Túra

Jelenecké kremencové hôrky

02. 03. 2019
Kremencové hôrky ma fascinujú už od prvého stretnutia. Bola to „láska na prvý pohľad“ a trvá dodnes. Tribeč je nevysoké pohorie, veď najvyšší vrch má len 830 m, a tak o to viac prekvapuje množstvo vysokých skalných stien, bášt a veží. Nie sú však sústredené na jednom či dvoch miestach, ale sú akoby rozhádzané po jeho okrajoch. Z mierne zvlnenej krajiny sa zrazu niekde pred vami vztýči vysoká skalná stena. Alebo naopak, kráčate zalesneným plochým chrbtom a odrazu stojíte na okraji kolmého skalnatého zrázu. A navyše kremencové skaly sú pekné – belostné alebo často s ružovým nádychom.

Kremencových hôrok v pohorí Tribeč je vraj vyše päťdesiat. A keďže by sme ich radi videli všetky, tak aj v roku 2019 pokračujeme v objavovaní kremencových hôrok. Tentoraz sme sa rozhodli pre okolie Jelenca a máme v pláne hneď štyri.

Trasa

Jelenec – Jelenecká Plieška – Cigáň – Plieška – Stará skala – Remitáž – Jelenec

Ráno nás v Jelenci vystúpilo z autobusu päť kusov. Zvyčajne na naše akcie príde o čosi viac ľudí, ale mráz (-10 °C) a trochu drahšie cestovné oklieštilo našu zostavu.

Prechod Jelencom bol celkom krutý. Nepríjemný ľadový vietor nám fúkal do tváre a ja som začala pochybovať, či to bol dobrý výber. Stačilo však odbočiť z doliny do lesa a hneď bol iný svet. Vietor ustal a slniečko sa celou silou oprelo do svahu, takže aj keď mrazivo, na pocit bolo príjemne.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Miernym stúpaním popri viniciach, kde práve oberali hrozno na ľadové víno, sme boli čoskoro na prvej Plieške – Jeleneckej. Táto Plieška, nie je zvlášť ohromujúca. Je zarastená a pár malých kremencových skál je len na severovýchodnom svahu, z ktorého je výhľad. No výhľad na vodnú nádrž Jelenec, za ktorou sa vypínajú kremencové hôrky Drža, Studený hrad, hrad Jelenec (Gýmeš), Veľký Lysec a za nimi ešte majestátny Veľký Tribeč, je veľmi pôsobivý.

Teraz nás čakala najmenej záživná časť trasy. Ďalšia hôrka Cigáň, je totiž asi 3,5 km západne a celý úsek vedie hospodárskym lesom. Treba však povedať, že hoci okolo cesty sme videli skládky dreva, vyslovene holoruby neboli nikde. Lesné cesty boli dobre schodné, a tak sme kráčali na nás až nezvyčajne rezkým krokom.

Prišli sme pod južný svah hôrky, ktorý je plný veľkých balvanov. Zo západnej strany je to typická kremencová hôrka. Skaly sú rozpukané do jednotlivých veží či bášt. Milé bolo aj skalné okienko, okolo ktorého sme sa vyšplhali na vrchol. Skaly hôrky sú z pekného bieleho kremeňa s jemne ružovým nádychom. Na vrchole rastie zakrpatená dubina a bučina, ale najviac sa nám páčila zakrpatená borovica, rozrastená ako kosodrevina. Veľmi príjemné miesto na kávu s pekným výhľadom na Ponitrie!

Celý čas sme hútali prečo sa hôrka volá netradične - Cigáň, no nič sme nevyhútali. Chvíľu sme tu pobudli, a potom sme sa vydali sympatickým hrebienkom k najvyššiemu bodu dnešnej trasy. Aj keď 469 metrov musí znieť ortodoxným turistom skoro ako vtip. Tých 469 metrov má hôrka s názvom Plieška.

