Túra

Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát

18.02.19
Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období.

Trasa

Stará Huta – Starohutiansky (Starohutský) vodopád, Veľká Lehota – prameň rieky Žitava – Štambrk – Inovecké sedlo – Veľký Inovec – Chata pod Inovcom – Obycké lúky – Benát – Machulince, Žitavany

Starohutiansky vodopád

Ako zahrievacie kolo nám Vlado pripravil kratučký výstup k Starohutianskemu vodopádu (starší názov je Starohutský vodopád). Len tak naľahko s foťákmi sme vystúpili z autobusu a peknou lesnou cestou sme boli o chvíľu pri vodopáde. Prekvapilo ma, že veľmi veľa turistov vodopád vôbec nepozná.

Bola som tu s malou partiou aj koncom marca a vtedy bol vodopád nádherne vyzdobený ľadovými čipkami. Teraz bol pomerne chudobný na vodu, ale aj tak bol krásny. Aj bez vody by bol však skalný amfiteáter zaujímavé prírodné umelecké dielo. Vodopád však nemé skaly krásne oživuje.

Nasadli sme opäť do autobusu a ten nás odviezol do Veľkej Lehoty. Tu sme vystúpili s batohmi na chrbtoch, lebo autobus uvidíme až v Machulinciach.

ŠK Prameň k prameňu riek

Prameň Kováčová si postupne plní aj jednu dlhodobú akciu, nazvanú ŠK Prameň k prameňu riek. V rámci akcie sme už boli pri prameni viacerých riek – Hron, Bodrog, Ipeľ, Rimavica. Išli sme si teda najskôr pozrieť prameň Žitavy, ktorá pramení práve v katastri obce Veľká Lehota. Smerovník nás nasmeroval a o chvíľu sme boli pri informačnej tabuli. Tabuľa pekná, ale nebyť označenia, myslela by som si, že som na nejakej mokradi alebo bahnisku. Nuž, pramene bývajú rôzne.

Štambrk

Skôr, ako sme ďalej pokračovali modrou TZT, odskočili sme si na Štambrk. Štambrk je nenápadný kopček, len kúsok od značky, ale je z neho parádny kruhový výhľad, hlavne na malebné lehotské štále. Pokochali sme sa neskutočnými farbičkami tohoročnej jesene a vydali sa smerom na Veľký Inovec.

Cestou na Veľký Inovec

Prechádzali sme farebne lemovanými cestami, najskôr cez farmu, kde sa nám prihovárali koníky a potom jesennými lúkami ponad lyžiarske stredisko Drozdovo. Zmiešaný les okolo lúk hral všetkými odtieňmi jesenných farieb a len sem-tam sa začala objavovať aj hnedá. Farebnosť bukového lesa je krátka. Veľmi rýchlo prechádza do monotónnej hnedej. Ale keď ste v správnom čase na správnom mieste, je to zážitok nad zážitky.

Len neradi sme opúšťali lúky a vchádzali do lesa pod Malým Inovcom. No aj les bol krásny! Na zemi ležal hnedý koberec spadnutého lístia a v korunách stromov sa hrali slnečné lúče s listami, ktorým sa ešte nechcelo dole na zem.

Tešila som sa, lebo som vedela, že ešte nás čakajú ďalšie lúky obklopené farebným lesom i lesné úseky s kobercami listov. O chvíľu sme boli na lúke pod Inovcom. Tu podaktorí zaváhali, či ísť najskôr na chatu, či na Veľký Inovec. Nakoniec sme predsa len všetci vyšli hore. Tu sme si posedeli, popili, poklebetili, pofotili a podaktorí i nakukli do skalného mesta pod vrcholom.

Samozrejme, boli i výhľady. Bol síce opar, takže výhľady neboli zvlášť ostré ani ďaleké, ale pohľad ponad farebnú hradbu korún stromov bol krásny a neokukaný.

Chata pod Inovcom

Povinné zastavenie na Chate pod Inovcom nebolo dlhé. Aj keď sme nemali až také nepríjemné skúsenosti, ako niektorí prispievatelia Hikingu, necítili sme sa tu veľmi príjemne. A to, že sa tam nečapuje pivo je skoro hriech. O špinavých pohároch radšej pomlčím. No ale, však sme sem neprišli, aby sme sedeli na nejakej chate!

