Túra

Lintavy – Skala – Košarisko zo Stupavy

21. 01. 2019
Malé Karpaty mám k domu najbližšie, a preto som z nich prešla celkom dosť. Ale ešte existujú biele škvrny na mape. Jedna z týchto lokalít je územie ohraničené Stupavou, Lozornom, vojenským priestorom Záhorie a Košariskom. Nachádza sa tu ikonický Červený domček, rozľahlé lúky a vrchol Skala.

Trasa

Stupava, obora – Pod Kamenným vŕškom – Lintavy – Pri Suchom potoku – Skala – Prepadlé – Košarisko – vodná nádrž na Suchom potoku – Lintavy – Pod Kamenným vŕškom – Stupava, obora

Túra začína na konci Stupavy pri smerovníku Stupava, obora. Modrá značka vedie po asfaltovej ceste popri chatovej oblasti, potom len redším listnatým lesom. Nebo je sivé, pofukuje a začína pršať. V Bratislave už tak dlho nepršalo, že mi nenapadlo zobrať si pláštenku na batoh a bunda je tiež skôr proti vetru než proti dažďu, schovávam sa teda pod konáre stromov a dúfam, že to nepotrvá dlho. Prehánky trvajú tak polhodinku, popri tom sa prepracujem na rázcestie Pod Kamenným vŕškom, odkiaľ pokračujem ďalej po lesnej ceste zelenou značkou. Mierne stúpa lesom, miniem prístrešok a o dve minútky som pri peknom červenom domčeku so zelenými okenicami a terasou. Doteraz som tu bola len raz v zime s kočíkom. Terénny kočík trochu stúpania zvládol v pohode a musím povedať, že zimná verzia okolia bola veľmi pekná.

Nikde nikoho, na lavičkách si nalievam čaj z termosky, chvíľu hľadám geoskrýšu, ale keďže som si zabudla aj GPS a telefón nespolupracuje, dnes si túto zábavku odpustím. Za domčekom vychádzam z lesa na lúky. Teším sa na nové pohľady. Lúky sú naozaj krásne, najmä keď na pár sekúnd zasvieti slnko a všetko zafarbí. Smerovník Pri Suchom potoku znamená odbočenie na žltú značku. Žltá značka je pomerne nová a jej vedenie aj vyznačenie sa mi naozaj páči (s výnimkou plechovej značky pribitej na strom). Jednak ide neustále hore a dolu, takže je to pestré, jednak niektoré úseky nie sú až tak vychodené alebo pod lístím chodníčky nevidieť, takže idem od značky ku značke ako v nejakej táborovej hre. Aby neborák turista nepoblúdil, okrem bežných značiek ho sem-tam navigujú obrovské plechové značky/tabule.

Od rázcestníka strmo klesnem k potoku a vyjdem na asfaltku, ktorú hneď opúšťam a stúpam protiľahlou lúkou. Je tu prvá z tabuľových značiek, lúky sú rozryté od diviakov. Zatiaľ som stretla len jedného cyklistu, srnku a veveričku, tak sa obzerám, či sa tu niekde nerušene nepovaľujú diviaky. Nechce sa mi trénovať lezenie na strom na rýchlosť. Lúka prichádza k posedu, je zamknutý, a tak len z výšky skontrolujem, že okolo nič nebehá a zase zliezam. Žltá značka ide teraz lesom zdanlivo bez chodníka, proste od značky ku značke. Náznak chodníka je niekde pod lístím. Lesom prichádzam na ďalšiu lúku, kde sú výhľady doďaleka a čiastočne aj osvetlené. Na oblohe vidím nejaké diery, a tak vo vetre vyčkávam dosť dlho, či ešte slnko nezasvieti, lebo bez neho nemá ani význam fotiť. Ani ako ilustračná fotka to nestojí za to, obloha sivá, prepálená a krajina zeleno-hnedá. Žiaľ, slnko veľmi nespolupracuje, a tak sa vnáram do lesa a klesám brezovým porastom do ďalšej dolinky. Prichádzam na cestu, ktorou si pár metrov odskočím pozrieť k vodnej nádrži, ale je bez vody, a tak sa hneď vraciam a stúpam lúkou popri majestátnom dube, resp. dvoch.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Na vrchole lúky ma víta ďalšia maxiznačka a plot, za ktorým sa v diaľke pasú kone. Odhliadnuc od plota sú tu pekné výhľady. Čakám opäť na slnko a tentoraz úspešnejšie. Potom pokračujem popri plote na koniec lúky. Zo zákruty vychádza mladý pár, ktorý sa baví na ďalšej veľkej značke a vtipkujú, či idú dobre. Chodník sa strmo stočí doprava a vedie medzi húštinou a plotom. Klesne dole, potom treba popri plote pokračovať doľava a opäť dolu. Aspoň že výhľady sú za plotom, inak si pripadám ako zviera na výbehu v zoologickej záhrade. V doline prechádzam cez potok a potom stúpam bukovým lesom. Najprv strmšie, potom obchádzam kopec po zvážnici, z ktorého po dlhšom čase odbočí značka opäť do lesa a privedie ma na vrchol. Ten z tejto strany vyzerá ako nenápadný krtinec, ale z druhej sú pekné skalky. Na vrchole je pyramída s krížom, niekoľko lavičiek, na skalkách za krížom symbolický cintorín. Výhľady sú dosť obmedzené a poriadne fúka, takže sa rýchlo naobedujem. Obloha je kompletne sivá. Okrem mňa sú tu ešte dve turistky, inak sa asi ľuďom do tohto počasia nechcelo.

