Túra

Okruh z Priedhoria na snežniciach

10.02.19
Strážovské vrchy patria medzi moje obľúbené pohoria. Sú rozľahlé, mimoriadne členité a veľmi pestré. Keďže tento rok napadlo viac snehu ako posledné roky, vybral som sa do pohoria na snežnicovú prechádzku. Plánoval som ju už dlhšie, jej trasa vedie zväčša mimo značených turistických chodníkov.

Dolinou

Auto som odstavil na parkovisku pod Priedhorím. Prezul som sa a vykročil som po ceste, aby som vzápätí letel k zemi. Pod tenkým snehovým popraškom bol čistý ľad. Radšej som išiel okrajom cesty, kde bol starý stvrdnutý sneh.

Minul som sochu sv. Jána Nepomuckého a chvíľu som išiel hore dolinou. Keď sa naľavo zjavila slabo vykrojená dolinka, zahol som do nej. Do doliny vedie lesná cesta, ktorá končí pri krmelcoch. Pri nich už bolo snehu tak veľa, že som si dal snežnice.

Hrádok

Dolu v doline bol ľad a na lesnej ceste veľmi tvrdý zľadovatený sneh. No ako som stúpal vyššie, sneh bol sypkejší a mäkší. Obyčajne to býva naopak. Sneh dolu v doline býva mäkký a hore na hrebeni tvrdý. Lenže posledné dni bol odmäk, sneh sa v nižších polohách topil a teraz sa ochladilo. Keď som vypínal motor, teplomer ukazoval -11 stupňov, tu bude ešte menej.

Na Hrádku je pekné bralo. Obišiel som ho a vyštveral som sa na kopec (780 m). Kúsok za vrcholom sa otvárajú výhľady na Pružinu. Vidno však aj ďalej, dohľadnosť je dobrá.

Kóta 945

Dnes malo byť bezvetrie, avšak na Hrádku trochu fúkalo. Začala mi byť zima. Dal som si pod kapucňu čapicu, cez hubu som si uviazal šatku a pod hrubú vetrovku som si dal bundu. Okrem toho mám sveter, košeľu a tielko, naobliekaný som ako cibuľa.

Vyšiel som na vrchol kopca. Som na najvyššom bode dnešnej prechádzky, ale netuším, ako sa kopec volá. A to som sa pozeral na päť máp. Budem ho volať kóta 945. Na vrchole kóty 945 je skala, z ktorej je výhľad na Strážov. Ďalšie bralo s previsom je kúsok ďalej.

Čierny vrch

Prišiel som na veľkú lúku Samostriel. Jej horným okrajom by mala ísť značka, ja som však zahol nadol. Je tu zvážnica, ktorá po vrstevnici obchádza vrchol Hrubej Kečky. Na zvážnici boli celkom slušné záveje. Všimli ste si, ako ťažké je zbadať na nepošliapanom snehu terénne vlny? Jednu som si nevšimol, kročil som do neznáma a rozpleštil som sa do záveja. Zo zvážnice bol pekný výhľad na neprístupný kopec Stráž.

Zo sedla som sa vybral na Čierny vrch (936 m). Aj na tomto kopci sú vápencové bralá. Je z nich výhľad na sever a z cesty na opačnej strane kopca je výhľad na Žilinskú kotlinu. Snažil som sa určiť čo za kopce to vidno v diaľke, no nepodarilo sa mi to.

Vrátil som sa na zvážnicu, po ktorej som obchádzal Hrubú Kečku (Kačku). V týchto miestach bolo na stromoch najviac snehu. Buky mali konáre ohnuté po zem a niekoľko smrekov za zlomilo.

Kortmanka

Prišiel som na zelenú značku, ktorá ma zaviedla k priepasti Kortmanka (medzi Kačkami). Priepasť je uzavretá mrežou, nad ktorou je drevená konštrukcia na zavesenie kladky. Neďaleko je jaskyniarsky domček.

Za priepasťou som chcel zísť do doliny po ceste. Lesná cesta však bola v teréne veľmi zle viditeľná, preto som sa rozhodol, že pôjdem po značke. Tá bola vyznačená dobre a chodník sa dal ľahko sledovať aj keď bol zasypaný snehom. Značkou som zišiel až do sedla pod Priesečnou, z ktorého som pokračoval veľmi mierne klesajúcou dolinkou Rečičky.

Jaskyne

Chvíľu som išiel dolinou a odbočil som doľava. Je tu náučný chodník, ktorý vedie k Pružinskej Dúpnej jaskyni. V zime je jaskyňa zatvorená, otvoria ju až v máji, ale dnu som ani neplánoval ísť. Pozrel som si vstup a nakukol som do diery pod skalnými blokmi vedľa jaskyne.

Cestou k jaskyni možno obdivovať kameň, ktorý sa podobá na hlavu medveďa, a torzo stromu, ktoré sa podobá na hlavu draka. Samozrejme, treba mať veľmi bujnú fantáziu.

Druhýkrát som z doliny Riečice odbočil tesne nad dedinou. V bočnej (Skalnej) dolinke je vchod do Imrichovej jaskyne. Táto jaskyňa nie je uzavretá mrežou, ale keďže som nemal baterku, iba som do nej nakukol. Viac ako jaskyňa ma zaujali skalné vráta pred ňou.

Záver

Dnešná prechádzka nebola dlhá, avšak v snežniciach som ju išiel takmer osem hodín. Za celý deň som nestretol ani nohy a čerstvé stopy som videl iba v doline pod Pružinskou Dúpnou jaskyňou. Nóri na dnes predpovedali oblačno, celý deň však bolo jasno až polojasno.

Fórum 2 príspevky
Okruh z Priedhoria na snežniciach 10/02/19 10:23 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. dnes Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. včera Peter Straka Javorníky
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). 17/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okruh z Priedhoria na snežniciach 10/02/19 10:23 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 945 m n. m.

    • min: 440 m n. m. – Priedhorie

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 765 m

    • klesanie: 765 m

  • Vzdialenosť
    • 14 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 19.01.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9989 ° SŠ
      dĺžka: 18.4824 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9989 ° SŠ
      dĺžka: 18.4824 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Považská Bystrica (vlak, bus) - Pružina (bus, parkovisko pod Priedhorím)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.28)