Túra

Sološnica – Vápenná – Plavecké Podhradie v zime

17. 02. 2019
Navštívime pomerne dlhý bralnatý hrebeň s výhľadmi na lesy Malých Karpát a okolie Trnavy. Čerešničkou bude rozhľadňa, ktorá pridá pohľad na Záhorie a Záruby - najvyšší vrch pohoria. Počas prechodu hrebeňa nám bude v diaľke robiť spoločnosť nekorunovaná kráľovná tunajších Karpát - Vysoká. My sami sa budeme pohybovať po Vápennej, treťom najvyššom vrchole, nazývanom aj Roštún (752 m). Pri návrate do civilizácie budeme z chodníka vidieť jaskyňu Studničky.

V kalendári nabiehajú prvé dni nového roka. Predpovedané prívaly snehu zasypávajú naše hory. Do lavínovej trojky, ba už štvorky, sa neoplatí vyrážať, a tak synovi sľúbená Ostrva nad Popradským plesom sa musí odložiť. Aj dozvuky prekonanej choroby argumentujú pre domáce Malé Karpaty. Pri pohľade do mapy hľadám niečo, čo by nahradilo pôvodný zámer. Pamätám si, ako nás pred rokom očarila Jelenia hora, avšak Vápenná vtedy zo “záhoráckej” strany pôsobila len ako zalesnený kopec. Vyberám zo šuplíka Krásy Slovenska 2013 č. 7-8 venované Malým Karpatom, a najmä článok Vrchy s najkrajším výhľadom, ma definitívne presviedča ísť sem. Snáď synátor bude spokojný.

Trasa

Sološnica – Pod Malou Vápennou – Vápenná – Mesačná lúka – Plavecké Podhradie

Z autobusu vystupujeme v Sološnici. Domčeky pôvodnej architektúry a slniečko s vŕzgajúcim snehom vo mne vyvoláva pocit nadšenia. Nasledujeme zelenú značku. Na rozsiahlej lúke za obcou sa kocháme úpätím Vápennej, ktorej stromy sú vo vrcholovej časti odeté do námrazy. Pohľadom vpravo dominuje kopec Veľký Petrklín s bývalým komunikačným stožiarom kuchynského vojenského letiska.

Kráčame k lesu. Je tu lavička s Božími mukami. Z tohto miesta je výhľad na rovinu Záhoria s vojenskými lesmi. Vstúpením do hory sa začíname pohybovať v Národnej prírodnej rezervácii Roštún. Prechádzame okolo upraveného prameňa, momentálne bez vody. Spájame sa s červenou. Vpravo presvitá vyhliadka a v diaľke tušíme začínajúce skaly pod Malou Vápennou. Podľa OTMH (OpenStreetMap) tadiaľ voľakedy viedla červená značka. Stúpame súčasným značením príkro hore. Zem je zamrznutá s popraškom snehu. Keď sa konečne na stromoch ukazuje srieň, tušíme blížiaci sa vrchol. Slnečné lúče sa predierajú do lesa. Prekračujeme sem-tam roztrúsené skaly, navôkol sú popadané zvyšky stromov a konárov, pamätníci tunajších víchric. Hlavou mi blysne: aká podobnosť s našou Kobylou, len tunajšia hora má viac šťastia - chýbajú “diery” po ťažbe. Nakoniec sa nám otvára výhľad zo skalnatého útesu menom Vápenná. Hnali sme sa sem o dušu, aby sme stihli slnko, keďže na poobedie hlásia sneženie. Stihli sme!

Máme pred sebou Vysokú, Čertov kopec, Jelenec a Geldek, v diaľke rozpoznávame novú rozhľadňu na Veľkej homoli. Po namrznutých schodíkoch vyliezame na malú ochodzu rozhľadne, postavenú v roku 2003. Vidíme valiace sa mraky od Záhoria. V zamračenom počasí je okolie Trnavy ťažko rozpoznateľné. Záruby sú ešte dobre viditeľné. Evidentne sa počasie mení. Vietor prichádzajúceho frontu silnie, unikáme mu do závetria lesa. Zahrievame sa čajom a maškrtíme vianočné cukrovinky. Obloha sa postupne zaťahuje a poberáme sa aspoň kúsok zistiť, ako sa kľukatí značka popri hrebeni.

Značenie je dobré, stopy jedinej dvojice turistov nám zľahčujú orientáciu. Hrebienok s hranicou lesa a skalami nás natoľko priťahuje, že pokračujeme ďalej a ďalej za ďalšími vyhliadkami. Meníme pôvodný zámer vrátiť sa späť a ísť na Veľký Petrklín. Po takmer kilometri končia skaly. Prudko klesáme lesom k rázcestníku Mesačná lúka. Zelená značka nás opúšťa, pokračuje do Častej a na Červený Kameň. My pôjdeme na autobus do Plaveckého Podhradia. Zastavujeme sa pri prameni Mesačná lúka. Voda netečie, vyrytý nápis v dreve odporúča vodu prevariť. Je tu sedenie so stolom. Opodiaľ vchádzame na samotnú lúku a zopár metrov od chodníka zbadáme hromadu skál s jamou. Ideme tam nazrieť. Diera v skale naznačuje, že ide o jaskyňu Studničky. Pokračujúc červenou opúšťame NPR Roštún.

