Túra

Skalka - najvyšší vrchol masívu Ondřejník

05.03.19
Onehdy niekedy v lete som sa z vrcholu Radhošťa kochal pohľadmi na scenérie severne od tohto beskydského velikána. V blízkej vzdialenosti (asi 10 km) som postrehol zaujímavý kopcový masív vyrastajúci z roviny Lašska. Nedosahoval síce výšky vrcholu Radhošť, ale lákal na podniknutie menšej túry, keď to bude časovo vyhovovať. Ahá – zabudol som, masív sa hrdí názvom Ondřejník a najvyšší vrchol sa nachádza v južnej časti masívu. Volajú ho Skalka a má 964 m.

Dni sa míňali, cválali okolo mňa ako splašené kone, ale po asi polroku som sa začiatkom decembra znovu ocitol v Rožnove pod Radhošťem a ako na zavolanie som mal pol dňa voľna. V zimných mesiacoch je polovica dňa dosť rýchla. Ale túto prechádzku som si nenaplánoval veľmi dlhú.

Trasu som začínal v dedinke Kunčice pod Ondřejníkem. Je to celkom dlhá dedinka, blízko železničnej stanice sa však dá nájsť miesto na zaparkovanie auta. A odtiaľ vedie modrá turistická značka priamo na najvyšší vrchol Skalka. Zo začiatku pochodu naberám výšku po asfaltovej ceste pomedzi zaujímavé valašské i lašské chalupy, drevenice alebo aj domy. Časom sa asfaltová cesta stratí spod mojich nôh a prichádzam na chodník, ktorý ale naberá na strmosti. Neprekáža. Nie je to dlhé stúpanie. No na zadýchanie stačí. Les okolo mňa je fajn, ešte je skôr jesenný, pod nohami blato, ale hore si myslím, že ma čaká zima. To je veľké lákadlo, ktoré si nesmiem nechať ujsť. A tak fučím a stúpam – na zhruba dvoch kilometroch je to asi 500 metrov výšky. Ako, sú aj ťažšie úseky v slovenských horách, ale ako som už skôr hovoril – celkom som sa zadýchal. Po čase sa dostávam k turistickému smerovníku Skalka-rázcestie. Narazím na asi cyklistickú trasu, vedúcu po zvážnicovej ceste. Nejdem po zvážnici, ale ju prekročím a predo mnou sa kľukatí dohora ďalší strmý úsek modrej turistickej značky smerujúcej k vrcholu. No čo už, Vlado, poďme s chuťou do toho.

Strmina sa postupne zmenila na menšie serpentíny, kedy som po miernejšom chodníku naberal výšku po vrstevnici obiehajúcej vrchol. Takže na vrchol Skalky sa nedostávam od juhu, ale od západu. Neprekáža, tu bol turistický chodník veľmi zaujímavý a príjemný. Pomaly ale isto sa dostávam do zimného času. Stromy okolo mňa menia farbu na bielu. Krásne a príjemné na pohľad sú tieto partie trasy. Dolu podo mnou som mal pohľad na všedné sivé farby lesa. Tu to už bolo veľmi pekné. Pookrial som a v podstate som zabudol na trochu námahy, ktorú som vynaložil.

Dostávam sa nad výsek lesa, ktorý pravdepodobne slúži ako štartovacia dráha pre paraglajdistov. Aj je to tu napísané. Na vrchol Skalky je treba ešte trochu šliapať. Asi 500 metrov východnejšie. Pár stoviek metrov absolvujem v nádhernom bielom lese. Užívam si to. Po dlhom čase vidím aj iný les ako som tento rok zažíval. Stromy sú biele ako nevesty a sprevádzajú moje kroky k vrcholu. Tak som hore. Je to fajn – vyťahujem z batoha čaj a nejaké jedlo. Predsa len je trošku zima a prefukuje. Treba sa mi zahriať. A to bude určite lepšie tu na vrchole v tej kráse, ako niekde nižšie v blate a v nezaujímavom lese.

Objavujem základny kameň pre stavbu novej rozhľadne. Po postavení veže budú odtiaľto určite nádherné výhľady. Momentálne mi výhľad zakrývajú okolo rastúce stromy. Jediný obmedzený výhľad som zatial postrehol na štartovacej rampe paraglajdistov. Smeruje k juhu – na Radhošť.