Cestou na Obycké lúky

A tak sme sa celkom radi vydali na ďalšiu cestu. Veď nás čakali krásne lúky a ešte krajšie lesy. Prišli sme opäť na lúku pod Inovcom. Keby som mala opísať jej farbu, tak poviem, že bola vyblednutá. Aspoň tak sa javila oproti lesu, ktorý ju dookola obkolesoval. Les bol neskutočne pestrofarebný – v lúčoch slnka žiaril všetkými odtieňmi žltej, oranžovej, červenej, hnedej a zelenej.

Keď sme vstúpili do lesa kráčali sme nie po chodníku, ale po zlatohnedom koberci z lístia. Tu sme začali stretávať skupinky turistov, ktorí kráčali smerom na Chatu pod Inovcom. Neskôr sa ukázalo, že je to vlastne jedna partia, ktorá bivakovala na Obyckých lúkach.

Podľa toho, kto koľko večer vypil, koľko kto v noci spal, tak podľa toho aj začali pochod a podľa toho mali aj tempo. Počas trasy z Inoveckého sedla po Obycké lúky, čo bolo asi jednu hodinu, sme stretávali veľa takýchto skupiniek v maskáčoch. S niektorými sme sa len pozdravili, niektorí „strážili“ prameň Stoky, s niektorými sme sa celkom veselo pobavili ale niektorým nebolo veľmi do reči. Poslednú skupinku sme našli až na Obyckých lúkach pod stromami – chudáci, ešte len vstávali!

Obycké lúky

Obycké lúky, nazývané aj Škripec, sú križovatkou turistických a cyklistických ciest. Staré samoty si majitelia prerobili na rekreačné chalupy, takže je tu celkom živo. My sme si užívali prechod cez rozsiahle Obycké lúky. Hra farieb sa nedá ani opísať! Je to neskutočný forebno-jesenný zážitok. Škoda, že nádherné farebné jesenné obdobie trvá tak krátko!

Benát

Čakal nás ešte jeden bod túry, na ktorý som sa veľmi tešila. Krásne skalné mesto Benát som si už raz pred rokmi pozrela a veľmi som túžila sa tam vrátiť. Aj preto, že tomuto klenotu slovenskej prírody hrozí reálne zánik. Hneď pod jeho stenami sa totiž nachádza obrovský škaredý lom a jeho majitelia sa roky snažia o jeho rozšírenie, čo by znamenalo zánik Benátu. Zatiaľ sa ochranárom darí udržať súčasný stav. Smutné je už to, že to došlo až do takéhoto stavu.

Napriek príšernej jazve je to podľa mňa najkrajšie skalné mesto vo vulkanitoch na Slovensku. Krásne andezitové veže sú zakončené širokými plochými platňami, takže sa na nich príjemne sedí a hľadí na krajinu. Väčšina prítomných turistov tu ešte nebola, veď koľko turistických oddielov poriada túry na kopce, ktoré nemajú ani 1000 metrov! Neboli, ale teraz boli nadšení, že sú tu.

Časť turistov len sedela pod dvojkrížom, oddychovala a pozerala do diaľky. Druhú časť aktívnejších a zvedavejších turistov sme zobrali na prehliadku skalného mesta. Obchádzali sme jednotlivé veže, prešli tunelom cez skalnú štrbinu, vyšli sme na najvyšší vrchol a pritom sa snažili nevidieť škaredú jazvu pod nami. Ale to sa nedalo!

Naspäť sme išli popod skalnú hradbu a tá nám už nedovolila vidieť biľag, ktorý sme si my ľudia dovolili na prírode, ale iba krásu skalného mesta. Odchádzali sme očarení krásou skál, no so smútkom v duši, ale aj s vierou a nádejou, že krásny kút sa predsa len zachová.

Záver

Už len návrat na Obycké lúky popod Prosný vŕštek a do Machuliniec na pivko. Ale chyba lávky! Dve turistky sa akosi zle zorientovali a zišli do Žitavian. A tak pivko muselo chvíľu počkať. Odviezli sme sa autobusom do Žitavian a tu sme ukončili krásnu túru.

Pôvodne som o túre nechcela písať, pretože prakticky totožná túra tu je od Antona Záhradníka z roku 2007, no neodolala som, podeliť sa s Vami o krásnu farebnú jeseň.

