Recenzia

Erik Baláž: Stratená voda

06.02.19
Vo-da, ži-vot, my-sme-les, slabikuje mi čerstvý prvák transparenty na protestnom zhromaždení v Banskej Bystrici. Prší nám na hlavy a kvapky odtekajú do kanalizácie. Niekde vyššie v lese majú zaujímavejšiu cestu. O tejto ceste vody krajinou hovorí Erik Baláž v knihe Stratená voda. Celá kniha o vode? Spomeňme si na dlhoročné polemiky o tom, či existuje na Marse voda. Vo-da, ži-vot…

Stratená voda je druhou knihou Erika Baláža. Prvou bola Posledná pevnosť z roku 2010. Z optického hľadiska je oproti tejto knihe Stratená voda nenápadná, útla knižočka. Ale tým sa netreba nechať odradiť.

Kniha na 90 stranách obsahuje 22 krátkych úvah o rôznych formách vody v krajine. V prvej časti sa dozvieme, ako príroda zariadila, aby voda z lesnej pôdy okamžite neodtiekla, teda akým spôsobom a aký dlhý čas sa tvorí humus, ktorý ju zadržiava. Tiež ako rýchlo sa dokáže zničiť, prehriať a odplaviť. Koho nezaujímajú pôdne mikroorganizmy, môže začať od strany 27, kde sa dostávame k problematike vyparovania vody. Tu sa môžeme dočítať, akými spôsobmi sa les snaží zabrániť zbytočným stratám vody a vďaka čomu máme v lese aj o desať stupňov Celzia menej, než mimo neho.

Veľmi zaujímavá je kapitola Stará voda. S dažďovou vodou putujeme cestičkami po dážďovkách či hlodavcoch do podzemia až po vrstvu nepriepustnej horniny, aby sme z neho o nejaký čas vyšli v podobe prameňa, možno aj minerálneho či termálneho. O niečo smutnejšia je hneď nasledujúca kapitola Stratená voda, ktorá jasne vysvetľuje, ako človek svojou činnosťou v lese (odplavovanie humusu z rúbanísk, lesné cesty, pôda stlačená strojmi) veľké množstvo vody zvedie okamžite do potokov a riek, a do podzemných zásobární jej príde málo. To má za následok nielen lokálne povodne, ale aj vysychanie prameňov a znižovanie prietokov vodných tokov.

Kapitola o rašeliniskách je tiež zaujímavá, opisuje ich vznik a funkciu ako prirodzených vodných nádrží s vyrovnaným vodným režimom. Horšia je nasledujúca pasáž o ich zničení prakticky na celom území Slovenska. “Minuli sme miliardy na odvedenie vody z krajiny, aby sme investovali ďalšie milióny na budovanie umelých nádrží,” píše Erik Baláž. Rašeliniská slúžia aj ako sonda do minulosti, pretože “spomalený rozklad organických látok a dlhovekosť lokalít zabezpečujú zachovanie častí rastlín počas celých vekov.”

Nájdeme tu aj kapitolu o bobrovi, ktorý vytváraním prekážok pomáha trochu vody cestujúcej v potoku dostať ešte späť do krajiny. Vytvára bobrie jazierka a vlhké lúky, kde sa darí mnohým formám života. Nežiadúci typ bariér sú priehrady a vodné elektrárne, ktoré bránia rybám vracať sa tokom rieky nahor. Týka sa to nielen gigantickej vyzy, ktorej v tom zabránila priehrada Železné vráta na Dunaji, ale aj ďalších riek a druhov rýb.

Niekoľko kapitol je venovaných nížinným riekam a prospechu, ktorý má krajina z ich pravidelného vylievania do okolia - alebo teda mala by, keby ich toky neboli zregulované. Historické vložky v tejto knihe stoja za to, napríklad pasáž o Dunaji, ktorý vraj kedysi tiekol niekoľko metrov nad okolitým terénom a preto sa doň potoky stekajúce z Malých Karpát nemohli vlievať. Rozlievali sa teda po rovine a vytvárali systém mokradí, ako napríklad Šúr, ktorej zvyšok stále existuje.

