Túra

Nový Zéland - krajina papraďorastov

15.01.19
Keď som išiel prvýkrát v roku 2004 na Nový Zéland, potreboval som víza. Po viacerých urgenciách som ich nakoniec dostal, zarazilo ma však, ako vyzerali. Krížom cez stranu pasu sa ťahal obrázok paprade. Prečo papraď a prečo nie kivi? Veď pre Nový Zéland sú charakteristické práve tieto nelietavé vtáky. A to až tak, že sa slovom kivi (a nie aktinídia) nazýva ovocie, ktoré sa do Európy začalo dovážať z Nového Zélandu. Dokonca Novozélanďania sami seba nazývajú Kiwi.

Redwood Forest

Vysvetlenie je jednoduché. Na Novom Zélande môžete žiť roky, ale v prírode vtáka kivi neuvidíte. Zato stromové paprade sú všade. Sú vysoké aj viac ako desať metrov. Preto sa dokument “Prechádzky s dinosaurami” točil práve tu.

Problém je, že prirodzených lesov na Severnom ostrove nie je veľa. Tunajšie stromy majú malé prírastky dreva, preto sem Európania doviezli rýchlorastúce nepôvodné ihličnany.

Jednou z atrakcií na južnom okraji Rotoruy je Redwood Forest, čiže les sekvojovcov (sekvojí) vždyzelených. Pochádzajú z Kalifornie, ale tu sa im celkom darí. Sekvoje vysadili na okraji hospodárskeho lesa ako pamätník lesníkom, ktorí zahynuli vo vojnách. Pomedzi sekvoje rastú paprade a sú tu aj oázy pôvodného lesa, ale za nimi je hospodárska monokultúra. Dokonca aj v podraste prevláda jediná bylina, náprstník červený. V tejto oblasti sa mi najviac páčil chodník popri potoku Puarenga. Niektoré kríky tu šírili ťažkú, omamnú vôňu.

Popri ceste

Presuňme sa pár kilometrov juhovýchodne, kde je prirodzených lesov viac. Problémom je, ako sa k nim dostať. Nový Zéland je pomerne riedko osídlený, preto tu hromadná doprava ktovieako nefunguje. Na kraj Rotorui sa dá odviezť MHD, ale ďalej treba ísť popri ceste. Príliš sa mi to nepáčilo, ale keďže som chcel prísť čo najskôr k jazerám, kráčal som okrajom cesty.

Prešiel som cez pahorok, z ktorého je čiastočný výhľad na jazero Rotorua, a predo mnou sa objavila mesačná krajina. Obrovský holorub. Vedenie našich štátnych lesov by sa tu cítilo ako doma. Treba však povedať, že holorub bol v umelom hospodárskom lese a nie v národnom parku!

Tikitapu Nature Walk

Prešiel som cez ďalší pahorok a prišiel som na lúčku, na ktorej sa zjavil pútač. Je tu krátky, 35-minútový okruh cez pôvodný les. Také čosi som si nemohol nechať ujsť. Zabočil som doľava.

Len pred pár minútami som kráčal popri mesačnej krajine a teraz idem dažďovým pralesom. Je tu vlhko, zo stromov kvapká voda. Po peli tráv, z ktorého ma na lúkach škriabali oči, niet ani stopy. Chodníček sa vinie hore svahom v nespočetných zákrutách.

Pred mnohými rokmi kolonisti zmenili tunajšiu krajinu na nepoznanie. Miestne dreviny vyrúbali a nasadili sem borovice, smrekovce a všakovaké iné dreviny, ktoré sem nepatria. Lenže ráno 10. júna 1886 vybuchol kopec Mount Tarawera neďaleko Rotorui. Rozpútalo sa peklo. Z neba padali žeravé balvany a požiar spálil celý hospodársky les. Ale keď sa besnenie živlov utíšilo, ako prvé sa na svahoch uchytili práve pôvodné dreviny. Ľudia ich nevyrúbali a teraz tu je hustá džungľa.

Išiel som popod obrovské stromové paprade a zúrivo som fotil. Pri viacerých papradiach a kríkoch boli štítky s menami, ale kto by si ich pamätal. Všetky väčšie stromy boli porastené lianami s množstvom malých prichytených rastliniek. Fascinovala ma neuveriteľná členitosť svahu. Spravil som okruh a hoci som očakával, že sa na lúku vrátim južne od vstupu, prišiel som severne od neho.

