Túra

Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát

18.02.19
Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období.

Trasa

Stará Huta – Starohutiansky (Starohutský) vodopád, Veľká Lehota – prameň rieky Žitava – Štambrk – Inovecké sedlo – Veľký Inovec – Chata pod Inovcom – Obycké lúky – Benát – Machulince, Žitavany

Starohutiansky vodopád

Ako zahrievacie kolo nám Vlado pripravil kratučký výstup k Starohutianskemu vodopádu (starší názov je Starohutský vodopád). Len tak naľahko s foťákmi sme vystúpili z autobusu a peknou lesnou cestou sme boli o chvíľu pri vodopáde. Prekvapilo ma, že veľmi veľa turistov vodopád vôbec nepozná.

Bola som tu s malou partiou aj koncom marca a vtedy bol vodopád nádherne vyzdobený ľadovými čipkami. Teraz bol pomerne chudobný na vodu, ale aj tak bol krásny. Aj bez vody by bol však skalný amfiteáter zaujímavé prírodné umelecké dielo. Vodopád však nemé skaly krásne oživuje.

Nasadli sme opäť do autobusu a ten nás odviezol do Veľkej Lehoty. Tu sme vystúpili s batohmi na chrbtoch, lebo autobus uvidíme až v Machulinciach.

ŠK Prameň k prameňu riek

Prameň Kováčová si postupne plní aj jednu dlhodobú akciu, nazvanú ŠK Prameň k prameňu riek. V rámci akcie sme už boli pri prameni viacerých riek – Hron, Bodrog, Ipeľ, Rimavica. Išli sme si teda najskôr pozrieť prameň Žitavy, ktorá pramení práve v katastri obce Veľká Lehota. Smerovník nás nasmeroval a o chvíľu sme boli pri informačnej tabuli. Tabuľa pekná, ale nebyť označenia, myslela by som si, že som na nejakej mokradi alebo bahnisku. Nuž, pramene bývajú rôzne.

Štambrk

Skôr, ako sme ďalej pokračovali modrou TZT, odskočili sme si na Štambrk. Štambrk je nenápadný kopček, len kúsok od značky, ale je z neho parádny kruhový výhľad, hlavne na malebné lehotské štále. Pokochali sme sa neskutočnými farbičkami tohoročnej jesene a vydali sa smerom na Veľký Inovec.

Cestou na Veľký Inovec

Prechádzali sme farebne lemovanými cestami, najskôr cez farmu, kde sa nám prihovárali koníky a potom jesennými lúkami ponad lyžiarske stredisko Drozdovo. Zmiešaný les okolo lúk hral všetkými odtieňmi jesenných farieb a len sem-tam sa začala objavovať aj hnedá. Farebnosť bukového lesa je krátka. Veľmi rýchlo prechádza do monotónnej hnedej. Ale keď ste v správnom čase na správnom mieste, je to zážitok nad zážitky.

Len neradi sme opúšťali lúky a vchádzali do lesa pod Malým Inovcom. No aj les bol krásny! Na zemi ležal hnedý koberec spadnutého lístia a v korunách stromov sa hrali slnečné lúče s listami, ktorým sa ešte nechcelo dole na zem.

Tešila som sa, lebo som vedela, že ešte nás čakajú ďalšie lúky obklopené farebným lesom i lesné úseky s kobercami listov. O chvíľu sme boli na lúke pod Inovcom. Tu podaktorí zaváhali, či ísť najskôr na chatu, či na Veľký Inovec. Nakoniec sme predsa len všetci vyšli hore. Tu sme si posedeli, popili, poklebetili, pofotili a podaktorí i nakukli do skalného mesta pod vrcholom.

Samozrejme, boli i výhľady. Bol síce opar, takže výhľady neboli zvlášť ostré ani ďaleké, ale pohľad ponad farebnú hradbu korún stromov bol krásny a neokukaný.

Chata pod Inovcom

Povinné zastavenie na Chate pod Inovcom nebolo dlhé. Aj keď sme nemali až také nepríjemné skúsenosti, ako niektorí prispievatelia Hikingu, necítili sme sa tu veľmi príjemne. A to, že sa tam nečapuje pivo je skoro hriech. O špinavých pohároch radšej pomlčím. No ale, však sme sem neprišli, aby sme sedeli na nejakej chate!

Cestou na Obycké lúky

A tak sme sa celkom radi vydali na ďalšiu cestu. Veď nás čakali krásne lúky a ešte krajšie lesy. Prišli sme opäť na lúku pod Inovcom. Keby som mala opísať jej farbu, tak poviem, že bola vyblednutá. Aspoň tak sa javila oproti lesu, ktorý ju dookola obkolesoval. Les bol neskutočne pestrofarebný – v lúčoch slnka žiaril všetkými odtieňmi žltej, oranžovej, červenej, hnedej a zelenej.

Keď sme vstúpili do lesa kráčali sme nie po chodníku, ale po zlatohnedom koberci z lístia. Tu sme začali stretávať skupinky turistov, ktorí kráčali smerom na Chatu pod Inovcom. Neskôr sa ukázalo, že je to vlastne jedna partia, ktorá bivakovala na Obyckých lúkach.

Podľa toho, kto koľko večer vypil, koľko kto v noci spal, tak podľa toho aj začali pochod a podľa toho mali aj tempo. Počas trasy z Inoveckého sedla po Obycké lúky, čo bolo asi jednu hodinu, sme stretávali veľa takýchto skupiniek v maskáčoch. S niektorými sme sa len pozdravili, niektorí „strážili“ prameň Stoky, s niektorými sme sa celkom veselo pobavili ale niektorým nebolo veľmi do reči. Poslednú skupinku sme našli až na Obyckých lúkach pod stromami – chudáci, ešte len vstávali!

