Túra

Po hranici s Nemeckou ríšou na Devínskej Kobyle

28.01.19
Som rodený Bratislavčan a hoci tu žijem už šesť desiatok rokov, ešte stále mám pre seba čo po turistickej i historickej stránke objavovať. Svokor, tiež rodený Bratislavčan a člen predvojnovej trampskej osady T. O. Yucatan, mi pri nahrávaní jeho spomienok hovoril, že ich osada mala chajdu na Devínskej Kobyle. Keď sa ocitla na hranici, museli ju opustiť. Šlo o hranicu s Nemeckou ríšou počas 2. svetovej vojny.

Tento rok, 14. marca 2019, uplynie 80 rokov od vyhlásenia samostatnosti Slovenského štátu Snemom Slovenskej krajiny. Následne bola 18. 3. 1939 vo Viedni podpísaná Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom, ktorá 23. 3. 1939 vstúpila definitívne do platnosti. Tým bol ukončený proces, ktorý začal 29. 9. 1938 podpisom Mníchovskej dohody a pokračoval 2. 11. 1938 Viedenskou arbitrážou. Prvá republika definitívne zanikla na dlhých šesť krutých vojnových rokov. Pýtate sa prečo je takáto téma na Hikingu?

S kamarátom Kaprom sa poznáme ešte z doby, keď sme viedli oddiely TOM (turistický oddiel mládeže). Roky sme sa po 1989 nevideli, až sme sa raz stretli v Malých Karpatoch. Napokon, kde inde? Slovo dalo slovo a on mi prezradil, že mapuje kamene označujúce hranicu územia medzi Pálfyho pozemkami a mestom Bratislava, o ktorej rozhodol 1. 9. 1600 cisár Rudolf II. a tiež kamene označujúce hranicu medzi Nemeckou ríšou a Slovenských štátom na Devínskej Kobyle.

Roky samozrejme chodím aj na Devínsku Kobylu a stalo sa tak aj 11. 1. 2014. No a vtedy som sa asi lepšie pozeral a zbadal som hraničný kameň. Vtedy sa mi spojili Kaprove slová a svokrove spomienky. Roky som chodil po súčasnej hranici Slovenska, tak prečo by som si nemohol prejsť aj dávnu hranicu, spojenú s históriou mojej vlasti a napokon aj rodiny?

Trasa

Bratislava, začiatok Karloveského ramena – most na ostrov Sihoť – Hlaváčikova ulica – Kráľov vrch – popod elektrické vedenie – záhradkárska kolónia nad Záluhmi – záhradkárska kolónia Jezuitské lesy – Mokrý jarok – Dúbravská hlavica – Dúbravská studnička – Rovnica – Lipové – Morava

Absolvoval som asi šesť túr, či skôr pátracích túlačiek po lesoch Devínskej Kobyly a okrem jednej - sám. Keď viete kade ísť, tak je to jednoduché. Tu som sa musel vždy orientovať podľa rysky na kameni. No keď nasledujúci kameň zmizol, tak ste v koncoch a môžete len vejárovite chodiť lesom a pozerať do zeme. Dá sa to, keď nie je vysoká tráva či sneh. Mnoho kameňov zmizlo pri výstavbe cesty na vojenskú základňu na vrchole Devínskej Kobyly, mnohé pri výstavbe Dlhých dielov. Napokon som hraničných pätníkov našiel 104 z vraj vyše 300 osadených a koncom roku 2018 som sa vybral na ucelenú túru od Karloveského ramena k Morave popri nich.

Vznik hranice okolo Devína

Po Viedenskej arbitráži 22. 11. 1938 sa nemecká colná stráž preplavila na člnoch do Devína a obsadila ho, vrátane vodárenského ostrova Käsmacher (Sihoť). Z Devína sa stal Theben an der March. Po ťažkých rokovaniach ho po desiatich dňoch zo záberu vypustili. Definitívna hranica okupovaného územia v smere od Devína potom viedla stredom toku Karloveského ramena Dunaja. Pri vodárenskom tuneli prešla na severnú stranu Devínskej cesty a dnešnou ulicou Dlhé diely I, vtedy Cigánskou dolinou, pokračovala do miesta, kde je dnes otočka autobusov č. 32 na Dlhých dieloch. Odtiaľ viedla po okraji lesa nad dnešnými Kútikmi, cez Jezuitský les a východným svahom Devínskej Kobyly k rieke Morava. Na Nemcami stráženej hranici osadili hraničné kamene s výsostnými znakmi, písmenom S zo strany Slovenska a D – Deutschland zo strany obsadeného územia. Mnohé sa zachovali na pôvodných miestach, ale všetky, až na jeden bez označenia. Z kameňov ho odstránili začiatkom 50-tych rokov. Hraničný priechod s Nemeckou ríšou do Devína bol pri dnešnej budove Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Sihoť.

