Túra

Zimný výstup nad Chatu pod Suchým

03. 03. 2019
Po dlhokánskej dobe sa ideme v zime pozrieť na okolie Chaty pod Suchým v Malej Fatre. K výletu nás inšpirovala relácia Televíkend a aj to, že cyklistický výlet v jeseni sme na chatu nestihli. Využívame pekné zimné počasie. Keď hlásia pár dní slnečného počasia, berieme si jeden deň uprostred pracovného týždňa dovolenku a balíme batohy. Uvidíme, čo nám deň prichystá…

Autom do Nezbudskej Lúčky

Predpoveď hlási slnečné počasie. Ale aj napriek tomu je ráno nad Žilinou oblačno, slnko presvitá cez oblačnosť akurát pri Strečne. Plány nemeníme, dúfame, že časom sa oblačnosť zdvihne a že bude pekne. Vyrážame autom do Nezbudskej Lúčky, kde parkujeme pri kompe. Je niečo po ôsmej ráno, asi 6 stupňov pod nulou. Lúče slnka pekne nasvecujú Strečno a nad ním rozhľadňu na vrchu Špicák. Prvé fotky tak cvakám už tu.

Cez Starý hrad na Plešel

Rozhodujeme sa pre náročnejšiu cestu smerom hore, pôjdeme po červenej značke okolo Starého hradu. Ešte som týmto smerom ňou nešla. Pamätám sa, že keď sme pred mnohými rokmi červenou značkou z hrebeňa schádzali, som si vravela, že by som po nej poslala v opačnom smere iba svojho najväčšieho nepriateľa.

Teraz ňou kráčame, dobrovoľne, s paličkami v rukách. Sme prekvapení, že ku Starému hradu je snehu na ceste aj okolitých svahoch pomerne málo, začína pribúdať až v údolí pod hradom, kde sa slnko nedostane. Večer pred túrou som pre istotu písala chatárke SMS, či je červená značka k chate prešliapaná. Ranná SMS mi potvrdzuje, že áno, a tak veríme, že to na chatu dáme.

Ani sa nenazdáme a sme pri smerovníku Podhradie. Tu predbiehame skupinu mladíkov, ktorí tiež smerujú hore, jeden z nich nesie na chrbte aj lyže. Odbočujeme doprava a vychádzame ku Starému hradu. Ale nejdeme až ku nemu, stopy nás vedú ďalej na hrebeň. V chôdzi nám pomáhajú paličky, mačky zostávajú zatiaľ v batohu. Výstup je v týchto miestach po strmom hrebienku pomedzi listnaté stromy. Čoskoro sa tešíme pekným pohľadom na Domašínsky meander Váhu pod nami. Listy nezavadzajú, akurát oblačnosť sa ešte úplne nezdvihla a slnko nad ňou ešte úplne nezvíťazilo. Ale vyťahuje oblačnosť postupne hore. Chvíľu stojíme a pijeme čaj z termosky. Prekvapuje ma, že sa na hrebeni otvára pohľad doľava do údolia a smerom ku Jedľovine. Keď som tu bola naposledy, bol tu súvislý les. Nepamätám sa, že by niekde cestou z chaty ku hradu boli nejaké výhľady. Nuž, časy sa menia. Teraz sú miesta, kadiaľ pod červenú značku vystupuje zľava z údolia modrá značka, úplne bez stromov.

Vďaka odkrytému výhľadu vo svahoch oproti ponad údolie spoznávame cyklistickú cestu, ktorou sa dá vyjsť na chatu pod Suchým na bicykli od Jedľoviny. My stále stúpame, vedú nás stupaje v snehu a aj značky na stromoch. V stúpaní sa teším každému rovnejšiemu miestu. Snehu tu nie je veľa, a tak mačky sú stále v batohu.

Nasleduje ďalšie strmšie stúpanie lesom. Mali by sme byť niekde pred Plešelom. Stupák zdolávame pomerne rýchlo, ale čoskoro zisťujeme, že stúpanie nebolo posledné. Ešte jedno nás čaká. A potom sme hore. Hurá, sme na Plešeli, a tak je najväčšie stúpanie za nami. V týchto miestach začína viac vyhrávať slnko, sme radi, že si ho budeme konečne viac užívať. Sme vo výške takmer 1000 metrov. Na chvíľu sa zastavujeme a dopĺňame tekutiny. V týchto miestach je zase o niečo viac snehu. Na našu radosť sú tu stromy a ich konáre pekne pocukrované, je tu pekná zimná rozprávka. Sneh je tvrdý, nie je to žiadny prašan. Ku chate by to malo byť necelých 100 výškových metrov. Úsek, ktorý nasleduje, je rovnejší, ale chvíľami sa prebárame do snehu, ktorý nás nedokáže udržať. Takže náš postup sa spomaľuje.