Obycké lúky

Obycké lúky, nazývané aj Škripec, sú križovatkou turistických a cyklistických ciest. Staré samoty si majitelia prerobili na rekreačné chalupy, takže je tu celkom živo. My sme si užívali prechod cez rozsiahle Obycké lúky. Hra farieb sa nedá ani opísať! Je to neskutočný forebno-jesenný zážitok. Škoda, že nádherné farebné jesenné obdobie trvá tak krátko!

Benát

Čakal nás ešte jeden bod túry, na ktorý som sa veľmi tešila. Krásne skalné mesto Benát som si už raz pred rokmi pozrela a veľmi som túžila sa tam vrátiť. Aj preto, že tomuto klenotu slovenskej prírody hrozí reálne zánik. Hneď pod jeho stenami sa totiž nachádza obrovský škaredý lom a jeho majitelia sa roky snažia o jeho rozšírenie, čo by znamenalo zánik Benátu. Zatiaľ sa ochranárom darí udržať súčasný stav. Smutné je už to, že to došlo až do takéhoto stavu.

Napriek príšernej jazve je to podľa mňa najkrajšie skalné mesto vo vulkanitoch na Slovensku. Krásne andezitové veže sú zakončené širokými plochými platňami, takže sa na nich príjemne sedí a hľadí na krajinu. Väčšina prítomných turistov tu ešte nebola, veď koľko turistických oddielov poriada túry na kopce, ktoré nemajú ani 1000 metrov! Neboli, ale teraz boli nadšení, že sú tu.

Časť turistov len sedela pod dvojkrížom, oddychovala a pozerala do diaľky. Druhú časť aktívnejších a zvedavejších turistov sme zobrali na prehliadku skalného mesta. Obchádzali sme jednotlivé veže, prešli tunelom cez skalnú štrbinu, vyšli sme na najvyšší vrchol a pritom sa snažili nevidieť škaredú jazvu pod nami. Ale to sa nedalo!

Naspäť sme išli popod skalnú hradbu a tá nám už nedovolila vidieť biľag, ktorý sme si my ľudia dovolili na prírode, ale iba krásu skalného mesta. Odchádzali sme očarení krásou skál, no so smútkom v duši, ale aj s vierou a nádejou, že krásny kút sa predsa len zachová.

Záver

Už len návrat na Obycké lúky popod Prosný vŕštek a do Machuliniec na pivko. Ale chyba lávky! Dve turistky sa akosi zle zorientovali a zišli do Žitavian. A tak pivko muselo chvíľu počkať. Odviezli sme sa autobusom do Žitavian a tu sme ukončili krásnu túru.

Pôvodne som o túre nechcela písať, pretože prakticky totožná túra tu je od Antona Záhradníka z roku 2007, no neodolala som, podeliť sa s Vami o krásnu farebnú jeseň.

Fórum 9 príspevkov
Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát 02/03/19 12:41 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. 17/10/19 Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Túra Z Loviec do Žikavy cez štyri kremencové hôrky Z času na čas sa radi vraciame do pohoria Tribeč. Je to vždy vtedy, keď si chcem užiť harmóniu dramatických kremencových skál, čarokrásnych dubových lesov a, v neposlednom rade, neokukaných výhľadov. Tentoraz voľba padla na Pliešky v okolí Loviec a Žikavy. Pomenovanie kremencových hôrok v Tribeči je dosť monotónne. Prevládajú názvy ako Hôrka, Skalka a Plieška, no všetky tri sú vystihujúce. 07/10/19 Danka Tomášiková Tribeč
Túra Agraš – okruh z Novej Bane Už som písala o pamiatkach na stredoveké banské diela v okolí obce Brehy v Štiavnických vrchoch. Vtedy sme navštívili banskú oblasť Slosberg nad dolinou Obecného potoka pod vrchom Chlm. Teraz sme sa rozhodli preskúmať dolinu Liešňanského potoka a pamiatky na banskú činnosť pod vrchom Agraš. Tu sa dolovalo na žile Gottes Gabe, čo je najzápadnejšia žilná štruktúra Pukaneckého rudného ložiska. 23/09/19 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Túlačka cez Vlčí kút, Rakytu a Veľkú Somorovú Tribeč mi prirástol k srdcu. Napriek temnej povesti, ktorá vznikla po vydaní známeho slovenského hororu, je to skôr útulné, neveľké pohorie, priam ideálne pre tiché táranie sa v krásnej prírode. V tomto prípade som si chcel dopriať krátku túlačku v okolí Loviec a zároveň článkom otváram edíciu “Paliho bezvýznamných vandrov”. dnes Pavol Timko Tribeč
Túra Javorinkou k hrebeňu Malej Magury Pekné počasie Mariánskeho leta mi spôsobilo alergické svrbenie piat. Jediným medikamentom bola možnosť to rozchodiť. Ordinujem si dva juhovýchodné podcelky Strážovských vrchov. Prechod hrebeňom Javorinky a prejdenie hrebeňa Malej Magury, ktoré lemujú v poloblúku severozápadný kraj hornej, Pravnianskej, časti Hornonitrianskej kotliny. včera Vladimír Mikuš Strážovské vrchy
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát 02/03/19 12:41 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Pohronský Inovec

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 901 m n. m. – Veľký Inovec

    • min: 236 m n. m. – Machulince

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 590 m

    • klesanie: 997 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 13.10.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4493 ° SŠ
      dĺžka: 18.5599 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.41435 ° SŠ
      dĺžka: 18.43907 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Chata na Veľkom Inovci, prameň Stoky pod Malým Inovcom

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nová Baňa (vlak, bus) - Veľká Lehota (bus)
      Machulince (bus) - Zlaté Moravce (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.23)