Pri ďalšej hŕbe kamenia sa stáčame vľavo so zámerom nájsť zvážnicu. Po chvíli stojíme na nej. Za okamih po ľavej strane vidíme dieru pod stromom rastúcim na skale. Podľa mapy Štátnej ochrany prírody SR to vyzerá na jaskyňu Pod koreňom. Z chodníka ju hodnotíme skôr ako noru pre zver, tak ju nechávame bez skúmania. Ideme v ústrety žltej značke. Pod Červenicou sa napokon k nej pripájame. Je tu vyhliadka na úpätie Vápennej. Pod nami je Čertova dolina so skalkami. Patrí do NPR Roštún, značka sem však nevedie, tak sa jej návštevy musíme zrieknuť.

Pokračujeme smer Plavecké Podhradie. Pri vychádzaní z lesa nás chodníček v poli zvádza ísť priamo do dediny. Ale chyba! Za záhumienkami nenachádzame cestu do obce. Už sme odhodlaní vojsť do humna, ale brechot nás rýchlo usmerní nazad na pole. Nakoniec sa objavuje chodník a vchádzame do dedinky. Máme radosť, keď vidíme za otočkou autobusov stúpať dym z komína hostinca. Po chvíli sa tu točí autobus a my sa vezieme domov. Ešte viac ako vyhriaty interiér ma hreje synátorova spokojnosť s dnešným náhradným výletom.

Poznámka - aplikácia Peaklens

Posledná snímka v galérii patrí koláži záberov vytvorených free Android aplikáciou Peaklens. Softvér slúži na rozpoznávanie vrcholov pohorí. Z počiatočného skúšania môžem konštatovať, že ide o užitočnú aplikáciu. Potrebuje vedieť GPS polohu, dobré je mať nakalibrovaný „kompas“ (senzory) a mať stiahnuté offline dáta miesta. Niekedy sa môže stať, že ponúkne niekoľko variantov popisu. Vtedy je výhodné pre výber správneho variantu poznať aspoň trocha miestopis. Pri oblačnosti sa niekedy stane, že oblaku prisúdi meno kopca pod nim. Obmedzením je, že zaznamenané fotografie sú v rozlíšení 864 x 480, čím sú vhodné akurát na prezentáciu na sociálnych sieťach. Počas prvotného skúšania som zatiaľ väčšie rozlíšenie z programu nedostal.

Užitočné odkazy

Fórum 7 príspevkov
Sološnica – Vápenná – Plavecké Podhradie v zime 20/02/19 17:59 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rekviem pre oskorušu nad Devínom K chráneným častiam prírody, ktorá nám práve, ako sa zdá, nastavuje zrkadlo, patria aj stromy. V Katalógu chránených stromov ich máme okolo 443. My sme sa v rámci špacírky vybrali za jedným z nich. Meno dostal Oskoruša v Devíne, v roku 2006 mu úrady pridelili rodné-katalógové číslo S 495. 07/05/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Malé Karpaty
Túra Hundsheim: jaskyňa Zwergenloch a Güntherhöhle Hainburgské vrchy sme si už niekoľkokrát predstavili. Tentokrát upriamime pozornosť na zopár jaskýň, dier či „bunkrov“, ktoré môžu zatraktívniť prechádzku. Samozrejme si nenecháme ujsť nakuknutie do chaty na vrchole. Oko a fotoaparát poteší tento rok tak vzácna snehová perina a na sklonku dňa ponorenie sa Slnka do hmly. 16/04/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Malé Karpaty, Rakúsko
Túra Svinica a Kondratova kopa zo Zakopaného Medzi naj Vysokých Tatier patrí Svinica (Świnica). Svojou výškou 2301 m nijako nevyniká, tak teda čím? Prezradím, že je najzápadnejším štítom. Umožňuje zaujímavé kruhové výhľady do dolín a na okolité štíty. Leží na poľsko-slovenskej hranici, pričom značený chodník vedie iba z poľských Tatier. 11/04/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Prievidza – Nitrianske Rudno – Bánovce n. B. Strážovské vrchy som prebrúsil kade-tade, keďže je to jedno z mojich domovských pohorí. Stále je však možné trasu skombinovať, aby obsahovala aj čosi nové. Tentoraz som prekrižoval južnú časť pohoria od východu na západ. dnes Michal Bukvai Strážovské vrchy
Túra Jelšavský hrad a Skalka Hurá!!! Koronokríza takmer skončila a môžeme konečne ísť na náš prvý tohoročný viacdňový pobyt. Tento raz nazrieme do regiónu Gemer. Niektoré časti Gemera poznáme celkom dobre, no oblasť okolo Revúcej a Jelšavy je pre nás Terra incognita. Je načase to zmeniť. Veľkým lákadlom sú tri hrady, na ktorých som ešte nebola – Jelšavský, Šivetický a Rákoš. včera Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Hrebienok – Tatranská Lomnica Jarné prázdniny sme sa nakoniec rozhodli stráviť vo Vysokých Tatrách. Ako východiskový bod vyhrala Tatranská Lomnica, odkiaľ sa dá v pohode všade dostať vláčikom a nemusím riešiť presuny autom, ani plné parkoviská. A keď sme boli vo Vysokých Tatrách, nemohli sme minúť Studenopotocké vodopády. 09/07/20 Martina Haratíková Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Sološnica – Vápenná – Plavecké Podhradie v zime 20/02/19 17:59 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 752 m n. m. – Vápenná (Roštún)

    • min: 218 m n. m. – Sološnica

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 596 m

    • klesanie: 578 m

  • Vzdialenosť
    • 9 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 04.01.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.4649 ° SŠ
      dĺžka: 17.2316 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.48121 ° SŠ
      dĺžka: 17.26472 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň na Mesačnej lúke

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Malacky (vlak, bus) - Sološnica (bus)
      Plavecké Podhradie (vlak, bus) - Malacky (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.34 (0.63)