Túra

Červená Voda – Lysá – Baranie – Majdan

11. 02. 2019
Po dlhom čase, po takmer 4 rokoch, som sa opäť vydal za snehu do Čergova. Vtedy, prvýkrát to bola dosť ťažká túra, preto som si povedal, že ma do snehu nedotiahnu ani párom volov. No teraz nebolo treba ani jedného, keďže som šiel celkom dobrovoľne, a to kvôli zaniknutej osade Baranie, ktorú som chcel zažiť práve v zime - krásne zasneženú.

Trasa

Červená Voda – sedlo Besná – Lysá – Oltár kameň – Baranie – Podbaranie – Tokárne - Majdan

Plán vydať sa na toto miesto mi skrsol už skôr, ale našťastie jeho realizácia nebola taká ťažkopádna a dlhodobá. Na počudovanie sa mi naň podarilo nájsť aj parťáka Erika, ktorý má vyzdvihol autom a spoločne sme tak vystúpili v podhorskej dedinke na úpätí Čergova, v Červenej Vode. Je doslova pod horami, a teda je vyššie položená, keďže zo Sabinova do Červenej Vody je to 200 výškových metrov a je odtiaľ pohľad na šíre okolie.

Od obecného úradu sme ešte čosi vystúpali a pri rázcestníku odbočili doprava. Ulička vedie okolo kostola a tiež aj okolo niekoľko pôvodných dreveníc, čím sa mi stali zaujímavým dôvodom na odfotografovanie. Odtiaľ sa mi zároveň naskytol vďačný výhľad na väčšiu časť dediny, čo som tiež nemohol nechať bez fotky.

O chvíľu sme vošli do lesa a pri ďalšom smerovníku, ktorého žltá značka nás posielala priamo do Majdanu, sme si vybrali však zelenú značku, ktorá nás navigovala do kopca. Aj keď som si myslel, že to bude lesný chodník, vykľula sa z nej zvážnica. V lete by som asi veru nebol nadšený, ale v zime za snehu som veľmi nenadával. K tomu aj sneh bol sypký, takže sa išlo rýchlo a pohodovo.

Lysá a Oltár kameň

Značenie bolo tiež dobré, takže môžem trasu odporúčať pred modrou z Drienice, keďže je zväčša po asfaltke. Ocenil to aj bežkár, ktorého stopy sa odkiaľsi objavili a robili spoločnosť až do sedla Besná. Takmer celý dvojhodinový úsek je v lesnom poraste, takže výhľady tu netreba očakávať, jedine pred sedlom Besná, na horskej lúčke môžme nazrieť do vnútra Čergova. Ten však bol z polovice v mrakoch, takže na takom Minčole si asi slnka veľa neužili.

My sme ale boli v nejakom, nazval by som to „božom oku“, a tak sme si mohli vychutnať aj nejaké lúče a výhľady. Keď sme si dali krátku prestávku, uvidel som chlapíka ťahať veľmi malé dieťa na sánkach. Nevenoval som mu pozornosť, ale keď som mu nazrel do tváre, napadlo mi, či to nie je môj bývalý triedny. I ozval som sa po mene a veru bol to on. Trocha sme pokecali a pobrali sa každý svojím smerom.

My sme tu mali možnosť ísť priamo po modrej do osady Baranie, ale mali sme dostatok času a aj parťákovi som chcel ukázať Oltár kameň, plus sme chceli vyjsť na Lysú. Vyšli sme práve, keď tam došli dvaja chalani s doskami a skialpinistický pár. Pohľad odtiaľ ma, z neviem akého dôvodu, zakaždým fascinuje, a to aj napriek tomu, že vlekárske stĺpy ničia scenériu. Lysá mi príde impozantnejší kopec ako zvelebovaný Minčol. Z momentálnych výhľadov to malo zmysel len na južnú stranu. Západné oblasti obmedzovali mraky s hmlou a zo severu sme zaznamenali len hlavný hrebeň s presvetľujúcou zasneženou pozdĺžne sa tiahnucou lúkou.

Zašli sme teda k Oltár kameňu, ktorý je tiež fascinujúcim prvkom v zbierke čergovských divov. Tu som podľa mapy zhodnotil, že nie je nutné sa vracať hlavnou zjazdovkou, ale kus zájsť ďalej lúkou a zísť po nej a trocha pomedzi kriaky na modrú značku. To nám potvrdzovalo aj Erikova navigácia. Ako sme tak klesali, tým viac snehu bolo, ale absolútne to neprekážalo. Dokonca som zažíval radosť z toho ako môžem zapadať do sypkého snehu. Tak sme zišli krátkym úsekom kriakov a došli na modrú zvážnicu. Ňou sme pokračovali až sme došli na prvú čistinku a potom ďalšiu, kde sme zhodnotili, že musíme byť blízko Baranieho, lebo čistinky či skôr lúky takto v lese sú atypické, a teda museli byť vyklčované obyvateľmi osady. I po chvíli klesania po riadnejšej ceste sme zbadali zasnežené strechy domkov a následne smerovník Baranie.

Zaniknutá osada Baranie

Slávne zrekonštruované domky, resp. domček s dreveničkou sú nádherné a všetka česť majiteľom. Kľudne by z toho mohla byť aj expozícia pôvodného bývania, keďže vnútrajšok je zariadený v takomto štýle. Teda aspoň, čo sme mohli vidieť cez okná. Pôvodne som chcel ešte nájsť polorozpadnutú dreveničku čosi vyššie tohto domka, ale nechcel som parťáka ťahať, keď som sám netušil kam presne, tak som mu len navrhol skúsiť pohľadať cintorín. Zišli sme dole po značke a keď sme zbadali cestu, ktorá odbočovala doľava, skúsili sme po nej. K nej sa pripojila zospodu ďalšia a spoločne mierne stúpali do brehu. Podľa mapy to vyzeralo, že ideme dobre a po chvíli sme uvideli kríž.

