Túra

Nový Zéland - krajina papraďorastov

15.01.19
Keď som išiel prvýkrát v roku 2004 na Nový Zéland, potreboval som víza. Po viacerých urgenciách som ich nakoniec dostal, zarazilo ma však, ako vyzerali. Krížom cez stranu pasu sa ťahal obrázok paprade. Prečo papraď a prečo nie kivi? Veď pre Nový Zéland sú charakteristické práve tieto nelietavé vtáky. A to až tak, že sa slovom kivi (a nie aktinídia) nazýva ovocie, ktoré sa do Európy začalo dovážať z Nového Zélandu. Dokonca Novozélanďania sami seba nazývajú Kiwi.

Redwood Forest

Vysvetlenie je jednoduché. Na Novom Zélande môžete žiť roky, ale v prírode vtáka kivi neuvidíte. Zato stromové paprade sú všade. Sú vysoké aj viac ako desať metrov. Preto sa dokument “Prechádzky s dinosaurami” točil práve tu.

Problém je, že prirodzených lesov na Severnom ostrove nie je veľa. Tunajšie stromy majú malé prírastky dreva, preto sem Európania doviezli rýchlorastúce nepôvodné ihličnany.

Jednou z atrakcií na južnom okraji Rotoruy je Redwood Forest, čiže les sekvojovcov (sekvojí) vždyzelených. Pochádzajú z Kalifornie, ale tu sa im celkom darí. Sekvoje vysadili na okraji hospodárskeho lesa ako pamätník lesníkom, ktorí zahynuli vo vojnách. Pomedzi sekvoje rastú paprade a sú tu aj oázy pôvodného lesa, ale za nimi je hospodárska monokultúra. Dokonca aj v podraste prevláda jediná bylina, náprstník červený. V tejto oblasti sa mi najviac páčil chodník popri potoku Puarenga. Niektoré kríky tu šírili ťažkú, omamnú vôňu.

Popri ceste

Presuňme sa pár kilometrov juhovýchodne, kde je prirodzených lesov viac. Problémom je, ako sa k nim dostať. Nový Zéland je pomerne riedko osídlený, preto tu hromadná doprava ktovieako nefunguje. Na kraj Rotorui sa dá odviezť MHD, ale ďalej treba ísť popri ceste. Príliš sa mi to nepáčilo, ale keďže som chcel prísť čo najskôr k jazerám, kráčal som okrajom cesty.

Prešiel som cez pahorok, z ktorého je čiastočný výhľad na jazero Rotorua, a predo mnou sa objavila mesačná krajina. Obrovský holorub. Vedenie našich štátnych lesov by sa tu cítilo ako doma. Treba však povedať, že holorub bol v umelom hospodárskom lese a nie v národnom parku!

Tikitapu Nature Walk

Prešiel som cez ďalší pahorok a prišiel som na lúčku, na ktorej sa zjavil pútač. Je tu krátky, 35-minútový okruh cez pôvodný les. Také čosi som si nemohol nechať ujsť. Zabočil som doľava.

Len pred pár minútami som kráčal popri mesačnej krajine a teraz idem dažďovým pralesom. Je tu vlhko, zo stromov kvapká voda. Po peli tráv, z ktorého ma na lúkach škriabali oči, niet ani stopy. Chodníček sa vinie hore svahom v nespočetných zákrutách.

Pred mnohými rokmi kolonisti zmenili tunajšiu krajinu na nepoznanie. Miestne dreviny vyrúbali a nasadili sem borovice, smrekovce a všakovaké iné dreviny, ktoré sem nepatria. Lenže ráno 10. júna 1886 vybuchol kopec Mount Tarawera neďaleko Rotorui. Rozpútalo sa peklo. Z neba padali žeravé balvany a požiar spálil celý hospodársky les. Ale keď sa besnenie živlov utíšilo, ako prvé sa na svahoch uchytili práve pôvodné dreviny. Ľudia ich nevyrúbali a teraz tu je hustá džungľa.

Išiel som popod obrovské stromové paprade a zúrivo som fotil. Pri viacerých papradiach a kríkoch boli štítky s menami, ale kto by si ich pamätal. Všetky väčšie stromy boli porastené lianami s množstvom malých prichytených rastliniek. Fascinovala ma neuveriteľná členitosť svahu. Spravil som okruh a hoci som očakával, že sa na lúku vrátim južne od vstupu, prišiel som severne od neho.