Skrehnutá zostupujem po modrej značke do lesa a onedlho sa opäť pripojím na zvážnicu popod kopec Banské, ktorou idem dosť dlho. Cesta je príjemná, rovná, posypaná lístím a okolo je les, v ktorom sa hospodári veľmi citlivo. Jeden vyrúbaný strom pripadá na asi 5 - 6 stojacich, takže vo výsledku je tu stále les. Les je striedavo listnatý a ihličnatý a mix jesenných farieb a ihličia sa mi fakt páči. Až mi je ľúto, keď cestu opustím a vnorím sa do lesa. Popravde, keby som vedela, akým terénom pôjdem, tak peknou zvážnicou pokračujem na Košarisko. Chodník strmo klesá do lesa, odbehnem si k zaujímavým skalám. Som tu už v Borinskom krase a pár metrov nižšie je jaskyňa Veľké Prepadlé. Jej dvere sú zatvorené, ale kto by chcel vidieť, ako to vyzerá vo vnútri, je tu reportáž od Mira Sviteka.

Tu aj končí Stupavský potok, stráca sa v zemi, časť z neho vychádza vo vyvieračke v tejto doline pod Medenými Hámrami, druhá časť sa objavuje na opačnej strane hrebeňa v povodí Račieho potoka, v občasnej Limbašskej vyvieračke. Teraz je dosť sucho, brehy sú porastené a veru to tu nevyzerá na zaujímavé miesto. Možno skoro na jar by stálo za návštevu, rovnako ako Limbašská vyvieračka. Čítala som, že keď chceli prírodovedci vystopovať cestu vody, ktorá sa delí vo dvoje v jaskyni, použili metódu farbenia vody a boli veľmi prekvapení, keď sa voda zjavila aj na druhej strane malokarpatského chrbta. (Zdroje: Takto sa stráca potok, Poklady Malých Karpát – Lintavy, kniha Záhadné miesta, Dajama).

Stojac pri Veľkom Prepadlom počujem nejaké hlasné zvieracie zvuky z blízkeho lesa. Uvažujem, či to je diviak alebo jeleň, prípadne nejaký vták. Na jeleňa mi to nepripadá, tak sa rozhodnem, že to bude nejaký vták, aj keď to znie dosť nízko. Napokon, nie som tu sama, keď sa do mňa pustí nejaký diviak, anglicky hovoriace turistky kus za mnou hádam 112 vytočia. Zrovna na tomto úseku je trasa najviac zarastená. To ani diviak nemôže byť taký hlúpy, aby sa tadiaľto predieral. Potom narážam postupne na asi štyri rozdupané bahniská. Vonia to tu dosť zvieraco. Spomínam si, ako okolo mňa bežal diviak pod Plaveckým hradom a vôbec si nikoho nevšímal, a s touto myšlienkou pokračujem. Onedlho našťastie vyliezam na zvážnicu pri rázcestníku Prepadlé a tam púšťam všetky zvery z hlavy.

Značka vedie chvíľu chodníčkom popri zvážnici a potom po nej, aj keď tu je pojem zvážnica nedostatočný na opísanie cesty, na ktorej by sa obišli dva kombajny. Kto viete, prečo tu má lesná cesta šírku polovičného profilu diaľnice, napíšte. Cesta ma privedie na Košarisko. Keď sa chcem zastaviť na kofolu v chate Cementár, dozviem sa, že reštaurácia je už tri roky zatvorená. Lovím v hlave, kedy sme tu boli naposledy. Asi pred piatimi rokmi, išli sme s cyklovozíkom pekný okruh z jednej strany Malých Karpát na druhú a zase späť.

Pokračujem teda na Košarisko. Odtiaľto mám dve možnosti značených chodníkov vrátane zrúcaniny Pajštún, ale keďže dnes mám objavný deň, vyberám si trasu, kde som ešte nebola. Odbočím teda vpravo na neznačenú asfaltku. Aspoň v mape. V realite sú tu nezatreté turistické značky a tiež lyžiarska značka. Chvíľu kráčam po asfaltke, potom jastrím očami doprava, kde by mala byť trasa bývalej lesnej železničky. Tu je o nej viac.