Od Plešela na Chatu pod Suchým vrchom je to prekvapujúco ťažšie

Manžel ide predo mnou, je ťažší, ale aj tak sa aj ja, idúc v jeho stupajach, niekoľkokrát preborím. S pomocou paličiek sa vyhrabem. Ani ich veľmi nezapichujem, lebo sa mi chvíľami zapichujú do snehu až po rukoväte. Pomedzi stromy sa ukazujú obmedzené výhľady ku Kľačianskej Magure. Do stromov sa tu už o niečo viac opiera slnko, a tak snehová námraza zo stromov postupne mizne. Ideme ako na hojdačke, chvíľu hore, potom dolu. Nestretávame nikoho. Čas máme pomerne dobrý. Našu polohu kontrolujem aj cez mobil, ale je to skôr kontraproduktívne, keď vidím, ako nás náročnejší terén spomalil. Bola by to škoda, keby sme to museli otočiť.

Túžobne vyzerám chatu. Viem, že musí najprv ustúpiť les. Napokon schádzame kúsok dolu, les nechávame za sebou a pred nami sa pod lesom na svahu ukazuje konečne chata. Z jej komína vychádza dym. Hurá. Schádzame na cestu, ktorá je prejdená ratrakom a je široká. Posledné metre sa nám ku chate kráča jednoduchšie. Pred chatou nás vítajú kozy turistky. Prechádzame popred chatu a zľava do nej vchádzame.

Vychutnávame si teplo a skvelú kuchyňu na chate

Vnútri v jedálni je útulne, teplo, okrem chatárky tu sedí za stolom pri pive jeden človek. Dávame sa s ním do reči. Vyšiel sem tiež po červenej, o niečo skôr ako my. Pár minút po nás prichádzajú na chatu aj chlapci, a tak je tu hneď veselšie. Vyzliekame mokré veci a dávame ich sušiť nad piecku. Ochutnávame kapustovú a držkovú polievku s mäkučkým chlebíkom a k tomu pivo. Ja viac do seba dostať nedokážem, po troch hodinách mám trochu stiahnutý žalúdok a ani nemám veľký pocit hladu. A teda skôr dopĺňame tekutiny. Až ma to mrzí, lebo ponuka dobrôt je naozaj široká – domáca štrúdľa, domáce halušky, guláš, ale aj parené buchty, či jaternice alebo syrový tanier. To chce sem prísť aspoň na víkend a dobroty ochutnať. Cez okná chaty sa pozeráme na Martinské hole, ktoré tiež strácajú čiapočku z oblakov. Áno, vyčasilo sa a je slnečno.

Výstup nad Javorinu za výhľadmi na Malú Fatru

Po necelej hodinke oddychu sa rozhodujeme pre krátky výstup naľahko nad sedlo Javorina. Batohy aj paličky nechávame v chate a po bývalom lyžiarskom svahu vychádzame strmo, ale krátko do sedla. Snehu pribudlo – smerovníky sú zase o čosi viac zasypané snehom. Sme vo výške 1140 metrov nad morom a zľava sa od Varína pripája zelená turistická značka. Práve po nej sme sem vyšli pri poslednej návšteve. Od smerovníka vychádzame ešte kúsok vyššie na miesto, odkiaľ sú výhľady na zasnežený hrebeň Malej Fatry. Na najbližší Suchý (vrch) je to cez sedlo pod Suchým ešte ďalšiu hodinu pešej chôdze. My na Suchý teraz nejdeme, nemáme toľko času - treba stihnúť v rozumnom čase ísť pre deti. Výhľady sú krásne. A sme tu úplne sami, nikde nikoho. Máme šťastie na takmer úplné bezvetrie. No proste parádička. Kocháme sa výhľadmi, nasávame atmosféru a ani trochu sa nám nechce ísť naspäť.

Schádzame naspäť ku chate, kde dopĺňame tekutiny a dávame na seba suché tričká. Kupujem si na pamiatku čierny nátelník s logom chaty a pre deti si vyberám magnetku a nálepky chaty do turistických zápisníkov, kde otláčam pečiatku.

