Túra

Červená Voda – Lysá – Baranie – Majdan

11.02.19
Po dlhom čase, po takmer 4 rokoch, som sa opäť vydal za snehu do Čergova. Vtedy, prvýkrát to bola dosť ťažká túra, preto som si povedal, že ma do snehu nedotiahnu ani párom volov. No teraz nebolo treba ani jedného, keďže som šiel celkom dobrovoľne, a to kvôli zaniknutej osade Baranie, ktorú som chcel zažiť práve v zime - krásne zasneženú.

Trasa

Červená Voda – sedlo Besná – Lysá – Oltár kameň – Baranie – Podbaranie – Tokárne - Majdan

Plán vydať sa na toto miesto mi skrsol už skôr, ale našťastie jeho realizácia nebola taká ťažkopádna a dlhodobá. Na počudovanie sa mi naň podarilo nájsť aj parťáka Erika, ktorý má vyzdvihol autom a spoločne sme tak vystúpili v podhorskej dedinke na úpätí Čergova, v Červenej Vode. Je doslova pod horami, a teda je vyššie položená, keďže zo Sabinova do Červenej Vody je to 200 výškových metrov a je odtiaľ pohľad na šíre okolie.

Od obecného úradu sme ešte čosi vystúpali a pri rázcestníku odbočili doprava. Ulička vedie okolo kostola a tiež aj okolo niekoľko pôvodných dreveníc, čím sa mi stali zaujímavým dôvodom na odfotografovanie. Odtiaľ sa mi zároveň naskytol vďačný výhľad na väčšiu časť dediny, čo som tiež nemohol nechať bez fotky.

O chvíľu sme vošli do lesa a pri ďalšom smerovníku, ktorého žltá značka nás posielala priamo do Majdanu, sme si vybrali však zelenú značku, ktorá nás navigovala do kopca. Aj keď som si myslel, že to bude lesný chodník, vykľula sa z nej zvážnica. V lete by som asi veru nebol nadšený, ale v zime za snehu som veľmi nenadával. K tomu aj sneh bol sypký, takže sa išlo rýchlo a pohodovo.

Lysá a Oltár kameň

Značenie bolo tiež dobré, takže môžem trasu odporúčať pred modrou z Drienice, keďže je zväčša po asfaltke. Ocenil to aj bežkár, ktorého stopy sa odkiaľsi objavili a robili spoločnosť až do sedla Besná. Takmer celý dvojhodinový úsek je v lesnom poraste, takže výhľady tu netreba očakávať, jedine pred sedlom Besná, na horskej lúčke môžme nazrieť do vnútra Čergova. Ten však bol z polovice v mrakoch, takže na takom Minčole si asi slnka veľa neužili.

My sme ale boli v nejakom, nazval by som to „božom oku“, a tak sme si mohli vychutnať aj nejaké lúče a výhľady. Keď sme si dali krátku prestávku, uvidel som chlapíka ťahať veľmi malé dieťa na sánkach. Nevenoval som mu pozornosť, ale keď som mu nazrel do tváre, napadlo mi, či to nie je môj bývalý triedny. I ozval som sa po mene a veru bol to on. Trocha sme pokecali a pobrali sa každý svojím smerom.

My sme tu mali možnosť ísť priamo po modrej do osady Baranie, ale mali sme dostatok času a aj parťákovi som chcel ukázať Oltár kameň, plus sme chceli vyjsť na Lysú. Vyšli sme práve, keď tam došli dvaja chalani s doskami a skialpinistický pár. Pohľad odtiaľ ma, z neviem akého dôvodu, zakaždým fascinuje, a to aj napriek tomu, že vlekárske stĺpy ničia scenériu. Lysá mi príde impozantnejší kopec ako zvelebovaný Minčol. Z momentálnych výhľadov to malo zmysel len na južnú stranu. Západné oblasti obmedzovali mraky s hmlou a zo severu sme zaznamenali len hlavný hrebeň s presvetľujúcou zasneženou pozdĺžne sa tiahnucou lúkou.

