Recenzia

Erik Baláž: Stratená voda

06.02.19
Vo-da, ži-vot, my-sme-les, slabikuje mi čerstvý prvák transparenty na protestnom zhromaždení v Banskej Bystrici. Prší nám na hlavy a kvapky odtekajú do kanalizácie. Niekde vyššie v lese majú zaujímavejšiu cestu. O tejto ceste vody krajinou hovorí Erik Baláž v knihe Stratená voda. Celá kniha o vode? Spomeňme si na dlhoročné polemiky o tom, či existuje na Marse voda. Vo-da, ži-vot…

Stratená voda je druhou knihou Erika Baláža. Prvou bola Posledná pevnosť z roku 2010. Z optického hľadiska je oproti tejto knihe Stratená voda nenápadná, útla knižočka. Ale tým sa netreba nechať odradiť.

Kniha na 90 stranách obsahuje 22 krátkych úvah o rôznych formách vody v krajine. V prvej časti sa dozvieme, ako príroda zariadila, aby voda z lesnej pôdy okamžite neodtiekla, teda akým spôsobom a aký dlhý čas sa tvorí humus, ktorý ju zadržiava. Tiež ako rýchlo sa dokáže zničiť, prehriať a odplaviť. Koho nezaujímajú pôdne mikroorganizmy, môže začať od strany 27, kde sa dostávame k problematike vyparovania vody. Tu sa môžeme dočítať, akými spôsobmi sa les snaží zabrániť zbytočným stratám vody a vďaka čomu máme v lese aj o desať stupňov Celzia menej, než mimo neho.

Veľmi zaujímavá je kapitola Stará voda. S dažďovou vodou putujeme cestičkami po dážďovkách či hlodavcoch do podzemia až po vrstvu nepriepustnej horniny, aby sme z neho o nejaký čas vyšli v podobe prameňa, možno aj minerálneho či termálneho. O niečo smutnejšia je hneď nasledujúca kapitola Stratená voda, ktorá jasne vysvetľuje, ako človek svojou činnosťou v lese (odplavovanie humusu z rúbanísk, lesné cesty, pôda stlačená strojmi) veľké množstvo vody zvedie okamžite do potokov a riek, a do podzemných zásobární jej príde málo. To má za následok nielen lokálne povodne, ale aj vysychanie prameňov a znižovanie prietokov vodných tokov.

Kapitola o rašeliniskách je tiež zaujímavá, opisuje ich vznik a funkciu ako prirodzených vodných nádrží s vyrovnaným vodným režimom. Horšia je nasledujúca pasáž o ich zničení prakticky na celom území Slovenska. “Minuli sme miliardy na odvedenie vody z krajiny, aby sme investovali ďalšie milióny na budovanie umelých nádrží,” píše Erik Baláž. Rašeliniská slúžia aj ako sonda do minulosti, pretože “spomalený rozklad organických látok a dlhovekosť lokalít zabezpečujú zachovanie častí rastlín počas celých vekov.”

Nájdeme tu aj kapitolu o bobrovi, ktorý vytváraním prekážok pomáha trochu vody cestujúcej v potoku dostať ešte späť do krajiny. Vytvára bobrie jazierka a vlhké lúky, kde sa darí mnohým formám života. Nežiadúci typ bariér sú priehrady a vodné elektrárne, ktoré bránia rybám vracať sa tokom rieky nahor. Týka sa to nielen gigantickej vyzy, ktorej v tom zabránila priehrada Železné vráta na Dunaji, ale aj ďalších riek a druhov rýb.

Niekoľko kapitol je venovaných nížinným riekam a prospechu, ktorý má krajina z ich pravidelného vylievania do okolia - alebo teda mala by, keby ich toky neboli zregulované. Historické vložky v tejto knihe stoja za to, napríklad pasáž o Dunaji, ktorý vraj kedysi tiekol niekoľko metrov nad okolitým terénom a preto sa doň potoky stekajúce z Malých Karpát nemohli vlievať. Rozlievali sa teda po rovine a vytvárali systém mokradí, ako napríklad Šúr, ktorej zvyšok stále existuje.

Nepríjemným prehupnutím naspäť do súčasnosti je predposledná kapitola o znečisťovaní vody chémiou, hnojivami, liekmi či hormónmi, ktoré sa dostávajú aj do pitnej vody.

V závere knihy Erik Baláž pripomína globálny problém s vodou, ktorý pociťujeme už aj u nás vo forme povodní, sucha a strácania úrodnosti pôdy. Riešenie vidí v lepšej ochrane horských lesov, ktoré zachytia viac zrážok, v spolupráci s bobrami na vytváraní mokradí a v búraní aspoň niektorých priehrad. Je to dobrý záver a rada by som sa dožila toho, aby sa takto uvažovalo aj medzi tými, ktorí majú našu krajinu spravovať.

Knihu vydalo vydavateľstvo Absynt. Kúpiť sa dá tu.

Fórum 37 príspevkov
Erik Baláž: Stratená voda 10/05/19 20:38 37 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Šípska Fatra: z Komjatnej do Švošova cez Hrdošnú skalu Oblasť Šípskej Fatry je pre mňa pomerne neznámou, prešla som tu len okruh samotným Šípom. Ale Ostré, Hrdošná skala, Radičiná, Kečky či Čebrať zatiaľ ostávali nenavštívené. Ťažké bolo aj niečo vybrať, každá lokalita hýri peknými fotkami. Nakoniec som sa rozhodla pre prechod naprieč masívom z Komjatnej do Švošova. Tešila som sa na niekoľko skalných vyhliadok a monumentálne skalné okno. 12/08/19 Soňa Mäkká Veľká Fatra a Choč
Túra Šumava: Okolie Borových Lád, Chalupská slať a NCH Les Obec Borová Lada je jedno z častých východísk túr v Národnom parku Šumava. Rôznych peších aj cyklistických okruhov sa dá odtiaľto urobiť viacero. Vybrala som dva tipy pre tých, ktorí majú menej času, horšiu kondičku alebo daždivé počasie. Na oba sa dostaneme priamo z obce a naspäť bez potreby použiť akúkoľvek dopravu. 01/08/19 Soňa Mäkká Svet
Túra Šumava - na vrchol Oblík a Tříjezerní slať Národný park Šumava sa prezentuje najmä lesmi, ale nájdu sa tu aj výhľadové vrcholy. Jedným z nich je Oblík v strednej časti národného parku. Charakteristické pre tento národný park sú aj početné mokrade. Do nášho okruhu sme si pridali Tříjezerní slať, jedno z troch sprístupnených rašelinísk v rámci parku. 25/07/19 Soňa Mäkká Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. včera Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. 19/08/19 Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Erik Baláž: Stratená voda 10/05/19 20:38 37 príspevkov
Fakty
  • Výrobca
    • Vydavateľstvo Absynt a autor Erik Baláž

  • Infocena
    • 10 €

  • Obchody
  • Obchody v HIKING adresári
    • Túto značku nepredáva žiaden z obchodov v našej databáze.
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.68 (0.15)