Túra

Potulky po zvolenskom chrbte

25. 03. 2019
Podstata našej dnešnej rodinnej túry by sa dala zredukovať do jedinej otázky. Je vidieť Zvolen zo Zvolena vo Zvolene? Priam životne dôležitú odpoveď na túto geograficko-lingvistickú otázku s presahom až do filozofična sa mi v digitálnom svete vypátrať nepodarilo. Neostáva teda nič iné, len zbaliť rodinu a dopátrať sa pravdy na mieste. Vyrážame teda do Veľkej Fatry, presnejšie do jej podcelku zvaného Zvolen. Tam sa pokúsime vyšplhať na jeho najvyšší vrch Zvolen a uvidíme, či odtiaľ mesto Zvolen uvidíme.

Trasa

Donovaly – Nová hoľa – Zvolen – Malý Zvolen – Končitá – Motyčianska hoľa – Zvolen – Donovaly

Výstup

Rýchla kontrola mapy napovedá, že výstup na Zvolen z Donovál, kde bude náš základný tábor, je síce príkry, no krátky. Keď už teda budeme hore, využijeme lúčnatý charakter zvolenského chrbta a trochu sa po ňom poprechádzame. Ráno nám chvíľku trvá, kým sa napojíme na červenú značku, naša papierová mapa nezodpovedá celkom situácii na mieste. Smer je však zrejmý a zaobišlo sa to bez nejakých časových strát. Od prvých metrov si užívame výživný výstup, ktorý dokonale preveruje stav našej kondície. Čerstvý ranný vzduch dosť pomáha. Chodník sa s tým nemazná, vedie jednoducho kolmo na vrstevnice. Spočiatku lesom, s pribúdajúcou výškou sa postupne prepracujeme na čistinky a nejakých 100 metrov pod vrcholom Zvolena sme už na krásnych lúčnatých svahoch, ozdobených roztrúsenými stromami a skalkami. Nad našimi hlavami sa rozprestiera nádherné sýte azúro s občasným obláčikom, všade okolo nás svieža letná zeleň, vyzerá to byť na krásny deň.

Na Novej holi

Po zhruba hodine sme v sedielku medzi Novou hoľou a Zvolenom. Keďže okrem iného na našich turistických výletoch zbierame aj rodinné vrcholovky, teda spoločné fotky z vrcholov kopcov, nemôžeme vynechať kratučkú odbočku na Novú hoľu. Tu hore však ako prvé obliekame na seba všetko dlhé, čo máme v batohoch. Trochu tu pofukuje chladný, ale naozaj chladný vietor. Po zazipsovaní posledného zipsu môžeme pristúpiť k obligátnej spoločnej fotke, po ktorej nasleduje malé občerstvenie pre decká a ja sa chvíľu pokrútim s aparátom pri oku. Trochu ma sklamalo, ako krátko vydržala bezoblačná obloha a aké množstvo oblakov sa vyskytuje na severnom obzore a vlastne už aj nad našimi hlavami. Nie že by som mal niečo proti oblakom, ale oblaky znamenajú vlhký vzduch a to znamená, že vzdialenejšie kopce budú len ako obrysy alebo vôbec. No a ja som sa dnes ráno namlsal, že pri takej modrej oblohe snáď ulovím aj Tatry. Takže nič, zato nevadí, celkom blízko sú tu Nízke Tatry na jednej a Veľká Fatra na druhej strane, to sú dostatočne vďačné krajinárske objekty. A ako tak pozerám, aj samotný chrbát až po Malý Zvolen bude lahôdkou pre oči (a objektív). Nakoniec aj pohľad na juh, kde sme dole v hĺbke zanechali Donovaly obkolesené Starohorskými vrchmi, je nádherný. A kdesi tam v diaľke dole v kotline vidím drobné biele objekty, tuším, o čo ide, ale ešte nie sme na tom správnom kopci, tak sa zrakom presúvam na obzor, ktorý od východu na západ ohraničujú Poľana, Štiavnické a Kremnické vrchy.

