Extra

Tribečské trhliny – tie skutočné…

13.03.19
V istom zmysle sa za trhliny dajú považovať aj jaskyne, nie? Tak sa zveziem na vlne záujmu o pohorie a predstavím vám najväčšie skutočné “trhliny” Tribeča. Aj keď Tribeč patrí medzi jadrové pohoria i tu sa nájdu krasové oblasti a v nich jaskyne. V pohorí je evidovaných 55 jaskýň (vrátane niekoľkých zaniknutých, odťažených) a isto sa ich ešte pár nájde. V nasledovných riadkoch opíšem len najväčšie a pár ďalších (náhodný výber). Vopred sa ospravedlňujem za skromnú fotodokumentáciu, väčšinou som nefotil…

Až do konca roka 2018 boli najväčšími jaskyňami v Tribeči nasledovné:

  • Horné Lúčno - dĺžka 134 m a hĺbka 21 m,
  • Píla - 104 m a 45 m,
  • Müllerova priepasť - 100 m s 30 m a
  • jaskyňa Müller (Muflónia jaskyňa) - 70 m.

Jaskyňa Dezidera Horváta

Po decembrových objavoch (2018) v jaskyni Dezidera Horváta v Nitre sa na čelo dostala práve táto jaskyňa, o ktorej som už písal, keď sme v takýto objav ešte len dúfali. Dnes o nej písať nebudem a predstavím vyššie uvedené jaskyne, ale predsa len pár slov k novoobjaveným priestorom napíšem.

Nie je ešte všetko domerané (ani doobjavované), ale odhadom tu je cez 400 m chodieb s hĺbkou okolo 50 m. V novoobjavených priestoroch (kam sa objemnejší ľudia nedostanú kvôli úzkemu priechodu medzi starou a novou časťou) sa nachádzajú sienky s peknou, netradičnou výzdobou (heliktity napr. rastú skoro na všetkom, krásne biele kvaple, brčká, kryštály, atď.), množstvo rôznych zaujímavých plaziviek a puklín i menších či väčších sienok, tektonické zrkadlá, objavili sme aj jazierko (možno sifón, ale potápači nie sme).

K jazierku je to tiež cez pomerne úzky komín, ale veľká sieň, v ktorej sa nachádza, má asi najúžasnejšiu výzdobu. Ťažko sa to opisuje, všetkým sa nám však jaskyňa páči, aj keď je to ”trhač kombinéz”. Má výbornú polohu, celoročne 13 stupňov Celzia (je to jedna z najteplejších jaskýň na Slovensku). Máme podozrenie, že je geotermálneho pôvodu, t. j. výzdoba nevznikla stekaním vody z povrchu, ale stúpaním vodných pár zdola. Koncom januára 2019 sa stala mediálne známou, vyšlo o nej niekoľko článkov v rôznych novinách.

Horné Lúčno

Naspäť k tým vyššie menovaným podzemným priestorom. Začnem s jaskyňou Horné Lúčno. Názov má podľa neďalekého lazu Jedľových Kostolian. Nachádza sa na lúke, kde by ste jaskyňu isto nečakali. V malej skupinke stromov a kríkov objavíte oválny otvor s dierou kolmo dole (17 m). Tu by sa pri horšej viditeľnosti dalo aj spadnúť a zmiznúť, ako sa to niekedy stane zveri, ktorej kosti sa tu potom občas nájdu. Spolu s jaskyniarmi zo skupiny Tribeč a Strážovské vrchy (a inými) vstupnú priepasť prekonávame po lanovom rebríku. Išiel som takto po lanovom rebríku prvýkrát a bola to zábava, hlavne hore…

Je tu jedno zúženie asi v polovici, kde sa treba napasovať a pritom zostať na rebríku. Hore ma pretočili, takže posledné metre som išiel naopak, zavesený ako netopier. Po príchode dole zbehneme menším sutinovým kužeľom do sienky, odkiaľ ide niekoľko chodieb rôznymi smermi. Dno je silno zahlinené, podobného charakteru je aj väčšina plaziviek, ktoré sa rozbiehajú niekoľkými smermi. V jednej sa tesne míňam s netopierom. Sú to krásne živočíchy, ich let mi pripadá veľmi elegantný, už len pre takéto stretnutia je jaskyniarstvo pekné.

