Recenzia

Erik Baláž: Stratená voda

06.02.19
Vo-da, ži-vot, my-sme-les, slabikuje mi čerstvý prvák transparenty na protestnom zhromaždení v Banskej Bystrici. Prší nám na hlavy a kvapky odtekajú do kanalizácie. Niekde vyššie v lese majú zaujímavejšiu cestu. O tejto ceste vody krajinou hovorí Erik Baláž v knihe Stratená voda. Celá kniha o vode? Spomeňme si na dlhoročné polemiky o tom, či existuje na Marse voda. Vo-da, ži-vot…

Stratená voda je druhou knihou Erika Baláža. Prvou bola Posledná pevnosť z roku 2010. Z optického hľadiska je oproti tejto knihe Stratená voda nenápadná, útla knižočka. Ale tým sa netreba nechať odradiť.

Kniha na 90 stranách obsahuje 22 krátkych úvah o rôznych formách vody v krajine. V prvej časti sa dozvieme, ako príroda zariadila, aby voda z lesnej pôdy okamžite neodtiekla, teda akým spôsobom a aký dlhý čas sa tvorí humus, ktorý ju zadržiava. Tiež ako rýchlo sa dokáže zničiť, prehriať a odplaviť. Koho nezaujímajú pôdne mikroorganizmy, môže začať od strany 27, kde sa dostávame k problematike vyparovania vody. Tu sa môžeme dočítať, akými spôsobmi sa les snaží zabrániť zbytočným stratám vody a vďaka čomu máme v lese aj o desať stupňov Celzia menej, než mimo neho.

Veľmi zaujímavá je kapitola Stará voda. S dažďovou vodou putujeme cestičkami po dážďovkách či hlodavcoch do podzemia až po vrstvu nepriepustnej horniny, aby sme z neho o nejaký čas vyšli v podobe prameňa, možno aj minerálneho či termálneho. O niečo smutnejšia je hneď nasledujúca kapitola Stratená voda, ktorá jasne vysvetľuje, ako človek svojou činnosťou v lese (odplavovanie humusu z rúbanísk, lesné cesty, pôda stlačená strojmi) veľké množstvo vody zvedie okamžite do potokov a riek, a do podzemných zásobární jej príde málo. To má za následok nielen lokálne povodne, ale aj vysychanie prameňov a znižovanie prietokov vodných tokov.

Kapitola o rašeliniskách je tiež zaujímavá, opisuje ich vznik a funkciu ako prirodzených vodných nádrží s vyrovnaným vodným režimom. Horšia je nasledujúca pasáž o ich zničení prakticky na celom území Slovenska. “Minuli sme miliardy na odvedenie vody z krajiny, aby sme investovali ďalšie milióny na budovanie umelých nádrží,” píše Erik Baláž. Rašeliniská slúžia aj ako sonda do minulosti, pretože “spomalený rozklad organických látok a dlhovekosť lokalít zabezpečujú zachovanie častí rastlín počas celých vekov.”

Nájdeme tu aj kapitolu o bobrovi, ktorý vytváraním prekážok pomáha trochu vody cestujúcej v potoku dostať ešte späť do krajiny. Vytvára bobrie jazierka a vlhké lúky, kde sa darí mnohým formám života. Nežiadúci typ bariér sú priehrady a vodné elektrárne, ktoré bránia rybám vracať sa tokom rieky nahor. Týka sa to nielen gigantickej vyzy, ktorej v tom zabránila priehrada Železné vráta na Dunaji, ale aj ďalších riek a druhov rýb.

Niekoľko kapitol je venovaných nížinným riekam a prospechu, ktorý má krajina z ich pravidelného vylievania do okolia - alebo teda mala by, keby ich toky neboli zregulované. Historické vložky v tejto knihe stoja za to, napríklad pasáž o Dunaji, ktorý vraj kedysi tiekol niekoľko metrov nad okolitým terénom a preto sa doň potoky stekajúce z Malých Karpát nemohli vlievať. Rozlievali sa teda po rovine a vytvárali systém mokradí, ako napríklad Šúr, ktorej zvyšok stále existuje.

Nepríjemným prehupnutím naspäť do súčasnosti je predposledná kapitola o znečisťovaní vody chémiou, hnojivami, liekmi či hormónmi, ktoré sa dostávajú aj do pitnej vody.

