Túra

Mlynárov vrch a Zámčisko zo Starej Huty

23. 02. 2019
Stále viac a viac nás baví objavovať nové, neokukané skalné útvary, jaskynné portály, malé tiesňavky či vodopádiky. Ideálny čas na objavné túry je obdobie medzi zimou a jarou. Mali sme nejaké indície, že okolo Starohutianskeho vodopádu by sa dalo nájsť dačo zaujímavé, a tak sme sa tam v druhej polovici marca vybrali.

Trasa

Nová Baňa, časť Stará Huta – Starohutiansky (Starohutský) vodopád – Mlynárov vrch – Zámčisko - Nová Baňa, Drozdovo

Do Novej Bane sme pricestovali vláčikom a čakanie na autobus sme si spestrili hľadaním štôlne v masíve Hája. Štôlňu sme síce nenašli, ale čas sme si skrátili a hlavne príjemne sme sa zahriali štveraním po strmých svahoch. Ráno bolo totiž dosť mrazivé.

Autobusom sme sa odviezli do Starej Huty, kde nás čakala druhá časť našej výpravy, ktorá prišla z Banskej Bystrice autom. Spoločne sme sa vybrali k Starohutianskemu vodopádu (starší názov je Starohutský vodopád). Bola som pri ňom už viackrát, ale teraz sa mi mimoriadne páčil. Oslobodený z ľadového zovretia, plný sily, veselo skákal cez andezitové stupne. Len po okrajoch ho zdobili ľadové čipky ako spomienka na odchádzajúcu zimu. Pofotili sme sa, vytešili, ale boli sme len na začiatku a treba ísť ďalej.

Stúpame popod skalnú hradbu na Jašekovu skalu. Cestou obdivujeme vysoké skalné veže a ich štruktúru. Andezitové skaly nie sú homogénne, ale tvoria ich jednotlivé platne akoby poukladané na seba. A tlak a čas z nich vytvoril prírodné umelecké dielo. Jašekova skala bola slnkom zaliata a vítala nás jarou, vlastne jarným kvietkom, scilou dvojlistou. Skala je jednou zo zastávok Náučného chodníka Vojšín.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Chvíľu sme ešte išli náučným chodníkom, ale potom sme pretraverzovali svah doľava a spustili sa do doliny Sklenného potoka. Ako obvykle, netrápili sme sa dlhým hľadaním nejakého mostíka, dobre poslúžilo aj pár konárov popadaných do potoka a trochu spevnených ľadom. Za potokom sme vyšli na strmý, ale veľmi pekný pasienok, ktorého stráne boli spestrené solitérnymi bukmi a dubmi. Pastieri i zvieratá budú mať v horúcom lete dostatok príjemného tieňa.

Lesnou cestou sme sa presunuli k štálu Babuliarka, ale nešli sme si ho obzrieť, lebo náš cieľ sa nachádzal juhozápadne od štálu. Traverzovali sme Mlynárov vrch najskôr po lesnej ceste, ale keď sme vpravo vo svahu uvideli skaly, vydali sme sa hneď k nim. Len či sú to skaly, ktoré hľadáme?!

Hneď prvá skalná hradba bola však úchvatná, a tak bolo v podstate jedno, či je to ona alebo nie. Kráčali sme popod skalu, obdivovali jej štruktúru, mohutnosť a stromy, ktoré na nej rástli napriek nežičlivým podmienkam. Potešil aj miniatúrny ľadopádik. Práve som sa vytešovala z primrznutej chochlačky dutej, keď Ľubko zavolal: „Máme to!“ Zdvihla som hlavu a v diaľke uvidela spadnutú andezitovú vežu a pod ňou prázdny priestor – okno.

Svah bol poriadne strmý, a tak sme sa tam len pomaly presúvali. Cestou nás pristavila ešte jedna pekná skala. Tvorili ju nie platne, ale tenké platničky, takže bola doslova nariasená a na nej stálo krásne torzo starého buka, ktorý sa stal domovom pre stovky drobných chrobáčikov.

Teraz nám už nič nebránilo v pokoji si poprezerať kamenný zázrak prírody. Skalných okien som už videla desiatky a možno aj stovky, ale toto je unikátne. Vzniklo gravitáciou, posunom podložia, následkom čoho sa andezitová veža naklonila a nebyť statočnej skaly vedľa, ktorá ju zachytila, bola by sa rozsypala a skotúľala do údolia. Teraz je hlavou opretá o svojho záchrancu a čaká na obdiv turistov. Keď sme si ju poobzerali z jednej i z druhej strany, zhora i zdola, našli sme si príjemné miesto na občerstvenie.

Posilnení sme prešli lesnou cestou na horskú lúku Na Kolibkách, kde nás prekvapila zamrznutá mokraď. Darmo, zima roku 2018 prišla síce neskoro, ale zato sa dlho držala a nie a nie sa vzdať. Nad lúkou stálo pár domčekov a obrobené pole, dôkaz, že štál ešte žije. Zostupom po lúke zarastenej smlzom sme sa dostali na rázcestie Stará Huta, Chotár. Skontrolovali sme na zastávke čas odchodu autobusu a vydali sa po zelenej TZT smerom na Loksovu lúku. Krásna horská lúka pod Veľkým Inovcom však dnes nebola naším cieľom.