Na Zvolene

Po prestávke sa sťahujeme asi pol kilometra na západ, kde sa nachádza vrchol kopca s názvom Zvolen, ktorý dal celému horskému podcelku meno. Alebo naopak. Výhľady sú logicky takmer identické s tými z Novej hole, preto mierim svoj zrak opäť do vzdialenejšej kotliny. Nemám síce ďalekohľad ani teleobjektív, ale ak sa nemýlim, záhada je rozriešená, otázka je zodpovedaná. Stojím na Zvolene vo Zvolene a tá tenká rada svetlých objektov nemôže byť nič iné, ako mesto Zvolen. Žiaľ, miera letnej vlhkosti vo vzduchu mi nedovoľuje urobiť fotku, ktorá by mala zmysel. Aj keby som mal teleobjektív. Autorstvo fotky s názvom Zvolen zo Zvolena vo Zvolene musím voľky-nevoľky prenechať niekomu šťastnejšiemu. Veď ja mám čo fotiť, je tu hneď druhý vrchol, druhá vrcholovka a v krátkom slede druhé naháňanie deciek pred foťák, čo v tomto veku ešte zjavne nedoceňujú.

Presun na Malý Zvolen

Júlové slniečko už citeľne hreje, vetrovky putujú späť do batohov a my sa obzeráme na sever, kam sa tiahne krásny trávnatý hrebeň až po Malý Zvolen, náš ďalší cieľ. Asi v tretine cesty sa nachádza mierny pahorok, chodník ho traverzuje z pravej strany. Vrchol pahorku je malebné miesto, zo zelenej trávy svietia svetlé vápencové skalky, všetko je porastené množstvom kvetov, k tomu krásny pohľad na všetky strany – čo k tomu dodať. Už len zastaviť čas. Zbieham však za zbytkom rodiny a mašírujeme ďalej. Hrebeň sa tu roztiahne slušne do šírky, takže teraz putujeme rozľahlými lúkami s neustálymi výhľadmi doľava na Veľkú Fatru a doprava na Nízke Tatry, odkiaľ už ranné slnko odchádza a umožňuje prvé pohľady aj týmto smerom. Zanedlho sa hrebeň opäť zúži a začína sa dvíhať na vrchol Malého Zvolena. Slnko na nás stále svieti, množstvo oblakov pribúdajúcich na oblohe pred nami ma ale začína trochu znepokojovať. Predpoveď však bola jednoznačná – žiadny dážď, tak zatiaľ plán nemeníme. Na Malom Zvolene oblačnosť kulminuje, ďalej na severe to však aj naďalej vyzerá na oblačné a nie na zamračené počasie.

Na Končitej

Po krátkom oddychu sa preto rozhodujeme naše putovanie ešte o čosi predĺžiť a vyberáme sa na susedný kopec s názvom Končitá. Je to najsevernejší, posledný výraznejší kopec s trávnatým vrcholom v hlavnom zvolenskom hrebeni, ktorý určite poskytne pekné pohľady do okolitej krajiny. Pri zostupe z Malého Zvolena po dlhšej dobe vchádzame medzi stromy, zároveň však dosť výrazne strácame nadmorskú výšku. Už teraz počujem tie protestné komentáre pri spätnom výstupe. Nateraz sa ale tešíme na obednú pauzu, ktorú si dáme na Končitej. Krátke stúpanie zo sedla na jej vrchol si spríjemňujeme zbieraním prvých dozrievajúcich jahôd. Na samotnom vrchole sa nachádza veľký drevený dvojkríž a okrem neho nič, čo by bránilo výhľadom.

Na rozdiel od rozložitého Zvolena či pozdĺžneho Malého Zvolena je vrchol Končitej prakticky kužeľový, s malou plošinkou v strede, ktorá prechádza rýchlo do pomerne strmých svahov na všetky svetové strany. Umožňuje tak pekné výhľady všetkými smermi prakticky z jedného bodu. Dávame si tu výdatnú obedňajšiu prestávku a vychutnávame si pri tom krásne výhľady do krajiny okolo nás. Charakter oblačnosti sa ustabilizoval do stavu, kedy sme pár minút na slnku a pár minút v tieni. Čo teraz plne oceňujem, nakoľko úplne jasný deň by bol na tomto hôľnom teréne a júlovom slnku asi príliš únavný. Z krajiny nevidíme nič nové, stále máme na východe Nízke Tatry s dominantnou Prašivou a Chochuľami. Na severovýchode, oddelený od hlavného hrebeňa leží nízkotatranský Salatín a jeho Tlstá sestra. Na severe vidíme Veľký Choč, dnes už k nemu bližšie nebudeme. Celý západný obzor vypĺňa hlavný hrebeň Veľkej Fatry s výrazným Rakytovom, aj pri ňom sme teraz najbližšie. No a na juhu máme pred sebou na dohodenie kameňom Malý Zvolen, odtiaľto sa zdá byť úplne zalesnený.