Zostup z chaty po cyklistickej sčasti neznačenej ceste cez Podhradie

Radíme sa s chatárkou, ako ísť čo najjednoduchšie naspäť. Odporúča nám kratšiu cyklistickú cestu na Podhradie. Po tejto ceste sa ratrakom vyvážajú zásoby na chatu. Pôvodne sme chceli zísť dolu po modrej značke, ale meníme názor. Po vyratrakovanej ceste to bude najrýchlejšie a aj ľahšie. Lúčime sa s chatárkou a s ostatnými, ktorí sú tiež na odchode, aby stihli vlakové spojenie. Pred chatou sa na slniečku na letnej terase vyhrieva snáď desať huňatých mačiek. Cítili sme sa tu hore, na chate uprostred prírody veľmi príjemne. A chýry o výbornej kuchyni na chate sa potvrdili.

Obchádzame kozy pobehujúce na chodníku a schádzame nižšie pod chatu. Ešte si ju fotím, kým nám nezmizne z dohľadu. Na širokej ceste ešte stretávame trojicu, ktorá vychádza zdola. Najprv nasledujú dve strmšie zákruty. Spočiatku sme ešte na slniečku, pokračuje tu pekná zimná rozprávka. Na týchto miestach sa bicykle ku chate už tlačia, terén je na ne príliš strmý. Potom sa ponárame do tieňa. Nad sebou máme krásnu modrú oblohu, ktorá je bez jediného mráčika. Mačky si nedávame, nie je to potrebné, je to tu utlačené ratrakom.

Nižšie, necelý kilometer od chaty sa zhora sprava pripája dlhšia spomínaná cyklistická trasa z Varína. Teraz je zasnežená a nevidíme tu žiadne stopy. Smerovník po nej udáva do Varína 8,8 kilometra. My ideme rovno údolím dolu, zdá sa, že cesta sa teraz v zime najviac využíva pre zostup z chaty. Škoda, že sme si so sebou nevzali lopáre. V nižšej časti údolia je cesta menej strmá a dalo by sa tu na nich spúšťať. My ale nemáme nič, ani lopáre, ani sáčky pod zadky, a tak si vykračujeme peši s paličkami v ruke. Vľavo hore nad nami je hrebeň, po ktorom sme vystupovali ku chate. Prechádzame miestom, kde sa odpája pod hrebeň modrá značka. Zakrátko sme pri smerovníku pod hradom. Je zaujímavé, že obidve značky, modrá aj červená, majú odtiaľto uvedené na chatu úplne rovnaké časy, a to dve hodiny. Do Nezbudskej Lúčky uvádza smerovník 45 minút.

Vychádzame na lúčku pod hradom a pred zákrutou si ešte obzeráme posledné pohľady na slnkom osvietený Starý hrad a hrebeň, ktorým sme vystupovali. Nestretávame nikoho, až v Nezbudskej Lúčke. Pri aute sa prezúvame, nasadáme do auta a vraciame sa domov. Doma si stihneme ešte na chvíľu odpočinúť, dať si kávu, a potom sa ponáhľame za deťmi. Začína štandardný kolotoč pracovných dní.

Záver

Myslím, že výstup na Chatu pod Suchým vrchom po červenej značke je viac zaujímavý, viac členitý ako cesta cez údolie, kde je to viac jednotvárne. Hrebeň dokonale preverí vašu kondíciu. Trasu spestruje Starý hrad ako aj pohľady na Domašínsky meander. Pre deti je pre zostup viac vhodná cesta údolím, kde je klesanie viac rovnomerné, ale manžel ma upozornil, že cesta je dosť rozbitá, čo pod snehom nebolo teraz badať.

Dúfame, že sa nám podarí do týchto miest zavítať aj s deťmi. Ideálne je na chate stráviť víkend, alebo aspoň jednu noc, aby nebolo potrebné v rovnaký deň absolvovať výstup aj zostup. Dlhšou alternatívou výletu, keď zvládnete viac, môže byť výstup až na Suchý, z ktorého je možné zísť dolu cez druhú chatu - pod Kľačianskou Magurou. To ale nie je okruh, ale prechod, keď sa treba prispôsobiť vlakovým, či autobusovým spojom.

Ešte by som chcela poďakovať všetkým ľuďom, ktorí sa starajú o chod a prevádzku Chaty pod Suchým a za jej výbornú kuchyňu. Aj vďaka nej sme sa sem odhodlali ísť aj v zime.