Značka ide lesnou cestou, po ktorej akurát zvážali drevo traktorom. Rozbrázdená cesta sa nám vôbec nepáčila, a tak sme rýchlo odbočili doľava k archeologickej lokalite Zámčisko. V dávnoveku sa tu nachádzalo veľké hradisko s rozlohou 7 ha, chránené mohutnými obrannými valmi. Hradisko je rozdelené na dve časti prírodnou andezitovou hradbou. Už prvé skaly nás prekvapili svojou mohutnosťou a členitosťou. Nižšie pod hornými skalami je ešte pás menších skál a v nich sa ukrýva aj menšia jaskyňa, pravdepodobne umelo upravená. Žeby svätyňa, alebo skrýša? Potešila aj ľadová výzdoba v nej, hlavne tenučký ľadový stalaktit.

Vrátili sme sa však k hornej hradbe a pomaly ju obchádzali k južnému hrebeňu. Odtiaľ sme sa dostali až na vrchol skaly (na niektorých mapách je nazvaná ako Lachtrova skala). Tu sme našli staré turistické značky, označujúce vyhliadku. Vyhliadka to musela byť kedysi parádna, no teraz je zarastená bukovo–hrabovým lesom a akú–takú vyhliadku poskytuje len mimo vegetačného obdobia. Samotný vrchol je však úžasné, magické miesto. Má svoj genius loci, nečudo, že si na ňom pravekí ľudia postavili svoje sídlo. Na Zámčisku sa kedysi robil archeologický výskum, o čom svedčia zachované sondy, odhaľujúce zvyšky kamenných múrov.

Spokojní nadmieru sme sa vracali k zelenej značke a matka Príroda nám pripravila ešte jedno zaujímavé predstavenie. Lúče už skoro zapadajúceho slnka presvetľovali lokalitu a stromy vrhali dlhokánske tiene, ktoré sa lámali cez okraje valov a vytvárali zaujímavú scenériu. Bol to nevšedný zážitok! Nevšedný zážitok mal na Zámčisku aj Anton Záhradník.

Ročné obdobia v roku 2018 sú nejaké divné. Článok som začala písať hneď po túre, no kým som ho dopísala, zima sa prehupla rovno do leta a už sa mi zdal dosť neaktuálny, tak som ho odložila do šuplíka. Myslím, že teraz prišiel čas na jeho uverejnenie.

Autorky fotografií: Alenka Bencová a Danka Tomášiková

Fórum 2 príspevky
Mlynárov vrch a Zámčisko zo Starej Huty 21/03/19 20:12 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Železník a smutné pamiatky okolo Pred tým, ako sme išli na náš prvý tohoročný viacdenný pobyt, Ľubko našiel v archíve veľmi pekný dokumentárny film o Železníku. Pripomenul mi Hanákov film Obrazy starého sveta a záverečná veta spomínajúcej obyvateľky mi doslova vohnala slzy do očí: „A nakoniec nás aj z mapy vymazali!“ Bol to príbeh o obci, ktorá síce nezanikla, ale zo zoznamu slovenských obcí je vymazaná. Časť pridelili k obci Sirk a časť k Turčoku. Príroda a človek sa neustále ovplyvňujú. Aj v tomto prípade. Tak ako sa vrch Železník postaral o nebývaly rozkvet tohto kraja, tak sa neskôr postaral aj o jeho smutný úpadok. 20/08/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Túra Jelšavský hrad a Skalka Hurá!!! Koronokríza takmer skončila a môžeme konečne ísť na náš prvý tohoročný viacdňový pobyt. Tento raz nazrieme do regiónu Gemer. Niektoré časti Gemera poznáme celkom dobre, no oblasť okolo Revúcej a Jelšavy je pre nás Terra incognita. Je načase to zmeniť. Veľkým lákadlom sú tri hrady, na ktorých som ešte nebola – Jelšavský, Šivetický a Rákoš. 10/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Najnovšie články na titulke
 
Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. dnes Martin Knor Svet
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. včera Marián Jaššo Branisko
Túra Tribečská osmička z Kostolian pod Tribečom Chcel som sa poriadne prebehnúť, ale čas mi momentálne nedovolil vybrať sa niekam na viacdňovú túru. Rozmýšľal som teda kam vybehnúť a nakoniec som zvolil svoju klasiku - severnou časťou pohoria Tribeč. Osmičkový okruh som vymyslel asi pred dvoma rokmi a odvtedy som ho prešiel snáď v každom počasí, ale vždy je to iné a vždy ma tu niečo prekvapí. 27/09/20 Pavel Forgáč Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Mlynárov vrch a Zámčisko zo Starej Huty 21/03/19 20:12 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Pohronský Inovec

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 770 m n. m. – Lachtrova skala (Hradisko)

    • min: 455 m n. m. – Stará Huta

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 656 m

    • klesanie: 525 m

  • Vzdialenosť
    • 9 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 21.03.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4246 ° SŠ
      dĺžka: 18.5763 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.43015 ° SŠ
      dĺžka: 18.56024 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nová Baňa (vlak, bus) - Stará Huta (bus)
      Nová Baňa-Drozdovo (bus) - Nová Baňa (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.22 (0.47)