Návrat na Zvolen

Po obedňajšom oddychu začíname návrat, po krátkom zostupe do sedla pod Končitou nasleduje výdatný výstup na Malý Zvolen, ktorý okoreňuje poludňajšie slniečko. Neoddýchnuť si na vrchole neprichádza do úvahy, takže opäť prestávka. Tú využívam na fotenie, keďže množstvo oblakov je teraz o čosi nižšie a krajina je viac zaliata svetlom. Potom už nasleduje presun lúkami spať na Zvolen, čo nám trvá nejakú hodinku pohodovým tempom brzdeným častým fotením či točením. Napriek tomu je ešte len pol tretej, keď sme na Zvolene dofotili posledné chýbajúce vrcholovky s Nízkymi Tatrami v pozadí. Na zostup dole do Donovál sa mi zdá zbytočne priskoro, keďže tu vládne pekné počasie. Preto navrhujem, aby sme si urobili ešte odbočku na susednú Motyčiansku hoľu.

Prídavok na Motyčiansku hoľu

Tento môj skvelý návrh nenachádza žiadnu pozitívnu odozvu a hlavne synátor vystupuje tvrdo opozične. Hrdo a urazene odchádzam preto sám a rodinu nechávam oddychovať na zvolenskej tráve. Bol som už takmer dole v sedle, keď za sebou začujem vzdialené volanie. Našej dcére prišlo ľúto, že ocko odišiel sám, tak sa rozhodla pridať sa ku mne. Spoločne vo dvojici teda stúpame na Motyčiansku hoľu, presnejšie na jej východný predvrchol. Ten je len o 8 metrov nižší, než hlavný vrchol oddelený sedlom, na mieste však usudzujem, že poskytuje krajšie výhľady, nakoľko mu nič nestojí v ceste. Zostávame teda tu a na naše prekvapenie sa tu po chvíli objavujú aj zvyšní členovia našej zostavy. Buď si to syn rozmyslel alebo bol manželkou spracovaný, zbytočne do toho nerýpem.

Vďaka prudko sa zvažujúcemu východnému svahu je odtiaľ krásny pohľad na juhovýchodný obzor, teda dole na Donovaly, nad ktorými sa dvíha hrebeň Starohorských vrchov v úseku od Kečky až po Kozí chrbát. Na obzore dominuje Poľana a rozoznať sa dajú oba Vepre, Ľubietovský aj ten vzdialenejší Klenovský. Mimochodom v opačnom garde, teda od východu, je možné vidieť oba Vepre vedľa seba z vrchu Pipitka vo Volovských vrchoch (čo mám zdokumentované na fotke v článku Pipitka a Hekerová z Úhornianskeho sedla). No, a v neposlednom rade je odtiaľ pekný pohľad na samotný vrch Zvolen, Novú hoľu, Veľkú Chochuľu a Prašivú. Odbočka sem sa rozhodne vyplatila, je to dnes ďalšie krásne miesto, kde sa človeku chce len tak sadnúť do trávy a obdivovať krajinu pred sebou. Nie je ruža bez tŕnia, rovnako tak náš návrat bez opätovného výstupu na Zvolen. V miestnych skratkách sa nevyznám, preto ideme na istotu a pekne po červenej značke zdolávame Zvolen dnes po tretíkrát, po čom nasleduje definitívny zostup do Donovál, kde prichádzame akurát na večeru.

V malom pohorí Zvolen sme si dnes prešli asi všetko podstatné a môžeme skonštatovať, že sa jedná o naozaj malebný kúsok našej krajiny, kde príroda zostala neporušená. Vo svojej hôľnej časti ponúka krásne prechádzky v čarovnom prostredí, doplnené o neustále výhľady na okolité hory a doly. Keďže sa hore dá aj vyviezť lanovkou, je Zvolen dostupný bez problémov každému, napriek tomu sme tam stretli len pár ľudí a prakticky celý čas sme boli sami. Kto hľadá pokoj v nádhernej prírode, určite si príde na svoje. A nad tým všetkým je tu možnosť vidieť Zvolen zo Zvolena vo Zvolene...

