Túra

Planina Geravy – výhľadový okruh z Dediniek

09.02.19
Ako slepé kura k zrnu sme prišli k možnosti pozrieť sa so sprievodcom aj mimo turistických chodníkov na planine Geravy na juhu Slovenského raja, z čoho nakoniec rezultoval námet na článok. Do Slovenského raja sa chodí hlavne kvôli roklinám, rebríkom či vodopádom, určite však nezaškodí pozrieť si pre zmenu aj nejaké výhľady do okolitej krajiny. Najväčší problém bol vybrať z viacerých návštev jedinú, voľba nakoniec padla na jesennú. Planinu však chcem ukázať vo viacerých ročných obdobiach, preto sa do sprievodnej fotogalérie namiešal úplný kokteil.

Trasa

Dedinky – Zejmarská roklina, ústie – Chotárna dolka – Zadný Hýľ – Predný Hýľ – Geravy – Dedinky

Začiatok dnešného okruhu je priamo v obci Dedinky, na brehu vodnej nádrže Palcmanská Maša. Priamo nad obcou sa dvíhajú strmé svahy planiny Geravy, z ktorých na viacerých miestach vystupujú typické krasové vápencové skalné bralá. Ide o najzápadnejší cíp planiny, známy ako Gačovská skala. Pamätám sa, že ešte ako tínedžer počas lyžovačiek na Dedinkách som často rozmýšľal, aké to musí byť tam hore na nedobytnej skale.

Ku Gačovskej skale sa teraz, paradoxne, otáčame chrbtom a mierime opačným smerom. Po príjazdovej ceste sa popri vode presúvame k lyžiarskemu svahu. Vládne tu pokojné jesenné ráno, obloha je zväčša modrá, no nad planinou sa prevaľuje nejaká bielosivá oblačnosť, od ktorej neviem, čo môžem čakať. Jeseň vymaľovala okolitú prírodu svojimi pestrými farbičkami, vidíme ale, že vo vyšších polohách na planine predsa len prevažuje hnedá. V každom prípade by dnes ulovené zábery mali patriť k najfarebnejším v roku.

Pri rázcestníku Dedinky-hotel opúšťame hradskú a bočíme doľava do lúčneho svahu zjazdovky. Pred nami je prvé dnešné stúpanie, nebude ich však veľa a rozhodne nie sú namáhavé. V najvyššom bode nie sme ani 100 metrov nad hladinou vodnej nádrže, ktorá sa nám tu už stratí z dohľadu. Výhľad beztak špatili stĺpy vysokého napätia. Nasleduje pokles, stále pod drôtmi, do susednej doliny Bielej vody.

Prechádzame osadou Biele Vody, na konci ktorej sa nachádza ústie Zejmarskej rokliny, jedinej tiesňavy na tejto strane Slovenského raja. Tú sme si už prešli s deckami, dnešná trasa pokračuje dolinou. O čosi ďalej, v jej najširšej časti, míňame po ľavej strane výrazné skalné útesy, ktoré nie sú pomenované na žiadnej z mne dostupných máp. Pod nimi stojí horáreň, tak si ich jednoducho nazvem útesy nad horárňou. Po menej nápadných útesoch nad Zejmarskou roklinou to bude druhé miesto na južnej strane planiny Geravy, ktoré môže poskytnúť nejaké výhľady.

Dolina Bielej vody sa začína zužovať a terén sa postupne zvyšuje. Z lúk sme vošli medzi stromy, stále však míňame elektrické stožiare, keďže vedenie je, žiaľ, natiahnuté po celej doline. Široká poľná cesta nás privádza opäť do otvorenejšieho terénu, prichádzame k väčšej skládke dreva, odkiaľ je pekný pohľad na dvojicu vrchov Hýľ a Haniskova so sedlom Čertova hlava medzi nimi. Sedlom vedie výrazný lesný priesek, ktorým pokračuje elektrické vedenie od Dediniek. Priesek mi je známy, niekoľkokrát mi poslúžil ako záchytný bod medzi množstvom rovnakých kopcov Slovenského raja.

Vrchy Hýľ a Haniskova zdanlivo akoby uzatvárali dolinu Bielej vody na severovýchode, pravda je však skôr taká, že v týchto miestach začína terén opať klesať a dolina sa začína stáčať na juh. Keďže tu niekde začína tiecť Havraní potok, nachádzame sa už fakticky v Havranej doline, ktorá by nás postupne priviedla až do obce Mlynky.

Pri rázcestníku Chotárna dolka však bočíme doľava na sever, kde nás cesta stúpajúca dnom dolinky vyvedie konečne hore na planinu Geravy. Nachádzame sa teraz v najvýchodnejšej časti planiny, pri trojúholníkovej lúčke s rázcestníkom Zadný Hýľ. Od rázcestníka Zadný Hýľ vedie značka do sedla Čertova hlava traverzujúc vrch Hýľ, na opačnú stranu zase k neďalekému rázcestníku Predný Hýľ. Celá oblasť patrí k najodľahlejším a najmenej navštevovaným miestam Slovenského raja, preto je tu potrebná zvýšená opatrnosť. Práve v týchto miestach sa mi počas zimnej návštevy podarilo zdokumentovať čerstvé medvedie stopy dvojice mackov, ktorým sa zima zdala asi primálo tuhá.

