Túra

Mlynárov vrch a Zámčisko zo Starej Huty

23.02.19
Stále viac a viac nás baví objavovať nové, neokukané skalné útvary, jaskynné portály, malé tiesňavky či vodopádiky. Ideálny čas na objavné túry je obdobie medzi zimou a jarou. Mali sme nejaké indície, že okolo Starohutianskeho vodopádu by sa dalo nájsť dačo zaujímavé, a tak sme sa tam v druhej polovici marca vybrali.

Trasa

Nová Baňa, časť Stará Huta – Starohutiansky (Starohutský) vodopád – Mlynárov vrch – Zámčisko - Nová Baňa, Drozdovo

Do Novej Bane sme pricestovali vláčikom a čakanie na autobus sme si spestrili hľadaním štôlne v masíve Hája. Štôlňu sme síce nenašli, ale čas sme si skrátili a hlavne príjemne sme sa zahriali štveraním po strmých svahoch. Ráno bolo totiž dosť mrazivé.

Autobusom sme sa odviezli do Starej Huty, kde nás čakala druhá časť našej výpravy, ktorá prišla z Banskej Bystrice autom. Spoločne sme sa vybrali k Starohutianskemu vodopádu (starší názov je Starohutský vodopád). Bola som pri ňom už viackrát, ale teraz sa mi mimoriadne páčil. Oslobodený z ľadového zovretia, plný sily, veselo skákal cez andezitové stupne. Len po okrajoch ho zdobili ľadové čipky ako spomienka na odchádzajúcu zimu. Pofotili sme sa, vytešili, ale boli sme len na začiatku a treba ísť ďalej.

Stúpame popod skalnú hradbu na Jašekovu skalu. Cestou obdivujeme vysoké skalné veže a ich štruktúru. Andezitové skaly nie sú homogénne, ale tvoria ich jednotlivé platne akoby poukladané na seba. A tlak a čas z nich vytvoril prírodné umelecké dielo. Jašekova skala bola slnkom zaliata a vítala nás jarou, vlastne jarným kvietkom, scilou dvojlistou. Skala je jednou zo zastávok Náučného chodníka Vojšín.

Chvíľu sme ešte išli náučným chodníkom, ale potom sme pretraverzovali svah doľava a spustili sa do doliny Sklenného potoka. Ako obvykle, netrápili sme sa dlhým hľadaním nejakého mostíka, dobre poslúžilo aj pár konárov popadaných do potoka a trochu spevnených ľadom. Za potokom sme vyšli na strmý, ale veľmi pekný pasienok, ktorého stráne boli spestrené solitérnymi bukmi a dubmi. Pastieri i zvieratá budú mať v horúcom lete dostatok príjemného tieňa.

Lesnou cestou sme sa presunuli k štálu Babuliarka, ale nešli sme si ho obzrieť, lebo náš cieľ sa nachádzal juhozápadne od štálu. Traverzovali sme Mlynárov vrch najskôr po lesnej ceste, ale keď sme vpravo vo svahu uvideli skaly, vydali sme sa hneď k nim. Len či sú to skaly, ktoré hľadáme?!

Hneď prvá skalná hradba bola však úchvatná, a tak bolo v podstate jedno, či je to ona alebo nie. Kráčali sme popod skalu, obdivovali jej štruktúru, mohutnosť a stromy, ktoré na nej rástli napriek nežičlivým podmienkam. Potešil aj miniatúrny ľadopádik. Práve som sa vytešovala z primrznutej chochlačky dutej, keď Ľubko zavolal: „Máme to!“ Zdvihla som hlavu a v diaľke uvidela spadnutú andezitovú vežu a pod ňou prázdny priestor – okno.

Svah bol poriadne strmý, a tak sme sa tam len pomaly presúvali. Cestou nás pristavila ešte jedna pekná skala. Tvorili ju nie platne, ale tenké platničky, takže bola doslova nariasená a na nej stálo krásne torzo starého buka, ktorý sa stal domovom pre stovky drobných chrobáčikov.