Zašli sme teda k Oltár kameňu, ktorý je tiež fascinujúcim prvkom v zbierke čergovských divov. Tu som podľa mapy zhodnotil, že nie je nutné sa vracať hlavnou zjazdovkou, ale kus zájsť ďalej lúkou a zísť po nej a trocha pomedzi kriaky na modrú značku. To nám potvrdzovalo aj Erikova navigácia. Ako sme tak klesali, tým viac snehu bolo, ale absolútne to neprekážalo. Dokonca som zažíval radosť z toho ako môžem zapadať do sypkého snehu. Tak sme zišli krátkym úsekom kriakov a došli na modrú zvážnicu. Ňou sme pokračovali až sme došli na prvú čistinku a potom ďalšiu, kde sme zhodnotili, že musíme byť blízko Baranieho, lebo čistinky či skôr lúky takto v lese sú atypické, a teda museli byť vyklčované obyvateľmi osady. I po chvíli klesania po riadnejšej ceste sme zbadali zasnežené strechy domkov a následne smerovník Baranie.

Zaniknutá osada Baranie

Slávne zrekonštruované domky, resp. domček s dreveničkou sú nádherné a všetka česť majiteľom. Kľudne by z toho mohla byť aj expozícia pôvodného bývania, keďže vnútrajšok je zariadený v takomto štýle. Teda aspoň, čo sme mohli vidieť cez okná. Pôvodne som chcel ešte nájsť polorozpadnutú dreveničku čosi vyššie tohto domka, ale nechcel som parťáka ťahať, keď som sám netušil kam presne, tak som mu len navrhol skúsiť pohľadať cintorín. Zišli sme dole po značke a keď sme zbadali cestu, ktorá odbočovala doľava, skúsili sme po nej. K nej sa pripojila zospodu ďalšia a spoločne mierne stúpali do brehu. Podľa mapy to vyzeralo, že ideme dobre a po chvíli sme uvideli kríž.

Spolu asi šesť náhrobných krížov a jeden veľký, po oboch stranách s rovnako veľkými stromami. Malo to tu zvláštnu atmosféru starého cintorína opustenej osady uprostred pohoria. Vrátili sme sa naspäť na značenú cestu a kráčali smerom na Majdan a po chvíli sme stretli dvojicu, zrejme poľovníkov. Dvomi lavičkami cez jarky sme sa dostali na žlto značenú zasneženú asfaltku tiahnucu sa po sedlo Čergov, na ktorej sme stretli niekoľkých bežkárov. Tak sme vedeli, že za necelú hodinu musíme byť v Majdane, ktorá je časťou obce Olejníkov.

Cestou do nej zaujme asi len stará zastávka, ktorá je teraz pekne zamaľovaná a predpokladám, že z nej chcú asi spraviť prístrešok. O čosi ďalej sme ešte uvideli otvorenú drevenú pivničku, ale nešiel som ju preskúmať. O chvíľu sme vošli do tejto časti dediny stiesnenej dvomi veľkými horami a tu sa naša túra skončila. Zaujímavosťou je, že tu končila aj lesná železnička zo Sabinova, ktorou sa zvážalo drevo z Čergova. Jej prevádzka trvala len okolo dvoch rokov a aj vďaka sabotážam furmanov či stratovosti zanikla a bola demontovaná roku 1923.

Zhrnutie

Aj keď zimné snehové túry veľmi neobľubujem práve kvôli zabáraniu sa a ťažko schodnému terénu, túto som si veru užíval práve vďaka snehu, ktorý bol čerstvý a sypký. Potešilo ma najmä to, že som konečne uvidel slávny domček v osade Baranie. Je škoda, že to tam zaniklo, lebo lazy a samoty sú moja srdcová záležitosť a vyhľadávam to na zvyšku Slovenska. A na východe v podstate neexistujú. Značenie bolo vynikajúce a postretali sme aj v nie najideálnejšom počasí relatívne dosť ľudí.