Lyžiarska značka po chvíli odbočí do lesa a ja tiež. Brodím sa lístím po rovnom podklade, mohlo by to byť ono, ale nebaví ma preliezať padnuté stromy a pri druhom sa vraciam na cestu. Pokračujem po nej, ale onedlho zbadám násyp a tak sa tam vyštverám. Som presne na mieste z fotky, vyzerá to tu parádne, už len mašinka chýba. Dokonca aj slnko sa prederie a dotvorí scenériu. Spokojne sa poberám ďalej po trati a odbočím až pri vodnej nádrži na Suchom potoku. Slnko sa rozhodlo odškodniť ma za doterajšie útrapy a svieti mi tu asi 10 minút. Je tu krásne. Uvažujem nad dojedením obeda, ale predsa len fúka, a tak si to nechám niekam do lesa. Prejdem po priehradnom múre a napojím sa opäť na lyžiarsku značku, ktorá ma vyvedie na lúky. Vpravo sa odpája lúčna cesta na ďalšie lúky, vľavo je posed, cesta pokračuje rovno. Musím podotknúť, že som v živote nevidela za jeden deň toľko posedov, čo dnes, a ráno som počula aj strieľať.

Na križovatke doriešim už olovrant a potom si vyberiem cestu cez lúky, ktorá ma privedie na rannú zelenú značku neďaleko Červeného domčeka. Ešte mám asi 20 minút k autu a zabávam sa na tom, že sa konečne vyčasilo, keď mám po túre. Ale bolo to pekné aj tak.

Fórum 3 príspevky
Lintavy – Skala – Košarisko zo Stupavy 22/01/19 13:28 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Okolo Sitna s deťmi Nenáročná poldenná cyklotúra v okolí Sitna a tajchu Počúvadlo, známych turistických bodov Štiavnických vrchov. Technicky nie je náročná, no nie je ani jednotvárna. My sme sa sem vybrali začiatkom jesene, kedy bolo ešte príjemne, no bez horúčav. Čakali sme aj farebnejšie listy na stromoch, no to sa vzhľadom na konečne zrážkovo normálne leto nekonalo. dnes Soňa Mäkká Štiavnické vrchy
Túra Na Starý plášť s dieťaťom Starý plášť je neznačený kopec neďaleko červenej malokarpatskej hrebeňovky (Štefánikova magistrála). Len tak na mape by ma asi neupútal, no po zapnutí vrstvy fotiek je jasné, že stojí za návštevu. Po ceste je tiež známa jaskyňa Deravá skala. 18/10/20 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Správa Aktuálny režim na horských chatách Zavedenie prísnejších opatrení v prevencii proti koronavírusu sa zrejme opäť dotkne aj horských chát. Ide najmä o zákaz podávať jedlo v interiéri a zákaz zhromažďovania sa ľudí nad šesť osôb. Pýtali sme sa chatárov, ako budú fungovať v súčasných podmienkach. 14/10/20 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Okolo Tatier Tento rok boli plány na leto rôzne, či už lezecké, alebo výjazd bicyklom. Jeden z plánov bol zobrať bicykle a ísť s kamarátom prejsť nejaké dlhšie trasy a horské prechody do Rakúska. Počasie ale dlho odkladalo možný termín odchodu, rovnako aj nešťastná korona, čo prišla na návštevu do Európy. Nakoniec prišiel na rad náhradný program. Musím ale hneď na začiatok povedať, že nebol o nič menej atraktívny a náročný na prechod ako pôvodné plány. Oživil som môj už starší plán, prejsť bicyklom okruh okolo Vysokých Tatier. dnes Michal Mikuláš Tatry, Vysoké a Belianske Tatry, +
Test Devold Tuvegga – obojstranné merino termoprádlo Merino je pevne zakotvený štandard v termoprádle, no popri mnohých výhodách zvykne horšie odvádzať pot, čo je problém najmä pri intenzívnejšom pohybe – napr. pri skialpe či behu. Je viacero spôsobov, ako to zlepšiť. Buď môžete siahnuť po extra tenkom merine, prípade po takom, čo má na vnútornej strane vrstvu z umelého vlákna. Ďalšiu cestu skúša minuloročná novinka Devold Tuvegga, ktorá kombinuje tri rôzne merino úplety – jemnú sieťovinu, klasické merino a merino s 3D štruktúrou. Vychytávkou je obojstrannosť tohto termoprádla – každá zo strán sa zároveň správa tepelne odlišne. Prádlo nosím už vyše roka a o svoje skúsenosti sa podelím v tomto teste. včera Ľubomír Mäkký Oblečenie
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. 20/10/20 Martin Knor Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lintavy – Skala – Košarisko zo Stupavy 22/01/19 13:28 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 502 m n. m. – Skala

    • min: 200 m n. m. – Stupava, obora

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 625 m

    • klesanie: 625 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 21.10.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.28 ° SŠ
      dĺžka: 17.0567 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.28 ° SŠ
      dĺžka: 17.0567 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Stupava (bus, parkovanie pri rázcestí Stupava, obora)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.41 (0.68)