V závere knihy Erik Baláž pripomína globálny problém s vodou, ktorý pociťujeme už aj u nás vo forme povodní, sucha a strácania úrodnosti pôdy. Riešenie vidí v lepšej ochrane horských lesov, ktoré zachytia viac zrážok, v spolupráci s bobrami na vytváraní mokradí a v búraní aspoň niektorých priehrad. Je to dobrý záver a rada by som sa dožila toho, aby sa takto uvažovalo aj medzi tými, ktorí majú našu krajinu spravovať.

Knihu vydalo vydavateľstvo Absynt. Kúpiť sa dá tu.

Fórum 37 príspevkov
Erik Baláž: Stratená voda 10/05/19 20:38 37 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Správa UNESCO pralesy chránime málo a škodíme partnerským krajinám Minulú stredu, 10. júla, skončilo 43. zasadanie Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO v Baku. V prijatom uznesení výbor nalieha na Slovenskú republiku, aby zabezpečila primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov (KBP) pred ťažbou a ďalšími potenciálnymi hrozbami a najmä vytýčila finálne hranice tejto lokality, zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva. Neplnením záväzkov Slovensko môže poškodiť aj ostatné štáty, ktoré tiež majú pralesy a staré bukové lesy zapísané v tomto zozname. Spolu s nami sa môžu dostať do Zoznamu ohrozených pamiatok, keďže Karpatské bukové pralesy a staré lesy sú jedna medzinárodná lokalita. 16/07/19 Soňa Mäkká Správy
Túra Šumava – PR Hornovltavické pastviny Na Šumave vytrvalo prší, takže pre tento deň sme si naplánovali dva krátke náučné chodníky so sušiacou a zohrievacou prestávkou. Národný park aj s CHKO Šumava sú pomerne rozsiahle a nemám kompletnú predstavu o tom, čo sa tu dá všetko vidieť, napriek štúdiu máp s fotografiami a stránky NP. Tento chodník ma ani v jednom z tých zdrojov nezaujal, ale keď mi ho odporučil Janko Roháč s tým, že to tu vyzerá ako v Pánovi prsteňov, zaradila som ho do zoznamu. 11/07/19 Soňa Mäkká Svet
Túra Predná Magura v Nízkych Tatrách Nízke Tatry máme radi a s obľubou tu navštevujeme rôzne menej frekventované lokality. Lúčnatý kopec Predná Magura v severnej časti pohoria sme mali v hľadáčiku už dlhšie, ešte keď sa deti nosili v turistickom nosiči. Kým na túto túru prišlo, obe deti už dávno turistikujú po svojich. Veríme, že aj štvorročný Maťko to úspešne zvládne. Otočiť sa napokon môžeme vždy, hlavne, že sme vonku. 08/07/19 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Chatka Zigovka Milú a výborne zariadenú lesnú chatku som objavil úplnou náhodou. Išiel som pozrieť kamaráta do Hornej Marikovej pešo cez hory a tu sa tesne pod horským sedlom vrchu Zigov (Milechovská Kýčera) ukázal medzi stromami nový zrub. Keďže bol blízko modrej značky, tak som si ho išiel pozrieť. O to väčšie bolo prekvapenie, že je voľne prístupný. dnes Tomáš Trstenský Javorníky
Túra Vodopády v okolí Liptovských Revúc Jar v roku 2019 začala veľmi suchým a teplým marcom a pokračovala takým istým aprílom. Turisti sa tešili a poľnohospodári bedákali. V máji sa to však vymenilo. Studený a daždivý máj žičil poľnohospodárom, ale trápil turistov. V máji by už bolo treba stúpať aj do vyšších hôr, robiť hrebeňovky, no počasie hovorí nie! včera Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč
Túra Nýdek – Veľká Čantoryje s deťmi Koncom augusta 2018 má mladšia dcéra Vilma 8 týždňov a za sebou prvý alpský výlet. Staršia dvojročná Dita je už skúsená turistka. O dva týždne na to trávime predĺžený víkend v Mostoch u Jablunkova, hneď za slovenskou hranicou. Po výlete na Girovú a upršanom dni na Trojmedzí má byť opäť pekne, a tak sa rozhodujeme pre turistický výlet na Veľkú Čantoryju (po česky Velká Čantoryje), hraničný vrchol a najvyšší bod Sliezskych Beskýd. 18/07/19 Andrea Morongová Západné Beskydy, Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Erik Baláž: Stratená voda 10/05/19 20:38 37 príspevkov
Fakty
  • Výrobca
    • Vydavateľstvo Absynt a autor Erik Baláž

  • Infocena
    • 10 €

  • Obchody
  • Obchody v HIKING adresári
    • Túto značku nepredáva žiaden z obchodov v našej databáze.
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.57 (0.13)