Severovýchodný cíp planiny Geravy je ukončený vŕškom Holý kameň, ktorého strmé útesy, padajúce kolmo do doliny Berezinec, dokážu poskytnúť krásne pohľady do blízkeho či vzdialenejšieho okolia. Medzi blízke okolie patrí oproti stojaci vrch Červená skala, ktorý je tiež súčasťou planiny Geravy a ako poloostrov vybieha z jej severného okraja. Medzi sebou tak s Holým kameňom vytvárajú úzku a hlbokú dolinu Berezinec, z pohľadu do ktorej sa môže človeku zatočiť hlava. Pozornému oku neujde drobná zaujímavosť - stožiar na Kráľovej holi, ktorého horná časť vytŕča nad stromami Červenej skaly. Len o kúsok ďalej severozápadným smerom leží susedná planina Glac, centrálna a najrozsiahlejšia planina Slovenského raja, na ktorú vybehajú prakticky všetky najznámejšie rokliny. Pekný pohľad je najmä na jej východné útesy. Za priaznivého počasia je horizont nad Glacom ozdobený hrebeňom Tatier, vzdialených 35 - 65 km.

Krátky úsek medzi Zadným a Predným Hýľom zdolávame za necelú štvrťhodinku. Od rázcestníka Predný Hýľ vedie odbočka dole z planiny na sever priamo popod útesy Holého kameňa, cez doliny Berezinec a Tomášovská Belá pod Tomášovský výhľad a ďalej až na Čingov. To už máme prejdené, dnes pokračujeme ďalej po planine. Z lesa sa dostávame na prvé rozľahlejšie, obhospodarované lúky v časti zvanej Veľká poľana. Práve odtiaľ vybieha z planiny ďalší výbežok na sever, zakončený vŕškom Červená skala. Za svoje meno vďačí načervenalému sfarbeniu časti jej východných skalných útesov, z ktorých je pre zmenu krásny pohľad na oproti stojací Holý kameň. Kúsok severnejším smerom, ponad dolinu Lesnica, sa otvára neopozeraný pohľad na Spiš, kde sa dá rozoznať Spišská Nová Ves (Smižany) či Levoča pod Levočskými vrchmi. Západná strana Červenej skaly umožňuje pohľad na planinu Glac a Tatry, týmto smerom sa výraznejšie dá rozoznať malé pohorie Kozie chrbty medzi nimi. Na rozdiel od Holého kameňa, je odtiaľ vidieť aj Kráľovu hoľu.

Striedavo lesíkmi a lúkami prichádzame do centrálnej časti planiny Geravy, ktorá má rovnaký názov. Nachádza sa tu Horský hotel Geravy s bufetom, je tu križovatka turistických chodníkov, neďaleko vyúsťuje Zejmarská roklina, logicky tu preto býva celkom rušno, hlavne v lete. Dnes však ani živá duša, len niekoľko pasúcich sa koní neďaleko. Kúsok odtiaľ juhovýchodným smerom sa nachádzajú skalné útesy nad horárňou, ktoré sme obdivovali zdola v úvodnej časti dnešnej túry. Umožňujú pohľad do doliny Bielej vody až po vrchy Veľká Knola a Muráň za ňou. Obe tieto hory už patria do Volovských vrchov.

Od rázcestníka Geravy vedie zelená značka späť dole do Dediniek nenáročným, pozvoľným klesaním. V jednom mieste sa chodník priblíži takmer na skok k útesom, ktoré lemujú Zejmarskú roklinu. Stačí pár krokov a otvorí sa obmedzený pohľad dole na osadu Biele Vody, nad ktorou dominuje obzoru volovská dvojička Babiná a Smrečinka (venoval som im samostatný článok). Okrem toho je odtiaľ pekný pohľad ponad dolinu Biele vody na lyžiarske stredisko Mlynky, ležiace na druhej strane údolia Hnilca. Podarilo sa mi tu po prvýkrát odcvaknúť kamzíka v Slovenskom raji. V tejto súvislosti ma zaujal fakt, že kým vo Vysokých Tatrách ide o prísne chránený druh, tu skôr ide o škodnú, nakoľko kamzík ničí vzácnu flóru národného parku.

Dole do Dediniek po zelenej značke už nie je ďaleko, z planiny však ešte neschádzame. Preskúmať ideme neďalekú Gačovskú skalu na západnom okraji planiny Geravy. Planina sa tu veľmi zužuje, pričom útesy na jej okrajoch poskytujú krásne výhľady južným aj severným smerom. Južná vyhliadka odhaľuje vodnú nádrž Palcmanská Maša aj Dedinky v celej svojej kráse. Hádam tri desaťročia mi trvalo, kým sa mi podarilo vidieť ten pohľad na vlastné oči. Pekne je vidieť aj časť Revúckej vrchoviny a jej najvyšší vrch, dvojhrbý Veľký Radzim. Na ľavej strane obzoru dominujú spomínané Babiná a Smrečinka.