Fórum 9 príspevkov
Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát 02/03/19 12:41 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Čertovica – Beňuška – Braväcovo Sú kopce, ktoré patria takpovediac do turistickej klasiky, ale mne sa z rozličných dôvodov vyhýbajú. Takým bol aj vrch Beňuška v Nízkych Tatrách. Má pekné meno, je ľahko dostupný, „všetci“ turisti už na ňom boli, len ja sa tam nie a nie dostať. V máji Klub železničných cestovateľov Zvolen, s ktorým občas chodíme, si dal do plánu práve tento kopec. Tak koniec výhovorkám, pridávame sa k nim! 23/08/19 Danka Tomášiková Nízke Tatry
Túra Pomník starých mládencov a Sulina Pohorie Vtáčnik má pekný dlhý hrebeň, ale oveľa viac zaujímavých miest je mimo hrebeňa, uprostred svahov, alebo v podhorí. V podhorí Vtáčnika, na strane Pohronia, leží dedinka Prestavlky. To meno ma vždy fascinovalo a okrem toho sa tam nachádza aj európska rarita, o ktorej málokto vie. 04/08/19 Danka Tomášiková Vtáčnik
Túra Ostrá hora a roklina pod Kaním lazom Manžel pochádza z Jastrabej a kým žili svokrovci, chodili sme tam často. Občas sme si zašli aj na známu Jastrabskú skalu. Zarastená Ostrá hora nás až tak veľmi nelákala. V roku 2008 chcela súkromná spoločnosť začať ťažiť andezit na Ostrej hore, no v roku 2010 od tohto zámeru napokon odstúpila. A preto nás začalo zaujímať o čo by slovenská príroda bola chudobnejšia, keby sa zámer podaril. Chvíľu nám to ale trvalo, kým sme sa tam vybrali. 26/07/19 Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rudník a Rajtopíky z priesmyku Branisko Asi tak pol dňa sa krajina bude kúpať v slnečnom svetle. Taká je predpoveď na zajtrajší deň po tom, čo prvý sneh zavítal začiatkom zimy aj do nižších kopcov. Vyberám sa teda na prechádzku na Branisko, malé pohorie v centrálnej časti východného Slovenska, ktoré je svojou polohou priam predurčené k pekným výhľadom. V jeho strede leží priesmyk Branisko (alebo aj sedlo Chvalabohu), v najnižšej časti hrebeňa pohoria, kadiaľ prechádza stará hlavná cesta. Od otvorenia tunela Branisko je to už podstatne menej rušné miesto, zďaleka sa však nedá hovoriť o nejakom pokojnom miestečku. Práve odtiaľ začínam dnešný turistický výlet. dnes Peťo Nový Branisko
Túra Z Lysca na Kľak - jarná samota vo Veľkej Fatre Po prechode liptovského hrebeňa Veľkej Fatry ma prirodzene zaujímal aj jeho sused, divoký, menej chodený turčiansky. Jeho časť od Borišova po Malý Lysec som si kedysi prešiel s kamarátmi, ale severnejšie sme sa vtedy nedostali. Keď som si v máji študoval mapy, veľkofatranské lesy a ich jarná krása ma k sebe zasa akosi pritiahli. Nemám síce dosť času na kompletnú hrebeňovku, ale na prejdenie ďalšieho úseku to stačiť bude. Počasie hlásia ideálne a teším sa, čo mi putovanie pre mňa doposiaľ neznámym krajom prinesie. včera Martin Baniari Veľká Fatra a Choč
Prístrešok Chata Podhradská dolina Podhradskou dolinou vedie jeden z prístupov na Rokoš (od Uhrovského Podhradia). Podľa stavu chodníka pod sedlom nie je modro značkovaný chodník príliš využívaný, ale znalosť o možnosti úkrytu v závere doliny sa môže hodiť a niekomu zabezpečiť aj nocľah v suchu (tak ako mne). 24/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát 02/03/19 12:41 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Pohronský Inovec

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 901 m n. m. – Veľký Inovec

    • min: 236 m n. m. – Machulince

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 590 m

    • klesanie: 997 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 13.10.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4493 ° SŠ
      dĺžka: 18.5599 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.41435 ° SŠ
      dĺžka: 18.43907 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Chata na Veľkom Inovci, prameň Stoky pod Malým Inovcom

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nová Baňa (vlak, bus) - Veľká Lehota (bus)
      Machulince (bus) - Zlaté Moravce (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.89 (0.22)