Okolo jazera Tikitapu

Kúsok za okruhom cez dažďový prales je okruh okolo Modrého jazera (Tikitapu Lake). Aj na tomto okruhu sú nádherné paprade, avšak zlatý klinec dňa som už mal za sebou. Prišiel som na južný breh jazera a vystúpal som na nevysoký kopček. Miesto sa volá Two Lakes Lookout, pretože z neho vidno dve jazerá. Modré a Zelené. V skutočnosti sú obidve sivozelené.

Zbehol som z vyhliadky a dokončoval som okruh okolo jazera. Jeho hladina nedávno stúpla a zatopila pôvodný chodník. Turisti si vyšliapali obchádzky povedľa mohutných papradí.

Začalo pršať. Sprvu to vyzeralo na slabé mrholenie, lenže po chvíli som bol totálne mokrý a po ceste sa valili potoky vody. Dážď po štvrťhodine prestal, ale už mi to bolo jedno. Keď som sa zmieril s návratom v mokrých gatiach a košeli, zastavilo sa pri mne auto a vzalo ma do Rotorui.

Záver

Kivi som na Novom Zélande videl iba v klietke, zato stromové paprade sú všade. Najčastejšie sa s nimi stretnete ako s plotmi. Papraď tvorí živú palisádu a keď zosilnie, jej vrch urežú.

Diskusia
Nový Zéland - krajina papraďorastov 15/01/19 22:48 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Okruh z Priedhoria na snežniciach Strážovské vrchy patria medzi moje obľúbené pohoria. Sú rozľahlé, mimoriadne členité a veľmi pestré. Keďže tento rok napadlo viac snehu ako posledné roky, vybral som sa do pohoria na snežnicovú prechádzku. Plánoval som ju už dlhšie, jej trasa vedie zväčša mimo značených turistických chodníkov. 10/02/19 Martin Knor Strážovské vrchy
Túra Nový Zéland - Rangitoto Osem kilometrov od Aucklandu leží ostrov, ktorý je prísnou prírodnou rezerváciou. Z mora sa vynoril pred 550 až 600 rokmi ako hromada skália a ešte stále ho vegetácia celkom nezarástla. S výškou 260 metrov je najvyššou sopkou v okolí Aucklandu. Také čosi som si nemohol nechať ujsť. 29/01/19 Martin Knor Svet
Túra Nový Zéland - z jedného pobrežia na druhé Auckland, najväčšie mesto Nového Zélandu, leží na šiji, ktorá má na najužšom mieste menej ako kilometer. Napriek tomu spája Tasmanské more s Tichým oceánom na území mesta chodník dlhý 16 kilometrov. Coast to Coast Walkway nevedie najkratšou, ale najzaujímavejšou trasou. Zväčša prechádza parkmi a ide cez tri väčšie sopky. 22/01/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období. dnes Danka Tomášiková Pohronský Inovec
PR Keď je chôdza liekom, zábavou aj učiteľom Viacerí sa zhodujú na tom, že pešia turistika je ako druh terapie. A zo štatisticky je známe, že častokrát sa na dlhé púte a túry vydávajú práve ľudia, ktorí niečo nemajú vnútorne poriešené veriac, že toto je odpoveď. Veď si len spomeňme na Reese Whiterspoon z filmu Divočina. Prečo to robia? Pretože je známe, že príroda lieči. A tak sa za pochodu akosi lepšie riešia otázniky, ktoré si v sebe nesieme. včera sponzorovaný článok
Túra Sološnica – Vápenná – Plavecké Podhradie v zime Navštívime pomerne dlhý bralnatý hrebeň s výhľadmi na lesy Malých Karpát a okolie Trnavy. Čerešničkou bude rozhľadňa, ktorá pridá pohľad na Záhorie a Záruby - najvyšší vrch pohoria. Počas prechodu hrebeňa nám bude v diaľke robiť spoločnosť nekorunovaná kráľovná tunajších Karpát - Vysoká. My sami sa budeme pohybovať po Vápennej, treťom najvyššom vrchole, nazývanom aj Roštún (752 m). Pri návrate do civilizácie budeme z chodníka vidieť jaskyňu Studničky. včera Roman Matkovčík Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nový Zéland - krajina papraďorastov 15/01/19 22:48 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nový Zéland (New Zealand, maorsky Aotearoa) - Severný ostrov (North Island, maorsky Te Ika-a-Māui)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 500 m n. m.

    • min: 300 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 500 m

    • klesanie: 350 m

  • Vzdialenosť
    • 12 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 12.12.2018

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.32 (0.06)