Túra

Šaštín-Stráže – Habáni – Šajdíkove Humence

28.02.19
Na stretávke sme sa s kamarátmi zhodli, že by to chcelo nejakú túru bez snehu. Spomenuli sme si, ako sme pred dvomi rokmi v takomto období išli na túru zo Šaštína-Stráží, a tak sme sa rozhodli vybrať opäť do podobných končín. Musto naplánoval trasu a až na túre sme si uvedomili, že pôjdeme aj na asi najmenší najväčší vrch geomorfologickej jednotky na Slovensku - Lakšárska pahorkatina.

Trasa

Šaštín-Stráže – Gazárka – Šaštínsky potok – Vinohrádky – Ruženica – Kopec Márie Magdalény – Habáni – Kravia hora – horáreň Kalaštov – Šajdíkove Humence

Vlakom z Bratislavy s prestupom v Kútoch sme sa - Peter, Musto a ja - doviezli do Šaštína-Strážov. Peter sa hneď vybral hľadať nejakú občerstvovaciu stanicu, no nič v okolí stanice nenašiel. Mne pri pohľade na okolie došlo, že brať si letné vibramky nebol najlepší nápad. Všade totiž ležal sneh a hoci ho bolo možno 5 centimetrov, vzhľadom na teplotu to bola mokrá brečka.

Prešli sme cez koľajnice a poľnou cestou sme sa vybrali pomedzi jazerá Gazárky. Boli ešte čiastočne zamrznuté, no neskúšal by som na ľad ísť ani omylom. Podľa Petra, ktorý sem v lete chodí na bicykli, dá sa tu skvele kúpať i občerstviť. Teraz tu bolo mŕtvo, a tak sme pokračovali do lesa. Umelo vysadený les tvoril úhľadné uličky a ako sme tak jednou kráčali, našli sme tam v snehu rozhádzané bochníky chleba. Evidentne pre lesnú zver. Len mi tu nejako chýbal tradičný posed. Buď som sa zle pozeral, alebo ho na mladých stromoch nebolo ako postaviť a poľujú postojačky.

Vlečky

Ako tak kráčame lesom, zrazu sa nám nad hlavami objavilo niečo ako železničný most. Hoci na mape je nakreslená železnica, na rovine sa nám to zdalo byť nezmysel. Došli sme k plotu, a keďže v ňom bola diera, vošli sme do areálu a došli ku kovovej konštrukcii. Hore viedli schody so zábradlím, a tak sme sa vybrali po nich hore. Objavili sme nádherný panoramatický výhľad na šíre okolie. Z hlbín lesa vedú dva nekonečné prepravníkové pásy, ktoré do výšky dopravovali asi vyťažený piesok a ten sa potom po „železničnom moste„ dostával pravdepodobne do zásobníkov a z nich sa sypal do vagónov. Aspoň na internete som si neskôr doma našiel, že sa tu nachádza najkvalitnejší kremičitý piesok v Európe.

Keďže hore dosť fúkalo, zišli sme dolu, vrátili sa do lesa a povedľa plota sme prešli cestu s jedným prepravníkovým pásom a povedľa druhého sme pokračovali lesom. Podľa mapy sme sa nachádzali na okraji lomu, ťažobnej jamy. My sme však kráčali lesom. Takže asi sa tu už dlho nič neťaží.

Došli sme na koniec prepravníka a neskôr sme sa lesom dostali k Šaštínskemu potoku. Jeden jeho hrdzavý prítok sme prekročili a ponad hlavný tok sme sa dostali po moste. Na okolitých stromoch bolo vidno stopy po bobroch a ich dvojnohí konkurenti zase mali všade skládky narezaných stromov. Hrdzavá voda pekne kontrastovala s okolitým snehom.

Z lesa sme vyšli na lúky, uprostred ktorých svietil posed. Samozrejme, že sme s Mustom vyšli naň hore a dnu sa dalo fajn posedieť a skryť pred stále silnejším vetrom. Kamarát však zostal dolu, a tak sme sa napokon vrátili k nemu a išli sa schovať do lesa. Usúdili sme, že je najvyšší čas sa naobedovať, tak sme využili ďalšiu kopu narezaných kmeňov a naobedovali sa na nich.

Posilnení sme pokračovali ešte chvíľu lesom, no napokon sme opäť vyšli na lúky a pred nami sa dvíhal kopček Vinohrádky. Meno má odvodené asi naozaj od vinohradov. Lenže z nich tu zostali len betónové stĺpiky, hrdzavé drôty a malé terénne vlny.

