Túra

Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát

18. 02. 2019
Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období.

Trasa

Stará Huta – Starohutiansky (Starohutský) vodopád, Veľká Lehota – prameň rieky Žitava – Štambrk – Inovecké sedlo – Veľký Inovec – Chata pod Inovcom – Obycké lúky – Benát – Machulince, Žitavany

Starohutiansky vodopád

Ako zahrievacie kolo nám Vlado pripravil kratučký výstup k Starohutianskemu vodopádu (starší názov je Starohutský vodopád). Len tak naľahko s foťákmi sme vystúpili z autobusu a peknou lesnou cestou sme boli o chvíľu pri vodopáde. Prekvapilo ma, že veľmi veľa turistov vodopád vôbec nepozná.

Bola som tu s malou partiou aj koncom marca a vtedy bol vodopád nádherne vyzdobený ľadovými čipkami. Teraz bol pomerne chudobný na vodu, ale aj tak bol krásny. Aj bez vody by bol však skalný amfiteáter zaujímavé prírodné umelecké dielo. Vodopád však nemé skaly krásne oživuje.

Nasadli sme opäť do autobusu a ten nás odviezol do Veľkej Lehoty. Tu sme vystúpili s batohmi na chrbtoch, lebo autobus uvidíme až v Machulinciach.

ŠK Prameň k prameňu riek

Prameň Kováčová si postupne plní aj jednu dlhodobú akciu, nazvanú ŠK Prameň k prameňu riek. V rámci akcie sme už boli pri prameni viacerých riek – Hron, Bodrog, Ipeľ, Rimavica. Išli sme si teda najskôr pozrieť prameň Žitavy, ktorá pramení práve v katastri obce Veľká Lehota. Smerovník nás nasmeroval a o chvíľu sme boli pri informačnej tabuli. Tabuľa pekná, ale nebyť označenia, myslela by som si, že som na nejakej mokradi alebo bahnisku. Nuž, pramene bývajú rôzne.

Štambrk

Skôr, ako sme ďalej pokračovali modrou TZT, odskočili sme si na Štambrk. Štambrk je nenápadný kopček, len kúsok od značky, ale je z neho parádny kruhový výhľad, hlavne na malebné lehotské štále. Pokochali sme sa neskutočnými farbičkami tohoročnej jesene a vydali sa smerom na Veľký Inovec.

Cestou na Veľký Inovec

Prechádzali sme farebne lemovanými cestami, najskôr cez farmu, kde sa nám prihovárali koníky a potom jesennými lúkami ponad lyžiarske stredisko Drozdovo. Zmiešaný les okolo lúk hral všetkými odtieňmi jesenných farieb a len sem-tam sa začala objavovať aj hnedá. Farebnosť bukového lesa je krátka. Veľmi rýchlo prechádza do monotónnej hnedej. Ale keď ste v správnom čase na správnom mieste, je to zážitok nad zážitky.

Len neradi sme opúšťali lúky a vchádzali do lesa pod Malým Inovcom. No aj les bol krásny! Na zemi ležal hnedý koberec spadnutého lístia a v korunách stromov sa hrali slnečné lúče s listami, ktorým sa ešte nechcelo dole na zem.

Tešila som sa, lebo som vedela, že ešte nás čakajú ďalšie lúky obklopené farebným lesom i lesné úseky s kobercami listov. O chvíľu sme boli na lúke pod Inovcom. Tu podaktorí zaváhali, či ísť najskôr na chatu, či na Veľký Inovec. Nakoniec sme predsa len všetci vyšli hore. Tu sme si posedeli, popili, poklebetili, pofotili a podaktorí i nakukli do skalného mesta pod vrcholom.

Samozrejme, boli i výhľady. Bol síce opar, takže výhľady neboli zvlášť ostré ani ďaleké, ale pohľad ponad farebnú hradbu korún stromov bol krásny a neokukaný.