Pod Plieškou sme stretli partiu pilčíkov, ktorí tu robili preriezku. Podebatovali sme s nimi a medzi iným sme sa pýtali na zvláštne meno predchádzajúcej hôrky. Jeden z nich ani nevedel, že skaly vôbec majú nejaké meno, ale jeden si spomenul, že už v starých mapách je naozaj tento názov. Ale ani on nevedel prečo.

Rozlúčili sme sa teda, poľahky prekonali 100 výškových metrov a vyšli na vrchol. Ale niečo nebolo, ako malo byť! Na vrchole žiadne kremencové skaly, ani pokrútené duby či brezy. Miesto toho hustý porast drevín, ktoré neboli ani kríkmi, ani stromami. Janka to odhadla na jaseň mannový. No hej, ale ten predsa neznáša kyslé prostredie a naopak miluje vápence. Až doma pri skúmaní geologickej mapy sme prišli na to, že temeno hôrky pokrývajú – čuduj sa svete – vápence! Geológia Tribeča je teda veľmi pestrá.

Vedeli sme však, že kremencové skaly na Plieške sú a Ľubkov neomylný inštinkt nás k nim o chvíľu priviedol. Skaly sa nachádzajú len na severnom svahu Pliešky. Ale aké! Vyšli sme na hrebeň a otvoril sa nám z okraja parádny výhľad na hornú Nitru. Ešte zaujímavejší bol však pohľad smerom dole. Bolo to poriadne hlboko a strmo. V inom ročnom období by sme sa hneď rozliezli pomedzi skaly a zišli pod ne. Teraz sme si však netrúfli. Desaťcentimetrová vrstva snehu nebezpečne zakrývala nástrahy medzi skalami a skaly samotné boli veľmi šmykľavé, a tak sme ich obdivovali len z vrcholu.

Ľubko to však nakoniec nevydržal a okrajom zišiel popod skaly, aby nám nafilmoval ako vyzerajú zdola. My to však chceme vidieť na vlastné oči, a tak sme sa všetci dohodli, že na hôrku sa ešte vrátime a dokonale si ju zblízka vychutnáme. Najviac sa nám páčila najvyššia veža, ktorej jednotlivé stupne tvorili malé terasky a zakončená bola šikmo položenou skalou, ktorá vyzerala ako vztýčený prst.

A na nej sme si všimli malú „karikovskú záhadu“. Uprostred kremencovej veže, na úzkej terase boli stopy nejakého zvieraťa. Vyzeralo to na vysokú – ale ako sa tam zviera dostalo a ako zišlo, to bola záhada. Pod vežou sme totiž nevideli žiadne stopy.

Karika by mal asi radosť

Zišli sme na poľnú cestu a pomaly sa dali na návrat. No ešte nás čakala cestou Stará skala. Zvláštne meno – ako keby nejaká skala bola mladá! Cez oblasť nevedie žiadny turistický chodník, ale je tu pomerne hustá sieť lesných ciest a cyklotrás. Jednou z nich sme kráčali ku Starej skale.

Stará skala mi pripomenula Držu. Tiež sú na jej okraji zaujímavo tvarované staré brezy a kremencové skaly sú takisto orientované na sever. Nie sú tak veľké ako na Plieške alebo Svinici, ale sú dostatočne veľké, aby zaujali. Veľmi pekný je výhľad na Studený hrad, hrad Jelenec (Gýmeš) a Veľký Tribeč v pozadí.

A ešte raz som si spomenula na Kariku – v skalách bola celkom slušná trhlina. Asi si budem musieť prečítať jeho knihu alebo zájsť do kina. Viac ma však zaujal starý kamenný, zrejme katastrálny, medzník s vyrytými písmenami KR. Neprišli sme však na to, čo znamenajú.

Podišli sme aj popod skaly a vychutnali si posledné pohľady na peknú hôrku. Čas pokročil a už je naozaj čas na návrat. Lesnými cestami sme zišli k hornej vodnej nádrži Jelenec. Prekvapilo ma ako málo v nej bolo vody. Nostalgicky som si zaspomínala na časy, keď som tu v pubertálnom veku strávila krásny letný týždeň.