Okolo jazera Tikitapu

Kúsok za okruhom cez dažďový prales je okruh okolo Modrého jazera (Tikitapu Lake). Aj na tomto okruhu sú nádherné paprade, avšak zlatý klinec dňa som už mal za sebou. Prišiel som na južný breh jazera a vystúpal som na nevysoký kopček. Miesto sa volá Two Lakes Lookout, pretože z neho vidno dve jazerá. Modré a Zelené. V skutočnosti sú obidve sivozelené.

Zbehol som z vyhliadky a dokončoval som okruh okolo jazera. Jeho hladina nedávno stúpla a zatopila pôvodný chodník. Turisti si vyšliapali obchádzky povedľa mohutných papradí.

Začalo pršať. Sprvu to vyzeralo na slabé mrholenie, lenže po chvíli som bol totálne mokrý a po ceste sa valili potoky vody. Dážď po štvrťhodine prestal, ale už mi to bolo jedno. Keď som sa zmieril s návratom v mokrých gatiach a košeli, zastavilo sa pri mne auto a vzalo ma do Rotorui.

Záver

Kivi som na Novom Zélande videl iba v klietke, zato stromové paprade sú všade. Najčastejšie sa s nimi stretnete ako s plotmi. Papraď tvorí živú palisádu a keď zosilnie, jej vrch urežú.

Fórum 11 príspevkov
Nový Zéland - krajina papraďorastov 15/01/19 22:48 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rokoš trochu ináč z Uhrovského Podhradia Strážovské vrchy som si obľúbil kvôli ich členitosti a rozmanitosti. V južnej časti, v Nitrických vrchoch, patrí k najkrajším kopcom Rokoš. Začiatkom roka som sa naň vybral z Uhrovského Podhradia. Pre výstup som si zvolil hrebeň Malých Zrubísk, pre zostup Žernovskú dolinu. 07/02/20 Martin Knor Strážovské vrchy
Túra Gutensteiner Alpen - vidmo na Gaissteine Vidmo (Brockenské strašidlo, gloriola) je meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť na horách. Vzniká vtedy, keď je slnko nízko nad obzorom a svieti na pozorovateľa, za ktorým je hmla. Na bielej stene sa zjaví tieň, okolo ktorého je čosi ako dúha (svätožiara). Vidmo som v horách zažil už viackrát, ale nikdy nebolo také výrazné a nikdy som ho nevidel tak dlho, ako na Gaissteine. 07/01/20 Martin Knor Svet
Ferrata Totes Gebirge – Loser (klettersteig Sisi a Sophie) Jedna z najnáročnejších ferrát v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) je Loser Panorama Klettersteig “Sisi”. Ide o športovú ferratu, a je zrejmé, že bola postavená preto, aby sa viac ľudí vybralo na kopec spoplatnenou cestou. Na mňa však také čosi neplatí. Pokiaľ môžem, parkujem na úpätí kopca, pretože chcem návštevu ferraty spojiť s turistickou prechádzkou. A tak to bolo aj na Loseri. 17/12/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hrebeňovka Považského Inovca Po prechode turistických magistrál konečne prišiel čas aj na "turistické chuťovky", ktorými sú hrebeňovky môjmu srdcu blízkych pohorí. Ani som nemusel dlho rozmýšľať a hneď som vedel, ktorá bude ako prvá. Považský Inovec mám veľmi rád a patrí medzi moje top pohoria. Nie je to síce pohorie, ktoré by vynikalo nadmorskou výškou alebo veľkou turistickou popularitou. Aj napriek tomu sa tu nachádza množstvo zákutí, ktoré sú nenápadné a predsa jedinečné. Veď kto by predsa nechcel navštíviť najstarší kostolík na Slovensku alebo zaujímavé jaskynné útvary v Krahulčích vrchoch. dnes Pavel Forgáč Považský Inovec, Strážovské vrchy
Túra Potulky s deťmi v okolí Makova Koniec jesene trávime s Hiking.sk partiou v Makove. Je to oddychová chata, rokmi pribudli deti a ubudlo prejdených kilometrov. Prírodu však máme radi, a tak každý deň zvládame pekné prechádzky miestnym chotárom. Keď budete v Makove a nebudete vedieť, kam ísť, tak sa pozrite na moje tipy. včera Andrea Morongová Javorníky, Západné Beskydy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. včera Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nový Zéland - krajina papraďorastov 15/01/19 22:48 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nový Zéland (New Zealand, maorsky Aotearoa) - Severný ostrov (North Island, maorsky Te Ika-a-Māui)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 500 m n. m.

    • min: 300 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 500 m

    • klesanie: 350 m

  • Vzdialenosť
    • 12 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 12.12.2018

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.34 (0.07)