Napchám sa dobrým zlepencom, zapijem dvomi šálkami ovocného čaju. Vytiahnem fotoaparát a zvečním si tieto chvíle. Je to krásne. Ani sa mi odtiaľ nechce, keď si predstavím, že približne o jeden kilometer budem znovu v jesennom móde roka. Ale donekonečna tam nemôžem byť. Čaká ma však cesta na sever ešte vo výškach, ktoré prajú bielemu ošateniu prírody. Takže sa stále kochám.

Dostávam sa k turistickému prístrešku, odkiaľ sú nádherné pohľady na stenu lesa obklopujúcu vrchol Skalky. Jedna krása. Fotoaparát drží, mráz ho nezastavil, takže sa môžem znovu trošku povenovať tejto činnosti. Je to krása, opačný pohľad na nižšie položené svahy lesa vynechávam. Viem čo ma čaká. Je to tam krásne. Ešte stále musím ísť po hrebeni Ondrejníka, je dosť vyrúbaný. Tento fenomén nie je viditeľný len na Slovensku, ale aj za hranicami. Problém je, že musím nájsť žltú značku, ktorá ma zvedie dolu z hrebeňa a na rúbanisku je to veľký problém. Mal by tu byť smerovník, ale nič tu nie je. V jednej chvíli ide žltá so zelenou – o 50 metrov už je len zelená a nikde v rúbanisku nevidím chodník žltej turistickej značky. A tak pátram po okraji rúbaniska po žlto značenom chodníku. Našťastie sa zdola objavuje turista, idúci po mnou hľadanom chodníku. To mi uľahčuje cestu a môžem sa vydať prudko dolu k odpočívadlu „Nad starou salaší“.

Celkom prudký zostup, zvládam ho ale v opatrnosti. Zostupy sú pre mňa dosť nebezpečné, hlavne v blate. Od odpočívadla som sa rozhodol šliapať ešte ďalej dolu po žltej značke. Až nad miestne lyžiarske centrum Opálená. Nohy si celkom dávajú zabrať v ďalšom strmom zostupe. Netrvá však veľmi dlho a po zhruba dvadsiatich minútach vidím v práci zasnežovacie delá lyžiarskeho centra Opálená. Napájam sa tu na zelenú turistickú značku, ktorá ma dovedie inou cestou do Kunčíc pod Ondřejníkom.

Značka ma vedie po vrstevnicovej ceste pod Skalkou. Už ma nemá ako rozptyľovať biely výzor stromov. Všetko je už jesenné a šedé. Ani tradičné jesenné farby už „nejsou k mání“. Čeština má niektoré zaujímavé výrazy, ktorými si človek ľahko vypomôže. Teraz mi jeden pomohol.

Nezáživná cesta sa kľukatí vo svahu Skalky a pomaly sa dostávam nad Kunčice. Zrazu odbočka doľava a cesta dolu do podondřejnickej dediny. Znovu na asfalte pomaly kráčam k železničnej stanici. Ešte by bodla nejaká miestna atrakcia. Na mape vidím infoznačku o drevenom kostolíku v Kunčiciach. Tak sa tam vydám. Na moje prekvapenie je to pravoslávny kostol. Kde sa nabral v tejto oblasti???

Neskôr som nabral trošku rozumu na poučnej a zaujímavej encyklopedickej stránke wikipedia.cz a tam som zistil, že bol v roku 1931 rozobratý a prevezený z Podkarpatskej Rusi (dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny, pozn. red.) z dedinky Hliňanec (Глинянець), dnes súčasť obce Čynadijevo (Чинадійово) a postavený nanovo. Celkom zaujímavé zistenie bolo to, že bol znovu vysvätený a presvätený z gréckokatolíckeho kostola na rímskokatolícky kostol. Ale veď – prečítajte si na Kostel svatého Prokopa a svaté Barbory.

Trošku som sa ešte poprechádzal popri chráme a potom už hajde do auta a na prenocovanie. Prechádzka to je celkom ľahká, aj keď zradná hlavne v mokrých podmienkach. Problematická časť túry bola pri odbočke z modrej turistickej značky na žltú, keďže je tam rúbanisko a nikde nebol žiadny smerovník. Dĺžka trasy je 10 km a prevýšenie je zhruba 500 metrov.