Na druhú stranu, plazenie sa v guáne môže niekomu pripadať nepríjemné, ale tu to tak nevnímate. Niektoré chodby sú dosť dlhé, ale najkrajšou časťou pre mňa je zasintrovaná puklina, ku ktorej treba preliezť cez sutinový kužeľ poza rebrík. Otvára sa tu ďalší komín, dá sa tam aj vyliezť. Podľa nás všetkých je tu dobrá perspektíva nájsť pokračovania jaskyne vyčistením od sedimentov, ale zároveň vidíme množstvo práce, čo by za tým bolo…

Brali sme si so sebou aj náradie, ale nemáme chuť sa do niečoho púšťať, tak po vyjdení z jaskyne sa len vyhrievame na slniečku na lúke a pozorujeme Miša, ktorý sa vracia dole a vychádza s batohom plným kameňov. Niekedy sa sem musíme vrátiť…

Kamenec

Cestou naspäť domov sa zastavujeme ešte v jaskyni Kamenec tiež v katastri Jedľových Kostolian. Uvádzaná dĺžka je 36 m, ale má viac. Nachádzame aj pokračovanie mimo známu mapu jaskyne. Je úplne iného charakteru ako Horné Lúčno, prichádza sa cez prašnú plazivku, pokračuje tesnými puklinami, tzv. tektonické zrkadlo a potom zasutenými úzkymi chodbami. Množstvo závrtov na vrchu nad jaskyňou vyzerá sľubne, priam učebnicovo, ale pri zimnom prieskume sa nepodarilo nájsť žiadne prieduchy.

Müllerova priepasť

K Müllerovej priepasti sa vyberáme v zime, vyzbrojení na pracovnú akciu s vynáškou materiálu až na povrch. Má dva vchody, jeden komín priamo dolu asi 10 m, druhým sa do komína dostaneme krátkou plazivkou zboku (kedysi mala aj tretí, dnes je zasypaný).

Turistom bez sprievodcu a skúseností z pohybu v jaskyni v záujme vlastnej bezpečnosti neodporúčam pokúšať sa zísť dole. Keďže je nás málo, pracujeme priamo pod vchodom, ale pozrieme si aj zvyšok jaskyne. Na výzdobu bohatá síce nie je, ale aj tak sa mi páčila. Striedajú sa tu krátke plazivky (zväčša nízke, ale široké), úzke pukliny a sienky, mám pocit, že sa stále pohybujeme po špirále dolu.

Úplne dolu nachádzame zhnité paženie (a to je tam len 7 rokov), ale s istým rizikom sa na čelbu ísť dá. Rovnako máme pocit, že postup je možný, ale bolo by treba veľa ľudí na transport materiálu zdola… Keďže je dosť sychravo a zima, som rád, že som v podzemnom tíme (traja sme dole a traja hore), keďže v jaskyni je príjemnejšia teplota. Na chvíľu sa nás zmocní menšie nadšenie, keď pri čistení bočnej pukliny do nej nalezieme pár metrov, ale zisťujeme, že ďalej je to priúzke… Keď vyjdeme spotení hore, dobre nám padne zahriať sa pri ohníku, zimná romantika…

Jaskyňa Müller (Muflónia jaskyňa)

Neďaleko sa nachádza tiež jaskyňa Müller (Muflónia jaskyňa), kam si odbehnem cez obednú pauzu. Vchod v závrte (akých je tu mnoho a veľmi pekných, ešte krajších ako nad Kamencom) je skoro zasypaný lístím. Než sa mi podarí dostať dnu musím sa popasovať s kameňom padnutým vo vchode. Jaskyňa nie je taká strmá ako predchádzajúca, chodba sa, zdá sa mi, tiež tak špirálovo krúti, miestami je aj celkom pekná výzdoba a netopiere. Po tribečských jaskyniaroch tu vidno kus práce, chodby sú pekne vyčistené.

Píla

Nachádza sa neďaleko jaskyne Oblúk pri obci Píla. Vyberáme sa sem v nádhernej zasneženej zimnej atmosfére. Prešliapávame si cestu snehom, míňame pár menších jaskyniek a nakoniec sa štveráme strmo k jaskyni Oblúk, kde sa prezliekame - Píla je neďaleko, tam už ideme v kombinézach. Keďže boli zlé skúsenosti s vandalmi, jaskyňa má uzáver.

Zvnútra nemám žiadnu fotku, kvôli úzkym miestam som so sebou nič nebral. Strmou plazivkou dole sa dostávame do prvej väčšej sienky s výzdobou. Cestou mi Zuzka (predsedkyňa JK Tribeč) ukazuje kliešte, je totiž entomologička a v tejto jaskyni robila výskum. Rozmýšľame, čím sa asi živia, keď je tu tak málo netopierov. Pri výskume sa tu našli dva nové druhy kliešťov, prvýkrát opísané na území Slovenska.