Teraz nám už nič nebránilo v pokoji si poprezerať kamenný zázrak prírody. Skalných okien som už videla desiatky a možno aj stovky, ale toto je unikátne. Vzniklo gravitáciou, posunom podložia, následkom čoho sa andezitová veža naklonila a nebyť statočnej skaly vedľa, ktorá ju zachytila, bola by sa rozsypala a skotúľala do údolia. Teraz je hlavou opretá o svojho záchrancu a čaká na obdiv turistov. Keď sme si ju poobzerali z jednej i z druhej strany, zhora i zdola, našli sme si príjemné miesto na občerstvenie.

Posilnení sme prešli lesnou cestou na horskú lúku Na Kolibkách, kde nás prekvapila zamrznutá mokraď. Darmo, zima roku 2018 prišla síce neskoro, ale zato sa dlho držala a nie a nie sa vzdať. Nad lúkou stálo pár domčekov a obrobené pole, dôkaz, že štál ešte žije. Zostupom po lúke zarastenej smlzom sme sa dostali na rázcestie Stará Huta, Chotár. Skontrolovali sme na zastávke čas odchodu autobusu a vydali sa po zelenej TZT smerom na Loksovu lúku. Krásna horská lúka pod Veľkým Inovcom však dnes nebola naším cieľom.

Značka ide lesnou cestou, po ktorej akurát zvážali drevo traktorom. Rozbrázdená cesta sa nám vôbec nepáčila, a tak sme rýchlo odbočili doľava k archeologickej lokalite Zámčisko. V dávnoveku sa tu nachádzalo veľké hradisko s rozlohou 7 ha, chránené mohutnými obrannými valmi. Hradisko je rozdelené na dve časti prírodnou andezitovou hradbou. Už prvé skaly nás prekvapili svojou mohutnosťou a členitosťou. Nižšie pod hornými skalami je ešte pás menších skál a v nich sa ukrýva aj menšia jaskyňa, pravdepodobne umelo upravená. Žeby svätyňa, alebo skrýša? Potešila aj ľadová výzdoba v nej, hlavne tenučký ľadový stalaktit.

Vrátili sme sa však k hornej hradbe a pomaly ju obchádzali k južnému hrebeňu. Odtiaľ sme sa dostali až na vrchol skaly (na niektorých mapách je nazvaná ako Lachtrova skala). Tu sme našli staré turistické značky, označujúce vyhliadku. Vyhliadka to musela byť kedysi parádna, no teraz je zarastená bukovo–hrabovým lesom a akú–takú vyhliadku poskytuje len mimo vegetačného obdobia. Samotný vrchol je však úžasné, magické miesto. Má svoj genius loci, nečudo, že si na ňom pravekí ľudia postavili svoje sídlo. Na Zámčisku sa kedysi robil archeologický výskum, o čom svedčia zachované sondy, odhaľujúce zvyšky kamenných múrov.

Spokojní nadmieru sme sa vracali k zelenej značke a matka Príroda nám pripravila ešte jedno zaujímavé predstavenie. Lúče už skoro zapadajúceho slnka presvetľovali lokalitu a stromy vrhali dlhokánske tiene, ktoré sa lámali cez okraje valov a vytvárali zaujímavú scenériu. Bol to nevšedný zážitok! Nevšedný zážitok mal na Zámčisku aj Anton Záhradník.

Ročné obdobia v roku 2018 sú nejaké divné. Článok som začala písať hneď po túre, no kým som ho dopísala, zima sa prehupla rovno do leta a už sa mi zdal dosť neaktuálny, tak som ho odložila do šuplíka. Myslím, že teraz prišiel čas na jeho uverejnenie.