Konečne ucelenou trasou

Autobus č. 29 ma zaviezol k ostrovu Sihoť. Vystúpil som predčasne, a tak som ešte skoro 2 km musel kráčať smerom na Devín k začiatku Karloveskej zátoky. Navyše mi nechcel naskočiť Lokus v tablete a mal som obavy, ako budem zapisovať trasu. Napokon som sa ocitol oproti mostu ponad Karloveské rameno a Lokus sa umúdril. Mohol som tak začať svoj pochod po hranici, ktorá už 80 rokov neexistuje.

Zišiel som k vode, spravil pár fotiek, ale po hraničných kameňoch tu niet ani stopy. Nuž som sa vrátil k Devínskej ceste a vybral sa smerom k mostu na ostrov Sihoť. Kde sú tie časy, keď sme chodievali ku známym do Devína, autobus zastavovali pohraničníci a všetkých cestujúcich kontrolovali! Vtedy tu samozrejme neboli ani rodinné domy. Dumám cestou, či sa im tu, v prítomnosti komárov a pravidelného ohrozenia záplavami, žije dobre.

Prichádzam k mostu na Sihoť a chcem si ísť spraviť z neho fotky. Najprv šteká na mňa vlčiak z ohrady a napokon vyjde von žena SBS-kárka a odháňa ma, hoci som nešiel ani k bráne. Nuž schádzam dole k vode a fotím odtiaľ most a zámoček. Napokon sa vraciam ku schodom hore na Dlhé diely a vtom objavujem prvý hraničný kameň. Je osadený vo svahu nad zastávkou MHD.

Kráčam cestou hore k panelákom a márne pátram po nejakom kameni v plotoch záhrad. Ešteže mám zo sebou mapu hranice získanú pomocou Googlu a v Lokuse mám vyznačené prv nájdené hraničné kamene. Prichádzam k otočke MHD a začínam kráčať po modrej značke. Viem, že dlho po nej nemôžem ísť a rozhodujem sa, kedy odbočím doprava. Keď prídem na rázcestie k informačnej doske o dlhovekosti odpadkov v prírode, je mi smutno z toho, čo všetko sú ľudia schopní zanechať v lese. Začína tu divne značený chodník červenou vločkou(?), ktorý x-krát križujem počas túry. Pod popadaným lístím nachádzam kameň. Skúšam ho odhrabať, no len vibramkami sa mi to nedá a či to je alebo nie je hraničný kameň, nezisťujem.

Pokračujem doprava a križujem hlinené vlny, ktoré si tu evidentne spravili bikrosári. Kúsok vedľa nachádzam akoby kráter s lavičkami. Niekto si tu spravil zátišie bez ohniska. Napokon sa vraciam zase na modrú značku, ale kúsok za Kráľovým vrchom ju definitívne opúšťam a začínam v lese pátrať po hraničných kameňoch. Žiaden nenachádzam, zato nachádzam malú briezku ovenčenú farebnými pentlami. Žeby Májka?

Viem, že sa musím dostať pod elektrické vedenie a popod neho prídem k prvému hraničnému kameňu. Dochádzam k plotu a za ním je budova vodárne. Celá je posprejovaná. Tak toto nechápem a neuznávam!

Začína klesanie a stúpanie, lebo idem kolmo na svahy stúpajúce od Kútikov. Ešteže je sucho, lebo nemám so sebou paličky. Na jednom z vrcholov húsenkovej dráhy nachádzam malý altánok naplnený paletami. Myslel som si, že altánky majú iné určenie využitia a kto to sem a načo navláčil, teda netuším.

Zišiel som na lesnú cestu – rázcestie. Je tu stĺp s modrou tabuľou a listami. Asi nejaká bežecká trasa. Okolo sú ploty záhradkárskej kolónie. Viem, že by som mal ísť doľava, no rozhodujem sa nájsť priechod pomedzi záhradky, a tak idem doprava. Dvakrát som zabočil medzi záhradky, no boli nepriechodné. Tak som došiel až k výhľadu na Záluhy a televíznu vežu na Kamzíku. Pritom som objavil plastové smetisko. No hlavne že v záhradkách je čisto!

Konečne popri hraničných kameňoch

Napokon ma plot púšťa doľava, a tak sa štverám svahom k stožiaru a prvému hraničnému kameňu. Tu som už v známom prostredí a body v Lokuse ma neomylne vedú terénom. Prestal fúkať vietor, vyšlo slniečko a cítim sa skôr ako v októbri a nie koncom decembra. Som neďaleko Medzivrstvovej jaskyne, dlhej 165 m a verejnosti neprístupnej. Toto bol pre mňa pred časom tiež jeden z objavov, hoci je vyznačená aj na mape. Vandali tu odtrhli uzáver vstupu.