Nepríjemným prehupnutím naspäť do súčasnosti je predposledná kapitola o znečisťovaní vody chémiou, hnojivami, liekmi či hormónmi, ktoré sa dostávajú aj do pitnej vody.

V závere knihy Erik Baláž pripomína globálny problém s vodou, ktorý pociťujeme už aj u nás vo forme povodní, sucha a strácania úrodnosti pôdy. Riešenie vidí v lepšej ochrane horských lesov, ktoré zachytia viac zrážok, v spolupráci s bobrami na vytváraní mokradí a v búraní aspoň niektorých priehrad. Je to dobrý záver a rada by som sa dožila toho, aby sa takto uvažovalo aj medzi tými, ktorí majú našu krajinu spravovať.

Knihu vydalo vydavateľstvo Absynt. Kúpiť sa dá tu.

Diskusia
Erik Baláž: Stratená voda 06/02/19 12:22 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Reportáž Správa TANAP-u chce zaviesť viac reštrikcií bez zdôvodnenia Vo štrtok 7.2. sa v Starom Smokovci uskutočnila verejná prezentácia návrhu nového Návštevného poriadku Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma. Prinášame reportáž z dlhej diskusie medzi predkladateľmi návrhu a verejnosťou. 08/02/19 Soňa Mäkká
Recenzia Erik Baláž: Stratená voda Vo-da, ži-vot, my-sme-les, slabikuje mi čerstvý prvák transparenty na protestnom zhromaždení v Banskej Bystrici. Prší nám na hlavy a kvapky odtekajú do kanalizácie. Niekde vyššie v lese majú zaujímavejšiu cestu. O tejto ceste vody krajinou hovorí Erik Baláž v knihe Stratená voda. Celá kniha o vode? Spomeňme si na dlhoročné polemiky o tom, či existuje na Marse voda. Vo-da, ži-vot… 06/02/19 Soňa Mäkká Mapy a knihy
Správa Horolezci kritizujú návrh návštevného poriadku TANAPu AKTUALIZOVANÉ – Okresný úrad Prešov zverejnil finálny návrh nového Návštevného poriadku Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma. Dokument sa očakával už dlhšie, keďže starý návštevný poriadok neplatil od roku 2002 a dočasná vyhláška OÚ Prešov zďaleka neriešila všetky problémy súvisiace s návštevnosťou národného parku. Návrh bude mať budúci týždeň dve verejné prerokovania, zatiaľ prinášame jeho prvotné zhodnotenie a reakcie. 05/02/19 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období. dnes Danka Tomášiková Pohronský Inovec
PR Keď je chôdza liekom, zábavou aj učiteľom Viacerí sa zhodujú na tom, že pešia turistika je ako druh terapie. A zo štatisticky je známe, že častokrát sa na dlhé púte a túry vydávajú práve ľudia, ktorí niečo nemajú vnútorne poriešené veriac, že toto je odpoveď. Veď si len spomeňme na Reese Whiterspoon z filmu Divočina. Prečo to robia? Pretože je známe, že príroda lieči. A tak sa za pochodu akosi lepšie riešia otázniky, ktoré si v sebe nesieme. včera sponzorovaný článok
Túra Sološnica – Vápenná – Plavecké Podhradie v zime Navštívime pomerne dlhý bralnatý hrebeň s výhľadmi na lesy Malých Karpát a okolie Trnavy. Čerešničkou bude rozhľadňa, ktorá pridá pohľad na Záhorie a Záruby - najvyšší vrch pohoria. Počas prechodu hrebeňa nám bude v diaľke robiť spoločnosť nekorunovaná kráľovná tunajších Karpát - Vysoká. My sami sa budeme pohybovať po Vápennej, treťom najvyššom vrchole, nazývanom aj Roštún (752 m). Pri návrate do civilizácie budeme z chodníka vidieť jaskyňu Studničky. včera Roman Matkovčík Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Erik Baláž: Stratená voda 06/02/19 12:22 2 príspevky
Fakty
  • Výrobca
    • Vydavateľstvo Absynt a autor Erik Baláž

  • Infocena
    • 10 €

  • Obchody
  • Obchody v HIKING adresári
    • Túto značku nepredáva žiaden z obchodov v našej databáze.
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.53 (0.11)