Fórum 3 príspevky
Zimný výstup nad Chatu pod Suchým 06/03/19 17:00 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Z Nesluše cez osady s deťmi Na dolných Kysuciach v bočnom údolí neďaleko okresného Kysuckého Nového Mesta sa nachádza obec Nesluša. V jej okolí je na svahoch Javorníkov roztrúsených až dvadsaťdva osád. Rozhodujeme sa pre peší výlet okolím osady Samuhelovci, Ostré. Sem by nás mala zaviesť z konca Nesluše žltá značka. Od osady chceme potom po modrej značke pokračovať k osadám Tabačkovci, Grešákovci a Balošákovci pod Jakubovským vrchom. Uvidíme, ako sa nám to podarí. 06/08/20 Jana Bílešová Javorníky
Túra Dva tipy ako k drevenej zvoničke pod Zlieňom Jedným z mojich prvých článkov na Hikingu bol článok "S Adamkom cez laz Adamovci". Nad lazom Adamovci sa nachádzajú nádherné lúky Kysuckej vrchoviny, z ktorých sú otvorené výhľady široko-ďaleko, ale predovšetkým na hlavný hrebeň Malej Fatry a na Kubínsku hoľu. 05/08/20 Jana Bílešová Kysucká vrchovina
Túra NCH osadami Krásna nad Kysucou V článku by som vás chcela pozvať na nenáročnú prechádzku okolím horských osád patriacich ku Krásnu nad Kysucou. Niekoľko z nich sme po prvýkrát navštívili v októbri minulého roka počas pekného babieho leta. Osady sú roztrúsené v pohorí Javorníkov smerom k Vojtovmu vrchu a Kykuli. Trasu sme volili tak, aby sme si urobili okruh. 28/05/20 Jana Bílešová Javorníky
Najnovšie články na titulke
 
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna de los Tres Fitz Roy (3405 m) - žulový obor, najvyšší vrch a legendárna ikona oblasti, ktorá, ako som spomenul v predchádzajúcom článku, dala meno celému pohoriu. Jeho silueta je nielen v erbe mestečka El Chaltén, ale aj v znaku Národného parku Los Glaciares. Za dobrého počasia ho vidieť snáď odvšadiaľ, z ulíc mestečka i patagónskej stepi. Svojou dominantnosťou človeka k sebe priam volá. Turisti sa najbližšie k nemu môžu dostať pri Lagune de los Tres. A práve toto horské jazero bude dnes naším cieľom. dnes Martin Baniari Svet
Pozvánka Transsibírska magistrála – zážitky spojené s príbehmi ľudí Vlakom až na koniec sveta! Staňte sa súčasťou príbehu najväčšej železničnej trati na svete! Transsibírska magistrála je nevšedné cestovateľské dobrodružstvo odohrávajúce sa na koľajniciach križujúcich najdôležitejšie mestá Ruska, nedotknutú prírodu Mongolska, pestrý Peking aj legendárny Čínsky múr. Cestovateľské kino sa v utorok 18. augusta v košickom Kine Úsmev vydá spoznávať skryté krásy východnej Európy aj Ázie s cestovateľom Martinom Navrátilom, ktorý prezradí, čo všetko sa dá vidieť v “hoteli na kolesách”. včera sponzorovaný článok Festivaly a premietania
Túra Soblahov – sedlo Lúčky – Opatová Regionálna rada KST Trenčianskeho kraja pripravila pre záujemcov Turistický odznak 7 divov Trenčianskeho samosprávneho kraja. Pre jeho získanie je treba navštíviť Bojnický zámok, Trenčiansky hrad, hrad Beckov, Mohylu generála M. R. Štefánika na Bradle, Čachtický hrad, Považský hrad a rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu. včera Miroslav Svítek Považský Inovec

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný výstup nad Chatu pod Suchým 06/03/19 17:00 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malá Fatra - Krivánska Fatra (Národný park Malá Fatra)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1140 m n. m. – Javorina

    • min: 355 m n. m. – Nezbudská Lúčka

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 940 m

    • klesanie: 940 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 06.02.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 49.17933 ° SŠ
      dĺžka: 18.86599 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.17933 ° SŠ
      dĺžka: 18.86599 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Chata pud Suchým

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Strečno / Nezbudská Lúčka (vlak, bus, parkovanie pri kompe)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.36 (0.59)