Chata pod Inovcom

Povinné zastavenie na Chate pod Inovcom nebolo dlhé. Aj keď sme nemali až také nepríjemné skúsenosti, ako niektorí prispievatelia Hikingu, necítili sme sa tu veľmi príjemne. A to, že sa tam nečapuje pivo je skoro hriech. O špinavých pohároch radšej pomlčím. No ale, však sme sem neprišli, aby sme sedeli na nejakej chate!

Cestou na Obycké lúky

A tak sme sa celkom radi vydali na ďalšiu cestu. Veď nás čakali krásne lúky a ešte krajšie lesy. Prišli sme opäť na lúku pod Inovcom. Keby som mala opísať jej farbu, tak poviem, že bola vyblednutá. Aspoň tak sa javila oproti lesu, ktorý ju dookola obkolesoval. Les bol neskutočne pestrofarebný – v lúčoch slnka žiaril všetkými odtieňmi žltej, oranžovej, červenej, hnedej a zelenej.

Keď sme vstúpili do lesa kráčali sme nie po chodníku, ale po zlatohnedom koberci z lístia. Tu sme začali stretávať skupinky turistov, ktorí kráčali smerom na Chatu pod Inovcom. Neskôr sa ukázalo, že je to vlastne jedna partia, ktorá bivakovala na Obyckých lúkach.

Podľa toho, kto koľko večer vypil, koľko kto v noci spal, tak podľa toho aj začali pochod a podľa toho mali aj tempo. Počas trasy z Inoveckého sedla po Obycké lúky, čo bolo asi jednu hodinu, sme stretávali veľa takýchto skupiniek v maskáčoch. S niektorými sme sa len pozdravili, niektorí „strážili“ prameň Stoky, s niektorými sme sa celkom veselo pobavili ale niektorým nebolo veľmi do reči. Poslednú skupinku sme našli až na Obyckých lúkach pod stromami – chudáci, ešte len vstávali!

Obycké lúky

Obycké lúky, nazývané aj Škripec, sú križovatkou turistických a cyklistických ciest. Staré samoty si majitelia prerobili na rekreačné chalupy, takže je tu celkom živo. My sme si užívali prechod cez rozsiahle Obycké lúky. Hra farieb sa nedá ani opísať! Je to neskutočný forebno-jesenný zážitok. Škoda, že nádherné farebné jesenné obdobie trvá tak krátko!

Benát

Čakal nás ešte jeden bod túry, na ktorý som sa veľmi tešila. Krásne skalné mesto Benát som si už raz pred rokmi pozrela a veľmi som túžila sa tam vrátiť. Aj preto, že tomuto klenotu slovenskej prírody hrozí reálne zánik. Hneď pod jeho stenami sa totiž nachádza obrovský škaredý lom a jeho majitelia sa roky snažia o jeho rozšírenie, čo by znamenalo zánik Benátu. Zatiaľ sa ochranárom darí udržať súčasný stav. Smutné je už to, že to došlo až do takéhoto stavu.

Napriek príšernej jazve je to podľa mňa najkrajšie skalné mesto vo vulkanitoch na Slovensku. Krásne andezitové veže sú zakončené širokými plochými platňami, takže sa na nich príjemne sedí a hľadí na krajinu. Väčšina prítomných turistov tu ešte nebola, veď koľko turistických oddielov poriada túry na kopce, ktoré nemajú ani 1000 metrov! Neboli, ale teraz boli nadšení, že sú tu.

Časť turistov len sedela pod dvojkrížom, oddychovala a pozerala do diaľky. Druhú časť aktívnejších a zvedavejších turistov sme zobrali na prehliadku skalného mesta. Obchádzali sme jednotlivé veže, prešli tunelom cez skalnú štrbinu, vyšli sme na najvyšší vrchol a pritom sa snažili nevidieť škaredú jazvu pod nami. Ale to sa nedalo!

Naspäť sme išli popod skalnú hradbu a tá nám už nedovolila vidieť biľag, ktorý sme si my ľudia dovolili na prírode, ale iba krásu skalného mesta. Odchádzali sme očarení krásou skál, no so smútkom v duši, ale aj s vierou a nádejou, že krásny kút sa predsa len zachová.