Autorky fotografií: Alenka Bencová a Danka Tomášiková

Fórum 2 príspevky
Mlynárov vrch a Zámčisko zo Starej Huty 21/03/19 20:12 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (4) – Piesky V stredoveku boli Horné Uhry, čiže naše malé Slovensko, najvýznamnejšou hospodárskou oblasťou Uhorského kráľovstva. Bolo to kvôli obrovským zásobám nerastného bohatstva, o ktoré sa postarala búrlivá geologická činnosť na našom území. Keď sa zásoby stenčili, resp. zanikli, zatvárali sa jednotlivé bane, bohaté banské mestá chudobneli a niektoré banícke osady, závislé na banskej činnosti, časom úplne zanikli. Taký osud postihol aj banícku osadu Piesky, ktorá patrila pod slávnu Španiu Dolinu. 26/03/20 Danka Tomášiková Starohorské vrchy
Túra Zaniknuté dediny (3) – Hadviga Päť dní po návšteve Mochoviec sme si povedali, že do tretice všetko dobré, a vybrali sme si ďalšiu zaniknutú dedinu – Hadvigu. Zánik horskej osady v pohorí Žiar sa mi zdá najsmutnejší. Nezanikla kvôli nejakému zámeru, čo ako pochybnému, ale zanikla z čistej ľudskej zloby a nenávisti. 04/03/20 Danka Tomášiková Žiar
Túra Zaniknuté dediny (2) – Mochovce Keď sme o pár dni po návšteve Horných Opatoviec rozmýšľali kam ísť, padol návrh na návštevu ďalšej zaniknutej obce. Prečo nie?! Komíny jadrovej elektrárne sme vždy obzerali len z diaľky, nedávno sme si pozreli dva zaujímavé filmy o Černobyle, tak si treba jadrovú hrozbu pozrieť aj na vlastné oči. Samozrejme, zase sme to spojili aj s menšou turistikou a pár kamarátov sa pridalo. 26/02/20 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Polomky do Tisovca v marcovom snehu V poslednom období ma zaujal Národný park Muránska planina, v ktorom som túto zimu bol viackrát. Vybral som sa na túru práve sem. Keďže rád chodím tam, kde som ešte nebol, vyskúšal som trasu z Polomky cez Fabovu hoľu do Tisovca. Počasie prialo dokonale, a tak hor sa za dobrodružstvom. dnes Martin Birka Veporské vrchy
Túra Skalnatá cez Vidlárovú dolinu Tohtoročná zima je skromná na sneh na celom Slovensku, nielen v Malých Karpatoch. Kým vo vyšších horách vládne v januári aspoň krásne slnečné počasie, nižšie polohy majú na jednej strane smolu, že sú celé dni zahalené v hustej hmle, no na druhej strane od asi 400 m vládnu aj tu zimné podmienky. Na zemi sa nachádza pár centimetrov snehu, ktorý je zmiešaný s námrazou padajúcou z omrznutých stromov. Takúto tajomnú náladu mám v Malých Karpatoch rád. včera Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Túra Zimný vodopád Skok s deťmi Zima 2019/2020 veľmi neoplýva snehom a ak už niekde sneží, spravidla inde, než sa práve nachádzame. Aj preto sa tešíme, keď nás začiatkom jarných prázdnin vítajú zasnežené Vysoké Tatry. A keďže ďalšie dni majú byť teploty až do plus ôsmich stupňov, neváhame a napriek únave z neskorého nočnému príchodu nasledujúce ráno hneď vyrážame na túru. 02/04/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Mlynárov vrch a Zámčisko zo Starej Huty 21/03/19 20:12 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Pohronský Inovec

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 770 m n. m. – Lachtrova skala (Hradisko)

    • min: 455 m n. m. – Stará Huta

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 656 m

    • klesanie: 525 m

  • Vzdialenosť
    • 9 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 21.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4246 ° SŠ
      dĺžka: 18.5763 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.43015 ° SŠ
      dĺžka: 18.56024 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nová Baňa (vlak, bus) - Stará Huta (bus)
      Nová Baňa-Drozdovo (bus) - Nová Baňa (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.31)