Na druhej strane planiny, na severnom okraji Gačovskej skaly, sa otvára výhľad omnoho efektnejší – Tatry a Kráľova hoľa, medzi nimi neďaleká Havrania skala. Síce je to dnes už tretíkrát, Tatry na obzore sa však hádam nikdy nezunujú. Deň sa chýli ku koncu, rovnako tak dnešný výhľadový okruh. Ešte záverečný zostup zaujímavým cik-cakovitým chodníkom v príkrom svahu priamo do Dediniek, kam prichádzame s poslednými lúčmi slnka, ktoré farbia horné okraje planiny do červena.

Kôli obmedzeniam pohybu v NPR Holý kameň, Stretená a Zejmarská roklina článok asi nemá ambíciu propagovať dnešnú trasu. Preto aj v mapke chýbajú vyznačené odbočky k jednotlivým vyhliadkam. Skôr ide o to ukázať ďalšie zaujímavé a neopozerané pohľady na ďalšie čriepky z krás Slovenska, ktoré by ináč zostali, možno nespravodlivo, skryté pohľadom, ktoré o to stoja. A zároveň dosvedčiť, že planina Geravy nie je len o krátkom výstupe Zejmarskou roklinou s následným leňošením na lúke pri stoloch či rýchlym prebehnutím jej lúk a hájov pri celodenných prechodoch Slovenského raja.

Video z túry

Fórum 8 príspevkov
Planina Geravy – výhľadový okruh z Dediniek 18/02/19 22:50 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Kozí kameň a Čierna z Lopušnej doliny Na Kozom kameni sme už boli, no vrcholky blízkych Tatier sme nevideli, nakoľko zostali schované v oblakoch. Bolo zrejmé, že manko je potrebné urovnať, skôr či neskôr. Preto sa jeden novembrový deň roku 2017 vyberáme opäť do Kozích chrbtov. Tentokrát iba vo dvojici, s manželkou, bez detí, čo nám umožňuje naplánovať si trochu dobrodružnejšiu verziu výstupu. Až na jeden krátky úsek nepôjdeme po značených chodníkoch, ale využijeme odlesnené vrcholové partie pohoria a prejdeme si menší výhľadový hrebeňový okruh. 05/05/19 Peťo Nový Nízke Tatry
Túra Jarná Slovinská skala zo Sloviniek Pri mojej prvej, zimnej návšteve krasovej planiny Slovinskej skaly som si sľúbil vrátiť sa sem v čase, keď bude príroda oplývať zeleňou. Najradšej mám májovú, preto bol výber mesiaca vopred jasný. V máji sú dostatočne dlhé dni, aby som mohol preskúmať ďalšie vyhliadkové miesta na Slovinskej skale, ktoré som v decembri nestihol. Východiskom dnešného výletu bude bývalá banská obec Slovinky, malebná dedinka učupená v doline Slovinského potoka, obkolesená hradbou kopcov, patriacich do severnej časti Volovských vrchov. 04/04/19 Peťo Nový Volovské vrchy
Túra Potulky po zvolenskom chrbte Podstata našej dnešnej rodinnej túry by sa dala zredukovať do jedinej otázky. Je vidieť Zvolen zo Zvolena vo Zvolene? Priam životne dôležitú odpoveď na túto geograficko-lingvistickú otázku s presahom až do filozofična sa mi v digitálnom svete vypátrať nepodarilo. Neostáva teda nič iné, len zbaliť rodinu a dopátrať sa pravdy na mieste. Vyrážame teda do Veľkej Fatry, presnejšie do jej podcelku zvaného Zvolen. Tam sa pokúsime vyšplhať na jeho najvyšší vrch Zvolen a uvidíme, či odtiaľ mesto Zvolen uvidíme. 25/03/19 Peťo Nový Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. včera Soňa Mäkká Správy
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. včera Boro Tomis Príbehy
PR Obnovené značenie k zaujímavostiam v Trenčianskom kraji Zatraktívniť menej známe cyklistické a turistické trasy vedúce krásnou prírodou Trenčianskeho kraja a uľahčiť milovníkom cyklistiky i peším turistom orientáciu v teréne každoročne pomáha obnovené turistické značenie či nové cyklosmerovníky. Vďaka úzkej spolupráci Trenčianskeho samosprávneho kraja, Slovenského cykloklubu a Klubu slovenských turistov sa od roku 2015 podarilo obnoviť v kraji drobnú cyklistickú i turistickú infraštruktúru na približne 1 760 kilometroch cyklotrás a turistických trás. 23/05/19 sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Planina Geravy – výhľadový okruh z Dediniek 18/02/19 22:50 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1088 m n. m. – planina Geravy

    • min: 785 m n. m. – Dedinky

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 460 m

    • klesanie: 460 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8666 ° SŠ
      dĺžka: 20.3813 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8666 ° SŠ
      dĺžka: 20.3813 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • hotel Geravy (bufet)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Dedinky (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.76 (0.22)