Fórum 1 príspevok
Skalka - najvyšší vrchol masívu Ondřejník 05/03/19 18:56 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Príbeh Strata ferratového panictva „Vlado, tak som dala svoju prvú ferratu!“ - zaštebotala mi susedka pri našom stretnutí. Som veľký ješiťák, ako každý chlap, a zasiahlo ma to. Tento oznam mi spravil jazvu na mojom srdci. Tvár mi od závisti zbledla, následne sa na nej vystriedala celá paleta dúhových farieb. Preglgol som slinu horkú ako blen. Vkĺzla do môjho vnútra, bolestivo zasiahla a rozžeravila otvorenú ranu mojej ješitnosti. 31/12/19 Vladimír Popluhár Príbehy
Túra Chorvátsko – Staza Ante Premužića očami dovolenkára Konečne autom hore! Moje pologule v zadnej časti tela sú poriadne zlepené. Ktovie, či sa niekedy od seba aj odlepia. To je ale hudba budúcnosti. Strach a opatrnosť veru zapôsobili na moje telo efektom zvýšenej potivosti. Ale čo už, keď som sa na toto nechal prehovoriť. Veru ísť serpentínami na chorvátskom pobreží do výšky 1200 metrov na 10 km je celkom pekný a stresujúci zážitok. Hlavne pre nás – cestných pirátov rovinatých ciest. Na rovine sa môžeme predvádzať, ale úsek serpentín zo Sv. Jure po dedinku Oltari je celkom náročný na sústredenie pri jazde, ale zvládol som ho. 26/11/19 Vladimír Popluhár Svet
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. 15/11/19 Vladimír Popluhár Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
VHT Mengusovský Volovec – okruh cez Žabie plesá Ako turista začiatočník, postupne objavujúci krásy Vysokých Tatier, som sa dostal do situácie, kedy mi Ostrva a Svišťovka nestačili, no Kriváň či Rysy boli ešte príliš vysoko. Keďže ma turistika pochytila pomerne ďaleko od mladosti, do atletických výkonov sa už nevrhám po hlave a k svojim limitom sa radšej približujem pomaly a opatrne. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Útulňa Predná Gálová na Smrečinke Kedysi tu boli krásne smrečiny a chodníčky porastené machom, na zamokrených miestach drevené lávky, aby sa dalo bezpečne ísť lesom. Dnes je tu les vyrúbaný a Prednú Gálovú pretínajú zvážnice, ktoré tu vyrástli ako huby po daždi, keď sa začala likvidovať kalamita. Čo ostalo, sú krásne výhľady na Kráľovu hoľu, hrebeň Vysokých Tatier a údolie Slanej. Tiež veľa čučoriedok, brusníc a výborná voda v studničke pod Prednou Gálovou. Tak sa v mapách nazýva lokalita a pretína ju Cesta hrdinov SNP. včera Anna Lenkeyová Volovské vrchy
Príbeh Ako sme držali bobríka hladu Raz, keď sme vandrovali kdesi v Slovenskom rudohorí, večer, sediac pri ohni a oddychujúc po celodennom trmácaní sa, sme začali spomínať na naše krátke, ale o to nezabudnuteľnejšie členstvo v Skautingu. Boli sme vtedy veľmi mladí a Skauting bol v tej dobe zakázaný, a tak sa naše spomienky točili iba okolo niektorých akcií, ktoré nám utkveli v pamäti. 21/02/20 Boro Tomis Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Skalka - najvyšší vrchol masívu Ondřejník 05/03/19 18:56 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika: Vonkajšie Západné Karpaty (Vnější Západní Karpaty) - Západobeskydské podhůří - Podbeskydská pahorkatina - Štramberská vrchovina - Ondřejník

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 964 m n. m. – Ondřejník - Skalka

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • zima

  • Štart trasy
    • šírka: 49.53532 ° SŠ
      dĺžka: 18.29518 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.53532 ° SŠ
      dĺžka: 18.29518 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studánka Na Kršlách, studánka Pod Skalkou

  • Doprava
    • Kunčice pod Ondřejníkem (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.32)