Diskusia
Červená Voda – Lysá – Baranie – Majdan včera 10:02 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Červená Voda – Lysá – Baranie – Majdan Po dlhom čase, po takmer 4 rokoch, som sa opäť vydal za snehu do Čergova. Vtedy, prvýkrát to bola dosť ťažká túra, preto som si povedal, že ma do snehu nedotiahnu ani párom volov. No teraz nebolo treba ani jedného, keďže som šiel celkom dobrovoľne, a to kvôli zaniknutej osade Baranie, ktorú som chcel zažiť práve v zime - krásne zasneženú. 11/02/19 Henrich Tomáš Čergov
Túra Hraničné – Sulín – Żegiestów – Malý Lipník Už sú tomu štyri roky čo som pri prvej návšteve Ľubovnianskej vrchoviny bol v zasneženom januári. Vtedy sa mi to tam tak zapáčilo, že som si sľúbil tam zájsť vždy v krásnej januárovej zime. Pred dvomi rokmi sa mi podarilo spraviť druhý ročník, keď som išiel zimné kostolíky po poľskej strane a lanského januára som tam zašiel tretíkrát a s opäť odlišnejším charakterom po neznačených chodníčkoch. 05/02/19 Henrich Tomáš Ľubovnianska vrchovina
Túra Zasnežené senníky na Lazisku a Strieborná hora Pri mojej prvej návšteve Laziska pred rokmi som bol nadšený z nádhery horských lúk v objatí hustých lesov a najmä z niekoľkých senníkov, ktoré som tam ponachádzal. Hneď mi napadlo, že ešte krajšie musia byť krásne zasnežené. Tak som si zaumienil sem prísť a to sa mi podarilo začiatkom januára 2018. 02/02/19 Henrich Tomáš Levočské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období. dnes Danka Tomášiková Pohronský Inovec
PR Keď je chôdza liekom, zábavou aj učiteľom Viacerí sa zhodujú na tom, že pešia turistika je ako druh terapie. A zo štatisticky je známe, že častokrát sa na dlhé púte a túry vydávajú práve ľudia, ktorí niečo nemajú vnútorne poriešené veriac, že toto je odpoveď. Veď si len spomeňme na Reese Whiterspoon z filmu Divočina. Prečo to robia? Pretože je známe, že príroda lieči. A tak sa za pochodu akosi lepšie riešia otázniky, ktoré si v sebe nesieme. včera sponzorovaný článok
Túra Sološnica – Vápenná – Plavecké Podhradie v zime Navštívime pomerne dlhý bralnatý hrebeň s výhľadmi na lesy Malých Karpát a okolie Trnavy. Čerešničkou bude rozhľadňa, ktorá pridá pohľad na Záhorie a Záruby - najvyšší vrch pohoria. Počas prechodu hrebeňa nám bude v diaľke robiť spoločnosť nekorunovaná kráľovná tunajších Karpát - Vysoká. My sami sa budeme pohybovať po Vápennej, treťom najvyššom vrchole, nazývanom aj Roštún (752 m). Pri návrate do civilizácie budeme z chodníka vidieť jaskyňu Studničky. včera Roman Matkovčík Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Červená Voda – Lysá – Baranie – Majdan včera 10:02 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Čergov

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1068 m n. m. – Lysá

    • min: 519 m n. m. – Majdan

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 634 m

    • klesanie: 645 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 04.02.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1475 ° SŠ
      dĺžka: 21.0885 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1475 ° SŠ
      dĺžka: 21.0885 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Hotel Šport v sedle Besná pod Lysou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Sabinov, (vlak, bus) - Červená Voda (bus)
      Olejníkov/Majdan (bus) - Sabinov, (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.61 (0.07)