Fórum 11 príspevkov
Potulky po zvolenskom chrbte 29/03/19 13:00 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľká Svišťovka a dolina Zeleného plesa Veľká Svišťovka je najvýchodnejší a vďaka lanovke na Skalnaté pleso asi aj najľahšie prístupný tatranský vrchol. Slovo vrchol môže byť pre niekoho možno až príliš ambiciózne, keďže ide iba o vyvýšeninu v rázsoche, vybiehajúcej na východ z Malého Kežmarského štítu. Od neďalekého sedla pod Svišťovkou, kadiaľ vedie Tatranská magistrála, je to len kúsok po skalnato-trávnatom teréne. Odstup Veľkej Svišťovky od Tatier spolu s jej nadmorskou výškou presahujúcou 2000 m a umožňuje nádherné výhľady do okolia, ktoré určite stoja za pár krokov navyše. 28/07/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Bukovec a Korban cez Holý vrch od Poráča Bukovec a Korban sú dva najvyššie vrchy Hnileckých vrchov, podcelku Volovských vrchov, ktorý leží na severnom okraji materského pohoria, oddelený od neho dlhou, výraznou dolinou Hnilca. Napriek tomu, že sú susedia, vzdialení od seba ani nie 3 km, ich vzhľad nemôže byť odlišnejší. 29/06/20 Peťo Nový Volovské vrchy
Túra Kôprová a Temnosmrečinská dolina Siedmy diel zo seriálu Tatranské doliny nás privádza na samotný západný okraj Vysokých Tatier, kde leží Kôprová dolina. Ďalej ležia Západné Tatry a je teda namieste otázka, či hraničnú dolinu ešte zaradiť medzi vysokotatranské doliny. Keďže turistická značka vedie až do jej hornej, záverečnej časti, známej ako Temnosmrečinská dolina a je súčasťou Vysokých Tatier, miesto v seriáli o vysokotatranských dolinách jej teda právom patrí. 14/06/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry, Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Kriváňa na Kriváň (z Poľany do Tatier) Poľana, Kráľová hoľa, Kriváň - tri symbolické vrcholy Slovenska. Raz dávnejšie som v televízii sledoval reportáž o prechode týchto troch vrcholov v jednom slede zo severu na juh. Ja som sa nechal inšpirovať a po niekoľkých rokoch sa mi aj za spoluúčasti dvoch kamarátov podarilo prechod zrealizovať výhradne po značených trasách z mojej domovskej dedinky Kriváň až po majestátny Kriváň vo Vysokých Tatrách cez Poľanu a Nízke Tatry, spolu viac ako 180 km. Všetko sa to udialo v prvej polovici júla v priebehu 8 dní. dnes Martin Hakel Nízke Tatry, Muránska planina, +
Prístrešok Sedlo Vyšný Tvarožec Pri zdolávaní červenej značky z čergovského Minčola do Duklianskeho priesmyku som narazil na niekoľko objektov nezachytených v mapách. Informácia o ich existencii by pravdepodobne ovplyvnila moje plánovanie viacdenného putovania trasou mimo dotykov s civilizáciou. Jedným je prístrešok v sedle Nižný Tvarožec. Som na pochybách nazývať ho prístreškom. Svojím spôsobom je útulňou bez špeciálneho priestoru na spanie, no poskytuje pohodový úkryt nielen v nepohode. včera Vladimír Mikuš Nízke Beskydy
Túra Z Nesluše cez osady s deťmi Na dolných Kysuciach v bočnom údolí neďaleko okresného Kysuckého Nového Mesta sa nachádza obec Nesluša. V jej okolí je na svahoch Javorníkov roztrúsených až dvadsaťdva osád. Rozhodujeme sa pre peší výlet okolím osady Samuhelovci, Ostré. Sem by nás mala zaviesť z konca Nesluše žltá značka. Od osady chceme potom po modrej značke pokračovať k osadám Tabačkovci, Grešákovci a Balošákovci pod Jakubovským vrchom. Uvidíme, ako sa nám to podarí. 06/08/20 Jana Bílešová Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Potulky po zvolenskom chrbte 29/03/19 13:00 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra - podcelok Zvolen (ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1043 m n. m. – Zvolen

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1049 m

    • klesanie: 1049 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8781 ° SŠ
      dĺžka: 19.2239 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8781 ° SŠ
      dĺžka: 19.2239 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Donovaly (bus, veľké centrálne záchytné parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.3 (0.57)