ihriska v miernom svahu a tvoria malý vejár. Na ich začiatku je opäť pekná maľovaná kaplnka a aj niektoré pivnice sú maľované. Všetky sú však biele s modrým spodkom. V roku 1983 boli vyhlásené za štátnu pamiatkovú rezerváciu. Prešli sme sa pomedzi ne a samozrejme, že sme do jednej pivničky zašli a zasadli k ochutnávke miestnych vín. Milan, ako vinár, mohol porovnávať so svojou produkciou a veru nehanil!

Ešteže sme vedeli, že vlaky zo Skalice odchádzajú každé dve hodiny a že je nám potrebné sa zdvihnúť a odkráčať smerom Skalica. Inak by tam poniektorí sedeli možno aj dnes!

V tom najlepšom treba končiť

Po modrej značke sme sa poliami dostali do Sudoměřic, a keďže sa blížila tma, zavrhli sme pokračovanie oblúkom po zelenej a žltej do Skalice. Ožiarení zapadajúcim slnkom sme po asfaltke prešli 2 km do Skalice. Našťastie nás, na rozdiel od srnky vedľa cesty, nič nezrazilo, lebo chodník tu veru nie je! Do kultúrneho domu sme sa na obhliadku nedostali, lebo tu bolo práve slávnostné zasadnutie k 100. rokom Sokola v Skalici, a tak sme skončili na vianočných trhoch.

Kostoly boli tiež zatvorené, tak sme si zašli len k Rotunde a slabo osvetlenej kalvárii a pratali sme sa na železničnú stanicu. Tu Štefan vypísal diplomy zvyšku účastníkov a všetci sa začali vyzvedať, čo chystá o rok. Vraj sa včas dozvieme, a tak sa už tešíme.

Ešte raz ďakujem Štefanovi Sládečkovi za jeho neutíchajúcu snahu propagovať prírodné, stavebné, kultúrne, historické a iné zaujímavosti našej vlasti v širokej turistickej rodine.

Fórum 4 príspevky
Skladia 2018 - okolím Skalice 14/01/19 11:50 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Túra GSB: Krościenko nad Dunajcem – Schronisko Jaworzyna Po štvrtýkrát sa vyberám po Hlavnej beskydskej magistrále (GSB). Naplánovať si trasu z bodu, kde sme skončili pred rokom k bodu, odkiaľ sa dá relatívne ľahko vrátiť na Slovensko, nebol problém. Problémom sa ukázalo ako sa dostať čo najrýchlejšie z Bratislavy do Krościenka, z Nowa Wieś do Bratislavy a zohnať na trase ubytovanie. Striedavo intenzívne som na tom pracoval od októbra 2018 a nebyť kamarátky Beaty z Poľska, tak si tak spokojne 7. 6. 2019 piati do vlaku po práci asi nesadneme. Parťák, kvôli ktorého účasti na Trnavskej stovke sme to o týždeň odložili, ležal doma na antibiotikách. Takže po tretíkrát s partiou ideme šiesti, ale do vlaku len piati! 07/07/19 Miroslav Svítek Ľubovnianska vrchovina, Poľsko
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). dnes Michal Bukvai Strážovské vrchy
Ferrata Ferrata Dve veže v Liptovských Revúcach Postupne aj na Slovensku pribúdajú zaistené cesty via ferrata. Nový prírastok k tomuto populárnemu sprístupneniu skál nehorolezcom pribudol na Liptove, neďaleko Nižnej Revúcej na skale nad Záhorovom. Dostal pomenovanie "Dve veže" a krátko pred oficiálnym otvorením sme ho vyskúšali spolu s asi tuctom iných ferratistov z okolia. včera Ľubomír Mäkký Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Sninský kameň zo Zemplínskych Hámrov s deťmi Koncom júna tohto roku trávime predĺžený víkend s kysuckými turistami vo Vihorlatských vrchoch. Vihorlat ako najvyšší vrchol si s deťmi nechávame na neskôr, keď budú väčšie. Zato Sninský kameň sa nám zdá ako vhodný cieľ, ktorý by sme mohli s deťmi vo veku 6,5 a 8,5 roka zvládnuť. Sninský kameň tvoria v skutočnosti dve skaly, obe sú veľmi pekné a vyhliadkové, v nadmorskej výške približne 1000 metrov. Zaujímavé na nich je to, že trčia nad okolitý zelený les. Prístup na ne zatraktívňujú rebríky. 15/08/19 Jana Bílešová Vihorlatské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Skladia 2018 - okolím Skalice 14/01/19 11:50 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Záhorie: Záhorská nížina - Borská nížina a Dolnomoravský úval

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 194 m n. m.

    • min: 159 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 249 m

    • klesanie: 249 m

  • Vzdialenosť
    • 23 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 08.12.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8499 ° SŠ
      dĺžka: 17.2183 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8499 ° SŠ
      dĺžka: 17.2183 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Skalica (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.93 (0.24)