Túra

Nový Zéland - Rotorua, miesto, kde pukla Zem

08.01.19
Každý má nejaký sen. Ja som mal už ako dieťa sen pozrieť sa na Nový Zéland. Môže za to knižka Divotvorné sily Zeme, ktorá ma fascinovala. Sen sa mi splnil, tento rok už do tretice. Turistike som sa nemohol venovať tak, ako by som chcel, ale dve - tri hodiny voľna som mal každý deň. A za taký čas sa toho dá pozrieť vcelku dosť.

Te Puia

Počas prvej návštevy Nového Zélandu v roku 2004 som si pozrel oblasť Te Puia ležiacu na južnom okraji Rotorui. Na malom území je niekoľko gejzírov, pričom jeden, tuším sa volá Pohutu, strieka takmer stále. Okrem toho sú tu prieduchy, z ktorých unikajú horúce plyny. Na niektorých miestach sa varí blato, inde voda.

Tento rok som bol v Rotorui celý týždeň a rýchlo som zistil, že je tu geotermálne aktívnych miest viac. A vstup do nich je, na rozdiel od Te Pui, zadarmo.

Sulphur Bay

Okolo celého mestečka je vyznačený nenáročný okruh pre turistov. Má 26 kilometrov, no najzaujímavejšia časť je na severnom okraji mesta. Dá sa prejsť za necelé tri hodiny a s výnimkou gejzírov ponúka všetko čo Te Puia.

Prvou atrakciou na trase je Sulphur Bay, čiže Sírová zátoka. Plytký záliv pokrývajú vápencové platne, spomedzi ktorých unikajú sírové výpary. Čajkám to zjavne neprekáža, pretože si nízke ostrovy vybrali za svoje hniezdiská. Podľa tabule tu hniezdia tri druhy čajok, z ktorých sa jeden vyskytuje iba na Novom Zélande.

Severne od Sulphur Bay vedie chodník celkom hustou džungľou. Krúti sa ako had a míňa viacero miest, z ktorých stúpajú pary. Všade sú masívne zábrany a varovania, že miestami je tu zem tenká iba niekoľko centimetrov. Pod tým je peklo. Celkom tomu verím.

Okolo jazera

Postupne sa geotermálne aktívne miesta strácajú a chodník ide po brehu jazera Rotorua. Jazero je jedno z najstarších na Novom Zélande a zapĺňa obrovskú kalderu. Ako chladne magma v kotli pod zemou, jazero klesá. Vraj sa tu vyskytuje priemerne jedno zemetrasenie denne, avšak ide o veľmi slabé zemetrasenia dosahujúce maximálne druhý stupeň Richterovej stupnice.

Na ostrohu ma obchádzal zvedavý vták a na neďalekom ostrovčeku oddychovali kormorány. Nasledoval úsek drevenými mostíkmi cez močariny. Občas som nakukol k brehu. Na okraji jazera sedeli samotári a čítali si.

Minul som ihriská a zopár atrakcií pre turistov, ako napríklad kópiu Mississippského parníka a prišiel som do ďalšej geotermálne aktívnej oblasti. Leží uprostred maorskej osady. Pri menších domčekoch stáli menšie autá a všade zo zeme unikali plyny. V celej Rotorui cítiť slabú vôňu sírovodíka, no miestni obyvatelia žijú na miestach, kde to páchne najviac. Na druhej strane, v zime majú kúrenie zadarmo.

Kuirau park

Podišiel som nemocnicu a prišiel som do Kuirau parku. Na jeho najsevernejšom okraji je jazero, z ktorého stúpa para. Je horúce. Podľa legendy sa voľakedy dávno chodievala do jazera kúpať krásna deva, ktorá ľúbila jedného mládenca. V jazere však žila príšera, ktorá na mládenca žiarlila. A to až tak, že ho jedného dňa skántrila. Bohovia sa za to na príšeru nahnevali a nechali vodu v jazere zovrieť, až sa príšera uvarila. Keďže som čítal knihu o maorských mýtoch a rozprávkach, musím povedať, že toto je jeden z mála mýtov, v ktorom je zlo spravodlivo potrestané. Víťazstvo dobra nad zlom sa v tradičných maorských mýtoch nenosí.

Obehol som jazero a pokračoval som parkom na juh. Sú tu ďalšie jazierka, ale oveľa menšie a často studené. Je tu aj zopár jám s bublajúcim blatom a množstvo horúcich prieduchov.