Celé rekreačné zariadenie vyzeralo dosť ošumelo, no chcem veriť, že je to len ročným obdobím a že v lete to tu vyzerá predsa len živšie. Teraz nás čakala len otravná asfaltová cesta do Jelenca. Prišli sme akurát včas, aby sme chytili dobrý spoj do Zlatých Moraviec a tam hneď prípoj do Novej Bane. Tu v staničnej reštaurácii sme urobili bodku za dnešnou vydarenou akciou.

Záver

Kremencové hôrky ma chytili za srdce. Nie sú to ani zďaleka majestátne tatranské štíty. Ale určite sú to malé prírodné umelecké diela, rozsypané po celom tomto, inak veľmi nenápadnom pohorí.

Autorky fotografií: Danka Tomášiková a Alenka Bencová

Fórum 10 príspevkov
Jelenecké kremencové hôrky 01/04/19 15:27 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rajecký hrad, rozhľadňa Dubová a veže Babice Súľovské skaly, súčasť Súľovských vrchov, sú vzácnou perlou medzi slovenskými pohoriami. Aj vďaka tomu, že hlavnou horninou pohoria sú karbonátové zlepence, vytvorilo sa v nich najväčšie skalné mesto na Slovensku. 09/10/20 Danka Tomášiková Súľovské vrchy
Túra Železník a smutné pamiatky okolo Pred tým, ako sme išli na náš prvý tohoročný viacdenný pobyt, Ľubko našiel v archíve veľmi pekný dokumentárny film o Železníku. Pripomenul mi Hanákov film Obrazy starého sveta a záverečná veta spomínajúcej obyvateľky mi doslova vohnala slzy do očí: „A nakoniec nás aj z mapy vymazali!“ Bol to príbeh o obci, ktorá síce nezanikla, ale zo zoznamu slovenských obcí je vymazaná. Časť pridelili k obci Sirk a časť k Turčoku. Príroda a človek sa neustále ovplyvňujú. Aj v tomto prípade. Tak ako sa vrch Železník postaral o nebývaly rozkvet tohto kraja, tak sa neskôr postaral aj o jeho smutný úpadok. 20/08/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Muteň – Múrik – Stráň – Slovenská skala – Jelšava Revúcka vrchovina na juhu susedí so Slovenským krasom. Toto pohorie mám tiež rada. Je rozľahlé a odľahlé a stretnúť v ňom turistov je zriedkavé (Zádielskú dolinu a Krásnu Hôrku nerátam). Pri našom pobyte v penzióne Flipper, sme si jeden deň vyhradili pre toto pohorie. Lákadlom boli nielen lesostepné kvitnúce stráne, ale hlavne hrad, o ktorom ani mnohí domáci netušia. 24/07/20 Danka Tomášiková Revúcka vrchovina, Slovenský kras, +
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Búda Zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom Málo známe východoslovenské pohorie Slanské vrchy ponúka viacdňovú hrebeňovú turistiku, ale napriek tejto možnosti, nie je tam ani jedna vyhlásená či aspoň neoficiálna útulňa. Jednou neoficiálnou by však mohol byť zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom. včera Henrich Tomáš Slanské vrchy
Túra Klokočina, Kukučková a Bolehlav Dnes sa pôjdem túlať vŕškami i dolinami na východnej strane Malých Karpát. Trasu nemám úplne presne pripravenú, idem tentokrát sám, a tak som zvedavý, aké miesta navštívim. 23/10/20 Vladimír Čech Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jelenecké kremencové hôrky 01/04/19 15:27 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 469 m n. m. – Plieška

    • min: 194 m n. m. – Jelenec (obec)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 457 m

    • klesanie: 457 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 07.01.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.3798 ° SŠ
      dĺžka: 18.2229 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.3798 ° SŠ
      dĺžka: 18.2229 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nitra / Zlaté Moravce (vlak, bus) - Jelenec (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.2 (0.48)