Záver

Už len návrat na Obycké lúky popod Prosný vŕštek a do Machuliniec na pivko. Ale chyba lávky! Dve turistky sa akosi zle zorientovali a zišli do Žitavian. A tak pivko muselo chvíľu počkať. Odviezli sme sa autobusom do Žitavian a tu sme ukončili krásnu túru.

Pôvodne som o túre nechcela písať, pretože prakticky totožná túra tu je od Antona Záhradníka z roku 2007, no neodolala som, podeliť sa s Vami o krásnu farebnú jeseň.

Fórum 9 príspevkov
Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát 02/03/19 12:41 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Túra Jelšavský hrad a Skalka Hurá!!! Koronokríza takmer skončila a môžeme konečne ísť na náš prvý tohoročný viacdňový pobyt. Tento raz nazrieme do regiónu Gemer. Niektoré časti Gemera poznáme celkom dobre, no oblasť okolo Revúcej a Jelšavy je pre nás Terra incognita. Je načase to zmeniť. Veľkým lákadlom sú tri hrady, na ktorých som ešte nebola – Jelšavský, Šivetický a Rákoš. 10/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Skaly nad Dolnou a Hornou Ždaňou Na Hikingu ma pred časom zaujala Martinova fotka „Vodné tajomstvo Vtáčnika“. Vtáčnik je moja srdcovka, a tak aj toto tajomstvo chcem spoznať. Martin odporúčal pozrieť vodopádik po daždi, ale aj farebná jeseň vo Vtáčniku má svoje čaro. Vybrali sme sa tam posledný októbrový deň. 09/06/20 Danka Tomášiková Vtáčnik
Najnovšie články na titulke
 
Túra Naše dobrodružstvo naprieč Malými Karpatmi Nad hrebeňovkou Malých Karpát sme premýšľali od minulého roku a tento rok sme ju zrealizovali. Popravde, ani som nečakala, že tak skoro sa jej dočkám. Najprv sme hľadali termín, ktorý bol pre nás zo začiatku orieškom, no nakoniec sme sa zhodli a túra prebehla 3. - 7. júla. Potom sme hľadali trasy, miesta na stanovanie a najmä pitné pramene. Vypracovali sme trasy cez TuristickaMapa.sk a tabuľku s jedlom. Batohy sme si nabalili tak, aby sme to zvládali niesť. Čiže voda, nejaké oblečenie, prvá pomoc, jedlo a spací vak s karimatkou. A stan. A mohlo sa vyraziť! dnes Agnesa Baroková Malé Karpaty
Túra Čierny Balog, Dobroč – Zákľuky – Hronec Po týždňoch neustávajúcich dažďov konečne predpoveď počasia hlási, že môžeme očakávať teplý víkend bez zrážok. Tešíme sa a ihneď spriadame plány, kam sa s partiou kamarátov vydáme na hory. Stano otvára mapu a odpoveď je hneď jasná. A tak sa v sobotu ráno vyberáme do obce Čierny Balog, odkiaľ začíname našu dvojdňovú túru vo Veporských vrchoch. 01/08/20 Gabriela Ferencová Veporské vrchy
Prístrešok Lesný zrub Kubová V južnej časti Veporských vrchov sa nachádza dobre ukrytá, no pre cyklistov i peších turistov ľahko dostupná lesnícka chata, ktorá nie je takmer na žiadnej mape. 31/07/20 Vladimír Čech Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát 02/03/19 12:41 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Pohronský Inovec

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 901 m n. m. – Veľký Inovec

    • min: 236 m n. m. – Machulince

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 590 m

    • klesanie: 997 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 13.10.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4493 ° SŠ
      dĺžka: 18.5599 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.41435 ° SŠ
      dĺžka: 18.43907 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Chata na Veľkom Inovci, prameň Stoky pod Malým Inovcom

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nová Baňa (vlak, bus) - Veľká Lehota (bus)
      Machulince (bus) - Zlaté Moravce (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.26 (0.56)