Zišli sme k asfaltke medzi Borským Mikulášom a Lakšárskou Novou Vsou, prekročili sme ju a pokračovali rovnako opustenými vinohradmi k lesíku na kopci Ruženica. Staršie stromy tu boli vyťažené, a tak les s tyčkami mladých listnáčov vyzeral dosť úboho. Z lesa sme na chvíľu vyšli na priestor zarastený metličkou obyčajnou (vďaka, Farebný atlas rastlín). Skoro sme sa v nej stratili a napokon sme sa cez černičie predrali k vrcholovému stĺpiku. Napravo bolo vidno vysielač na Dubníku a vľavo sa ukázala kaplnka, náš dnešný hlavný cieľ. Nasledoval zostup lesom, prekročenie potoka Bažalovec a doslova brodenie rozbahneným poľom repky olejnej. To už radšej snehová brečka! Ešteže nám odmenou bol perfektný výhľad na hrebeň Malých Karpát v diaľke.

Kríž a Mária Magdaléna

Veľmi sme sa potešili, keď sme sa dobahnili k asfaltke medzi Borským Mikulášom a Bílkovými Humencami. Stojí tu mramorový kríž, pripomínajúci tragicky zahynuvšieho Alojza Michalicu. Poľnou cestou sme sa vybrali doľava k lesíku okolo kaplnky. Kúsok pod ňou sme naďabili na polorozpadnutý domček. Má zachovalú strechu, chýba mu predná stena a okná. Sú tam ale dve sedačky, ohnisko a lavička. Vcelku by sa tu dalo v suchu prespať.

Dali sme si čaj, keksíky a pokračovali sme po ceste alejou ku kaplnke. Na začiatku aleje stojí stĺp so sochou modliaceho sa Ježiša. Kaplnka sv. Márie Magdalény bola postavená v roku 1668. Zaslúžil sa o to gróf Imrich Czobor. Pôvodná kaplnka však bola zničená za Rákociho povstania začiatkom 18. storočia. Koncom 19. storočia bola postavená nová kaplnka v neoklasicistickom štýle a v roku 1995 reštaurovaná. 

Habáni

Keďže sa dnu nedalo dostať ani nazrieť, pokračovali sme dolu lesíkom. Narazili sme na rozpadnutý plot a za ním opustený, totálne zarastený vinič. Už viem, ako sa cítil princ, keď išiel oslobodiť Šípkovú Ruženku. Peter to vzdal a vrátil sa. My s Mustom sme tvrdohlavejší. Podliezali sme, prekračovali, predierali sa, oslobodzovali ruksaky, vetrovky z tŕňov, až sme napokon boli po asi 20-tich minútach z toho vonku. Dostali sme sa na cestu pomedzi spustnuté vinohrady a po nej do samoty Habáni (niekde ako Habány alebo Gabani). Na internete som si našiel, že ju založili imigrujúci novokrstenci - Habáni, Vyznačuje sa vraj veľmi peknými stavbami pôvodných domov, ktoré v súčasnosti slúžia najmä ako chalupy.

Niežeby som nejako pátral po týchto stavbách, keď sme cez samotu prechádzali, ale nič zvláštne som teda nevidel. Poľnou cestou sme opustili samotu a opäť sme boli v lese. Mala tu byť Kravia hora, no my sme išli po rovine a žiadnu horu, ani vyvýšeninu nebolo vidno.

Indiánsky pochod

Zato pohľad na hodinky nám povedal, že o hodinu nám ide vlak a ak ho nechytíme, budeme ďalšie dve musieť čakať. To, čo nasledovalo, som už roky nerobil. Proste sme s Mustom začali indiánskym pochodom frčať lesom. Občas bolo treba zájsť medzi stromy, lebo na ceste bolo jazero, občas zase ľad. Potešili sme sa, keď sme došli – dobehli k horárni Kalaštov. Tu totiž začína veľmi kvalitná asfaltka a navyše je na nej po 100 m značenie na asfalte. Tak sme 100 m utekali, 300 m zrýchlene kráčali. Míňali sme korzujúcich miestnych obyvateľov a teda aspoň ja, celý spotený, som sa potešil pohľadu na rybník na konci či začiatku obce. To sme tušili, že vlak stihneme, a tak som sa odvážil ešte aj fotiť. Medveďa z pneumatík a muchotrávky zo zrezaných briez, pamätnú tabuľu na Petra Jilemnického, erb obce, zvoničku a novú kaplnku.

Záver

Na stanicu sme dokráčali 50 sekúnd pred príchodom vlaku. Mal som úplne mokrú košeľu, avšak vo vlaku bolo teplo, a tak, kým sme aj s prestupom dorazili do Bratislavy, bol som suchý.