Spolu asi šesť náhrobných krížov a jeden veľký, po oboch stranách s rovnako veľkými stromami. Malo to tu zvláštnu atmosféru starého cintorína opustenej osady uprostred pohoria. Vrátili sme sa naspäť na značenú cestu a kráčali smerom na Majdan a po chvíli sme stretli dvojicu, zrejme poľovníkov. Dvomi lavičkami cez jarky sme sa dostali na žlto značenú zasneženú asfaltku tiahnucu sa po sedlo Čergov, na ktorej sme stretli niekoľkých bežkárov. Tak sme vedeli, že za necelú hodinu musíme byť v Majdane, ktorá je časťou obce Olejníkov.

Cestou do nej zaujme asi len stará zastávka, ktorá je teraz pekne zamaľovaná a predpokladám, že z nej chcú asi spraviť prístrešok. O čosi ďalej sme ešte uvideli otvorenú drevenú pivničku, ale nešiel som ju preskúmať. O chvíľu sme vošli do tejto časti dediny stiesnenej dvomi veľkými horami a tu sa naša túra skončila. Zaujímavosťou je, že tu končila aj lesná železnička zo Sabinova, ktorou sa zvážalo drevo z Čergova. Jej prevádzka trvala len okolo dvoch rokov a aj vďaka sabotážam furmanov či stratovosti zanikla a bola demontovaná roku 1923.

Zhrnutie

Aj keď zimné snehové túry veľmi neobľubujem práve kvôli zabáraniu sa a ťažko schodnému terénu, túto som si veru užíval práve vďaka snehu, ktorý bol čerstvý a sypký. Potešilo ma najmä to, že som konečne uvidel slávny domček v osade Baranie. Je škoda, že to tam zaniklo, lebo lazy a samoty sú moja srdcová záležitosť a vyhľadávam to na zvyšku Slovenska. A na východe v podstate neexistujú. Značenie bolo vynikajúce a postretali sme aj v nie najideálnejšom počasí relatívne dosť ľudí.

Fórum 2 príspevky
Červená Voda – Lysá – Baranie – Majdan 18/02/19 14:59 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Recenzia Alfa Walk King Advance – celokožené topánky Prvý dojem, ktorý som mal po rozbalení krabice s topánkami, bolo ohromenie. Prekvapili ma svojou mohutnosťou. Samozrejme, očakával som pevnú obuv. Keď som hľadal viac informácií o výrobcovi, dostal som sa k údaju, že firma vznikla v roku 1931. To vyvolávalo dojem dlhodobých skúseností založených na podmienkach drsnej nórskej zimy. 29/01/20 Henrich Tomáš Obutie
Túra Trojdňové jesenné podpolianske lazy a Zákľuky Babie leto roku 2018 bolo ako to lanské, opäť nádherné a dožičilo veľa vhodných dní na túlanie sa Slovenskom. Využil som ho na jesennú trojdňovku Veporskými vrchmi, ktoré som chcel opätovne navštíviť už hneď po prvej návšteve, keď sa mi veľmi zaľúbili Zákľuky. Zároveň som dlhšie rozmýšľal prejsť si detvianske a hriňovské lazy. 05/08/19 Henrich Tomáš Veporské vrchy, Poľana
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň II. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to, činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ aj hlúposti. 29/07/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Beh Behom cez jedenásť malokarpatských sedemstoviek V dobe, keď som začínal s trailovým behom, dostávam tip na túru, ktorá spája všetky malokarpatské vrchy s nadmorskou výškou nad 700 metrov. Vybehnúť čo i len jeden z nich predstavoval dovtedy vrchol mojich fyzických síl. Podobný výkon iba v turistickom tempe som považoval za absolútne nereálny a vzbudzoval u mňa obdiv a rešpekt. Postupne po jednom navštevujem každý z nich. Niektorý je krajší, iný zas menej. Vzdialenosť medzi nimi je značná, no dnes nadobúda celkom iný rozmer. Rozhodol som sa ich zdolať všetky, naraz a v jednom behu. dnes Michal Garaj Malé Karpaty
Túra Dotkla som sa Nórska - výstup na Hesten Šťuchnem Danku. Očami naznačím smer, kde sa má pozrieť. Na parkovisku neďaleko nášho zájazdového autobusu parkuje mikrobus. Vedľa neho sa na tráve vyvaľuje posádka auta. Evidentne majú obedovú prestávku. Danka pochopí veľmi rýchlo. Usmeje sa a povie: "Môže byť." Je rok 2017. včera Andrea Grunská Svet
Správa Nocľah na útulni Andrejcová po novom Útulňa Andrejcová poskytuje prostredníctvom občianskeho združenia Horské spoločenstvo núdzové ubytovanie. Po zvážení všetkých rizík sme sa rozhodli pristúpiť k poskytovaniu nocľahu, keďže chápeme význam útulne ako útočiska pred nepriazňou počasia, na ktorom sú založené všetky horské chaty a útulne. Režim fungovania sme samozrejme museli pozmeniť. 01/06/20 Marek Šurina Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Červená Voda – Lysá – Baranie – Majdan 18/02/19 14:59 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Čergov

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1068 m n. m. – Lysá

    • min: 519 m n. m. – Majdan

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 634 m

    • klesanie: 645 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 04.02.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1475 ° SŠ
      dĺžka: 21.0885 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1475 ° SŠ
      dĺžka: 21.0885 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Hotel Šport v sedle Besná pod Lysou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Sabinov, (vlak, bus) - Červená Voda (bus)
      Olejníkov/Majdan (bus) - Sabinov, (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.21 (0.48)