Lesom som klesol k lesnému chodníčku a ten ma pomaly doviedol k záhradkárskej osade Jezuitské lesy. Hraničné kamene na chvíľu zmizli a mne veru dlho trvalo, než som zistil, že treba ísť prudko doľava a tam sa pri plote objavia. Popri plote obchádzam záhradkársku kolóniu a klesám k údoliu Mokrý jarok. Na jednom kameni zostalo zachované písmeno D. Na ostatných boli umelo odstránené.

Po klesnutí k ceste sa vyberám doľava. Na jednom mieste hranica na asi piatich metroch robí prudké L a pokračuje rovno. Čo bolo príčinou? Z cesty schádzam k studničke Nápojiská. Voda tečie, aj keď malým prúdom. Vraciam sa svahom na cestu a dochádzam k mostíku ponad Mokrý potok. Tu ho hranica križovala doprava a stúpala prudko do svahu Švábskeho vrchu, aby následne ešte prudšie klesala k lesnej ceste a zase stúpala hore. Jednoducho húsenková dráha! Konečne som došiel na rovný úsek a na ňom sa vyníma červený kríž, ktorý stojí rovno na hraničnom kameni. Nasleduje ďalšia vlna a hraničné kamene miznú. Viem, že musím dôjsť na žltú značku a doprava sa vybrať k smerovníku Dúbravská hlavica. Tu sa pokračuje po červenej značke a asfaltke na vrchol Devínskej Kobyly.

Z cesty schádzam doprava k studničke a od nej po lesnej cestičke pokračujem popod asfaltku. Na moje prekvapenie dochádzam k Dúbravskej studničke, o ktorej som dovtedy nevedel. Keď cestička pokračuje doprava, vraciam sa doľava lesom na červenú a v jednej zákrute pokračujem doprava po lesnej cestičke. Viem totiž, že tu sú opäť hraničné kamene. Pomaly klesám lesom, neskôr dokonca akoby úvozom k ceste a k zelenej značke na Sandberg.

Vyhrabal som sa asi 3 m nad cestu a lesom som došiel na lúky nad Moravou. Sú z nej krásne výhľady na hrad Devín, zámok Schlosshof, most Slobody. Začal tu fičať studený vietor, zamračilo sa, tak sa ponáhľam do civilizácie. Na moje prekvapenie som objavil pre mňa nový hraničný kameň, na ktorom bola dokonca zelená značka. Tak som začal pátrať po lúke a dostal som sa až nad vodáreň. Nechcelo sa mi strmo dolu po chodníčkoch, navyše tu je PR, a tak som sa vrátil na značku a doviedla ma k Piesočnej jaskyni. Napriek tomu, že je okolo nej ohrada a je tu zákaz vstupu, boli tam rodičia s deťmi. Nuž, niektorí sú nenapraviteľní!

Pokračoval som k vodárni a za ňou sú ešte dva hraničné kamene. Hranica potom išla kolmo dole svahom, v ktorom je Abrázna jaskyňa, a k Morave. Ja som musel pomedzi rodinné domy ísť do Devínskej Novej Vsi, než som mohol odbočiť doľava a dôjsť pod kopec s jaskyňou a následne k Morave. Tak som zase prešiel po jednej hranici, aj keď už neexistujúcej.

Záver

Nebolo by od veci urobiť náučný chodník, keď sú pätníky ešte v teréne alebo aspoň osadiť informačné tabule. Históriu by sme nemali zabúdať. Bola tu, formovala našu minulosť, súčasnosť a asi aj budúcnosť, či chceme, alebo nechceme. Čo všetko prehrmelo našimi životmi od vzniku tejto hranice, jej zániku, vzniku železnej opony, jej zániku... Dnes žijeme zdanlivo bez vnútorných hraníc uprostred Schengenského priestoru. Uprostred akých hraníc budú žiť naši potomkovia o osemdesiat rokov?

Užitočné odkazy:

Fórum 22 príspevkov
Po hranici s Nemeckou ríšou na Devínskej Kobyle 03/07/19 14:16 22 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Po hranici s Nemeckou ríšou na Devínskej Kobyle 03/07/19 14:16 22 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty - masív Devínska Kobyla (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 465 m n. m. – Devínska Kobyla

    • min: 140 m n. m. – začiatok Karloveského ramena

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 864 m

    • klesanie: 864 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 29.12.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.156 ° SŠ
      dĺžka: 17.0161 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.20119 ° SŠ
      dĺžka: 16.97057 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Studnička Nápojiská, Dúbravská studnička, studnička pri Dúbravskej hlavici

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus, MHD č. 29)
      Devínska Nová Ves (vlak, bus, MHD) - Bratislava (vlak, bus, MHD)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.15 (0.44)