Chodníček popri potoku a mestský park

Za parkom Kuirau okruh okolo mesta pokračuje popri potoku. Táto časť je menej zaujímavá a išiel som ju o pár dní neskôr. Potôčik sotva tečie, napriek tomu sa v ňom kúpu deti. Na jednom mieste ma dievčina upozornila, aby som si dával pozor. Vraj idem cez oblasť, ktorá je zamorená hazardnými hráčmi. Avšak mňa skôr hnevalo horšie značenie.

Na záver prechádzky som sa pozrel do mestského parku. Je tu rozárium a zopár kúpeľných budov. Najstaršiu budovu postavili v roku 1908 a neskôr ju zmenili na múzeum. Keďže sa zistilo, že budova nespĺňa moderné predpisy na ochranu pred zemetraseniami, tak ju uzavreli. Škoda.

Záver

Geotermálne aktívnych miest je na severnom ostrove veľa, ale Rotorua je asi najznámejšia. Keď budete mať cestu okolo, určite si ju pozrite. A na čo si treba dávať pozor? Na slnko. Nový Zéland je známy tým, že sa tu človek môže spáliť, aj keď slnko v podstate nevidí. Po svojich minulých návštevách som to vedel, napriek tomu som sa spálil. Ďalšie dni som už poctivo nosil klobúk.

Diskusia
Nový Zéland - Rotorua, miesto, kde pukla Zem 22/01/19 12:34 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Okruh z Priedhoria na snežniciach Strážovské vrchy patria medzi moje obľúbené pohoria. Sú rozľahlé, mimoriadne členité a veľmi pestré. Keďže tento rok napadlo viac snehu ako posledné roky, vybral som sa do pohoria na snežnicovú prechádzku. Plánoval som ju už dlhšie, jej trasa vedie zväčša mimo značených turistických chodníkov. 10/02/19 Martin Knor Strážovské vrchy
Túra Nový Zéland - Rangitoto Osem kilometrov od Aucklandu leží ostrov, ktorý je prísnou prírodnou rezerváciou. Z mora sa vynoril pred 550 až 600 rokmi ako hromada skália a ešte stále ho vegetácia celkom nezarástla. S výškou 260 metrov je najvyššou sopkou v okolí Aucklandu. Také čosi som si nemohol nechať ujsť. 29/01/19 Martin Knor Svet
Túra Nový Zéland - z jedného pobrežia na druhé Auckland, najväčšie mesto Nového Zélandu, leží na šiji, ktorá má na najužšom mieste menej ako kilometer. Napriek tomu spája Tasmanské more s Tichým oceánom na území mesta chodník dlhý 16 kilometrov. Coast to Coast Walkway nevedie najkratšou, ale najzaujímavejšou trasou. Zväčša prechádza parkmi a ide cez tri väčšie sopky. 22/01/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období. dnes Danka Tomášiková Pohronský Inovec
PR Keď je chôdza liekom, zábavou aj učiteľom Viacerí sa zhodujú na tom, že pešia turistika je ako druh terapie. A zo štatisticky je známe, že častokrát sa na dlhé púte a túry vydávajú práve ľudia, ktorí niečo nemajú vnútorne poriešené veriac, že toto je odpoveď. Veď si len spomeňme na Reese Whiterspoon z filmu Divočina. Prečo to robia? Pretože je známe, že príroda lieči. A tak sa za pochodu akosi lepšie riešia otázniky, ktoré si v sebe nesieme. včera sponzorovaný článok
Túra Sološnica – Vápenná – Plavecké Podhradie v zime Navštívime pomerne dlhý bralnatý hrebeň s výhľadmi na lesy Malých Karpát a okolie Trnavy. Čerešničkou bude rozhľadňa, ktorá pridá pohľad na Záhorie a Záruby - najvyšší vrch pohoria. Počas prechodu hrebeňa nám bude v diaľke robiť spoločnosť nekorunovaná kráľovná tunajších Karpát - Vysoká. My sami sa budeme pohybovať po Vápennej, treťom najvyššom vrchole, nazývanom aj Roštún (752 m). Pri návrate do civilizácie budeme z chodníka vidieť jaskyňu Studničky. včera Roman Matkovčík Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nový Zéland - Rotorua, miesto, kde pukla Zem 22/01/19 12:34 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Nový Zéland (New Zealand, maorsky Aotearoa) - Severný ostrov (North Island, maorsky Te Ika-a-Māui)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 310 m n. m.

    • min: 290 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 20 m

    • klesanie: 20 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 10.12.2018

  • Doprava
    • Rotorua

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.29 (0.05)