Keď sa spätne zamýšľam nad tým, čo sme všetko na túre videli, chce sa mi veľmi polemizovať s názorom, že takýto terén nie je na pešiu turistiku. Na bicykli by sme to všetko rozhodne nevideli a takto v zime to bolo spestrenie a úlet od horskej turistiky.

Fórum 4 príspevky
Šaštín-Stráže – Habáni – Šajdíkove Humence 02/03/19 09:23 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Túra GSB: Krościenko nad Dunajcem – Schronisko Jaworzyna Po štvrtýkrát sa vyberám po Hlavnej beskydskej magistrále (GSB). Naplánovať si trasu z bodu, kde sme skončili pred rokom k bodu, odkiaľ sa dá relatívne ľahko vrátiť na Slovensko, nebol problém. Problémom sa ukázalo ako sa dostať čo najrýchlejšie z Bratislavy do Krościenka, z Nowa Wieś do Bratislavy a zohnať na trase ubytovanie. Striedavo intenzívne som na tom pracoval od októbra 2018 a nebyť kamarátky Beaty z Poľska, tak si tak spokojne 7. 6. 2019 piati do vlaku po práci asi nesadneme. Parťák, kvôli ktorého účasti na Trnavskej stovke sme to o týždeň odložili, ležal doma na antibiotikách. Takže po tretíkrát s partiou ideme šiesti, ale do vlaku len piati! 07/07/19 Miroslav Svítek Ľubovnianska vrchovina, Poľsko
Túra Olbramovice – Prčice Minulý rok som 53. ročník pochodu Praha – Prčice vynechal pre iný, pre mňa významný pochod, no tento rok som bol pevne odhodlaný pokračovať na jednej zo 17 peších trás. Prisľúbili mi spoluúčasť aj Igor a Ivana, moji tradiční parťáci. No a do toho prišiel pricviknutý nerv po Veľkonočnej turistike a zrážka so slovenskou zdravotníckou realitou. Keď píšem tieto riadky koncom mája, ešte stále mám tri týždne do návštevy neurológa, lebo skorší termín vraj nie je! Odtrpel som si svoje na Tomášovom pochode na počesť Štefánika, a tak som dúfal, že podobne zvládnem aj tohtoročnú trasu pochodu Praha – Prčice, len plánovanú z Týnce nad Sázavou som zamenil za kratšiu z Olbramovic. 04/06/19 Miroslav Svítek Svet
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Chatka Zigovka Milú a výborne zariadenú lesnú chatku som objavil úplnou náhodou. Išiel som pozrieť kamaráta do Hornej Marikovej pešo cez hory a tu sa tesne pod horským sedlom vrchu Zigov (Milechovská Kýčera) ukázal medzi stromami nový zrub. Keďže bol blízko modrej značky, tak som si ho išiel pozrieť. O to väčšie bolo prekvapenie, že je voľne prístupný. dnes Tomáš Trstenský Javorníky
Túra Vodopády v okolí Liptovských Revúc Jar v roku 2019 začala veľmi suchým a teplým marcom a pokračovala takým istým aprílom. Turisti sa tešili a poľnohospodári bedákali. V máji sa to však vymenilo. Studený a daždivý máj žičil poľnohospodárom, ale trápil turistov. V máji by už bolo treba stúpať aj do vyšších hôr, robiť hrebeňovky, no počasie hovorí nie! včera Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč
Túra Nýdek – Veľká Čantoryje s deťmi Koncom augusta 2018 má mladšia dcéra Vilma 8 týždňov a za sebou prvý alpský výlet. Staršia dvojročná Dita je už skúsená turistka. O dva týždne na to trávime predĺžený víkend v Mostoch u Jablunkova, hneď za slovenskou hranicou. Po výlete na Girovú a upršanom dni na Trojmedzí má byť opäť pekne, a tak sa rozhodujeme pre turistický výlet na Veľkú Čantoryju (po česky Velká Čantoryje), hraničný vrchol a najvyšší bod Sliezskych Beskýd. 18/07/19 Andrea Morongová Západné Beskydy, Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Šaštín-Stráže – Habáni – Šajdíkove Humence 02/03/19 09:23 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Záhorie: Záhorská nížina - Borská nížina - Lakšárska pahorkatina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 291 m n. m. – Kopec Márie Magdalény

    • min: 171 m n. m. – Šaštín-Stráže

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 399 m

    • klesanie: 389 m

  • Vzdialenosť
    • 22 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 02.02.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.634 ° SŠ
      dĺžka: 17.1426 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.66 ° SŠ
      dĺžka: 17.26246 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Šaštín Stráže (vlak, bus)
      Šajdíkove Humence (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.77 (0.25)