Všetci sa počkáme a pokračujeme ďalšou úzkou plazivkou strmo dole, na konci až kolmo do ďalšej väčšej sienky s výzdobou a s niekoľkými puklinami, kade by sa dalo možno pokračovať. Čelba je ešte niekoľko metrov nižšie (ďalšia úzka plazivka a komín). Vytiahneme zopár kýbľov a skúšame “Máriov zlepšovák”: špeciálnu tašku namiesto kýbľov – vlastná výroba. S výsledkom sme veľmi spokojní:

  1. Blato netreba vyberať pracne von z kýbľa, dá sa vysypať.
  2. Je oveľa ľahší na transport a nezasekávajú sa ako kýble.
  3. Sú ľahšie (zablatený kýbeľ je často prázdny ťažší ako to, čo doňho naložíte).

Jaskyňa je pomerne chladná, chvíľami mi je dosť zima. Cesta späť bola zaujímavá. Ako som sa dozvedel, v tejto jaskyni má veľa ľudí problém a ja sa k nim zaraďujem. Samého ma to prekvapí. Cez kritické dve miesta sa neviem dostať (jedno má príznačný názov “krutý komín”). Hrudník natlačený medzi skalami, jedna ruka hore, ale neviem s ňou pohnúť a nohy trepocú vo vzduchu. Určite komický pohľad. Nemám však obavy, viem, že na všetkých sa môžem spoľahnúť, pomáhame si navzájom. Ale pochopil som, prečo, keď som nadhodil, že chcem ísť do tejto jaskyne, Mário, ktorý tu už bol povedal: “Nie, nechceš, ver mi, že nie.

Autori fotografií: Zuzana Kosejová a Vladimír Prutkay

Fórum 8 príspevkov
Tribečské trhliny – tie skutočné… 15/03/19 13:31 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Extra Tribečské trhliny – tie skutočné… V istom zmysle sa za trhliny dajú považovať aj jaskyne, nie? Tak sa zveziem na vlne záujmu o pohorie a predstavím vám najväčšie skutočné “trhliny” Tribeča. Aj keď Tribeč patrí medzi jadrové pohoria i tu sa nájdu krasové oblasti a v nich jaskyne. V pohorí je evidovaných 55 jaskýň (vrátane niekoľkých zaniknutých, odťažených) a isto sa ich ešte pár nájde. V nasledovných riadkoch opíšem len najväčšie a pár ďalších (náhodný výber). Vopred sa ospravedlňujem za skromnú fotodokumentáciu, väčšinou som nefotil… 13/03/19 Vladimír Prutkay Jaskyne
Reportáž Plavecká jaskyňa – deň otvorených dverí Pre turistov, ktorí sa radi pozrú aj na miesta zvyčajne skryté, sú rôzne dni otvorených dverí ideálnou príležitosťou. Pre jaskyniarov je to zároveň možnosť pochváliť sa výsledkami svojej práce a spropagovať svoju činnosť. V neposlednom rade si turista môže vyskúšať pohyb v jaskyni a jaskyniari nájsť nových nadšencov do tímu. Veľkou udalosťou je tiež deň otvorených dverí v Plaveckej jaskyni, organizovaný jaskyniarskym klubom z Plaveckého Podhradia. Koná sa viac-menej pravidelne vždy na konci roka. 31/01/19 Vladimír Prutkay Jaskyne
Extra Četníkova svadba a jaskyňa Dezidera Horváta Na jar tohto roka som sa zúčastnil Kamzíkfestu v Nových Zámkoch, poriadaného miestnym turistickým klubom Kamzík. Mimo iného ma zaujala aj mimoriadne zanietená prezentácia o jaskyniarstve od Borisa Blaškoviča zo speleoklubu Strážov. Vypýtal som si kontakt a ozval sa s tým, že by som si chcel pozrieť nejaké voľne neprístupné jaskyne, resp. by som sa možno aj venoval jaskyniarstvu (keď zistím, aké to je, či nebudem mať klaustrofóbiu a pod.)... 24/10/18 Vladimír Prutkay Jaskyne
Najnovšie články na titulke
 
Túra Záhoráckou magistrálou I. Diaľkové trasy doposiaľ išli dosť mimo mojich turistických záujmov. Ich popularita však rastie, a tak vzklíčila myšlienka, že by som to mohol skúsiť. Väčšina z nich je však časovo náročná a zmiznúť na dva-tri týždne by mi doma neprešlo, tak som si vybral Záhorácku magistrálu, ktorá má baby parametre – necelých 103 kilometrov so stúpaním 1768 m. Pohodovým tempom sú to tri dni. dnes Ľubomír Mäkký Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Takmer Ilavská 25-ka Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam. včera Martin Knor Strážovské vrchy
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tribečské trhliny – tie skutočné… 15/03/19 13:31 8 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.71 (0.18)