Trasa

Mosty u Jablunkova – Studeničný, chata – chata Gírová – na Dílku – Hrčava – Čierne pri Čadci

Ráno okolo ôsmej hodiny vystupujem z motorového vlaku na železničnej stanici v Mostoch u Jablunkova. Pri neďalekej autobusovej zastávke obliekam návleky. Prechádzam cez hlavnú cestu a pokračujem po červeno značenej turistickej trase smerom k lyžiarskemu stredisku. Odtiaľ totiž začína upravovaná bežkárska trasa.

Po krátkom stúpaní sa dostávam na časť upravenej trate, ktorá smeruje do Jablunkova. Jej druhá časť križuje zjazdovku a napája sa na začiatok upravovanej bežkárskej stopy, ktorú mám dnes naplánovanú. Ešte stále s bežkami v rukách prechádzam zjazdovkou. Keďže už nastúpili prví lyžiari, prechádzam opatrne, ale čím najrýchlejšie. Až za zjazdovkou obúvam bežky. Snehu je dostatok, stopa vyzerá byť čerstvo upravená. Čo viac si môžeme priať. Hneď na začiatku stretávam prvého bežkára, prehodíme zopár slov, vysvetľuje mi, ako prišiel bez toho, aby križoval zjazdovku. Dúfam, že si to pri ďalšej návšteve s bežkami na nohách budem pamätať.

Smer Studeničný

Trasa pokračuje po širokej lesnej ceste. Vzhľadom na jej šírku sú vyfrézované dve stopy pre klasické bežkovanie a medzi nimi je dostatok priestoru aj na korčuľovanie. Počasie je oblačné, slnko sa neukazuje. Sneh je na vrcholoch stromov už sfúknutý, zato vo vnútri panuje pravá zimná idylka. Prichádzam na rozsiahlu lúku s výhľadom na celý Jablunkovský priesmyk. Odfotografujem zopár záberov a upravenou stopou smerujem lesom na chatu Studeničný. Trasa má príjemný profil, žiadne prudké zjazdy. Na chate Studeničný si dám prvú väčšiu prestávku. Dozvedám sa, že chvíľu predo mnou vyrazila partia ubytovaných hostí smerom na Gírovú a myslia si, že patrím medzi nich.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Gírovej

Pred chatou znovu obúvam bežky. Pokračujem upravenou trasou, ktorá vedie cez rozsiahlu lúku. Terén začína byť viac zvlnený. Prvý plynulý zjazd ide bez problémov, po ňom nasleduje prudšie stúpanie, kde trochu „stromčekujem“. Po krátkej rovinke na ďalšej výhľadovej lúke pokračuje pomerne dlhým zjazdom, aby potom znovu stúpala. V minulosti bola trasa vedená hrebeňom, avšak v roku 2010 po rozsiahlom zosuve bola aj bežkárska trasa presunutá. Niektorí si trasu skracujú stúpaním po červeno značenom chodníku. Zjazd radšej absolvujem vedľa trasy po zasneženej lúke, kde ma príjemne brzdí čerstvý prašan. Krátke stúpanie končí na rázcestí s názvom Široký, kde sa trasa napája na červeno značený chodník. Ním pokračujem zjazdom a miernym stúpaním až na chatu na Gírovej, kde si dávam ďalšiu prestávku.

Smer Komorovský Grúň

Od chaty pokračujem znovu po upravenej trase najprv po rovinke, neskôr nasleduje prvý prudší zjazd. Ten absolvujem opatrnejšie. Končí pri samote, ktorú vždy zvyknem odfotiť. Ani teraz som neurobil výnimku. Ďalší profil trasy je celkom mierny. Na niektorých miestach sa však objavujú rozsiahlejšie výruby. Idylkou je pohľad z Komorovského grúňa smerom na Kysucké Beskydy. Oblačné počasie však znemožňuje ďaleké výhľady, kde by určite dominovala Malá Fatra. Z vrcholu začína najprudšie klesanie na trase. Tam z bezpečnostných dôvodov dávam bežky dole. Na konci najväčšieho klesania je križovatka lesných ciest, ktoré sú takisto súčasťou upravenej trasy. Pokračujem smerom do osady Komorovský Grúň, kde začína asfaltová cesta až do Hrčavy. Bežkárska trasa však vedie cez malebné lúky, kde sa otvárajú pohľady spätne na masív Gírovej ako aj susedných Sliezskych Beskýd, či už na českej alebo poľskej strane.

Na Dílku

Tak znie názov ďalšieho rázcestia. Tam upravovaná trasa pokračuje zvážnicami popod Komorovský Grúň. Keďže mám dosť času a v týchto častiach som ešte nebol, neváham a pokračujem. Hneď ma čaká príjemný zjazd, kde skúšam pluhovanie. Je pomerne dlhý, vyše pol kilometra. Trasa pokračuje lesnou cestou s miernym profilom. Stretávam tam zopár bežkárov. Napriek tomu je stopa vo veľmi dobrom stave. Po asi 3 kilometroch nasleduje mierne ale tiahle stúpanie. Sneh sa začína lepiť na bežky, našťastie to nie je nič strašné. Občas sa musím ohnúť pod vyčnievajúcimi konármi mladých stromov a kríkoch, ktoré ešte ťaží snehová perina. Znovu sa napájam pod Komorovským Grúňom a pokračujem rovnakou trasou, ktorú som prešiel pred asi pol druha hodinou znovu na rázcestie na Dílku.

Na Hrčave

Z rázcestia pokračujem po odhrnutej ceste. Keďže na niektorých miestach je zľadovatená, tak na daných miestach bežky vyzúvam. Obúvam ich na jednom z najkrajších výhľadových miest na poľskú obec Jaworzynku na česko–poľskej hranici. Pofotím zopár záberov a volím vyjazdenú stopu po lúkach. Znovu sa napájam na cestu pri bývalom turistickom hraničnom priechode. Po nej pokračujem až do samotnej horskej obce Hrčava. Tam si dávam poslednú väčšiu prestávku v miestnej reštaurácii. Po občerstvení pokračujem s bežkami v rukách po ceste vedúcej smerom na Slovensko, resp. na Trojmedzie.

Pohľadom v posledných rokoch dominuje diaľničný most Valy, najvyšší diaľničný most na Slovensku. V doline pod menovaným mostom ešte poslednýkrát obúvam bežky, aby som pri železničnej zastávke v dedinke Čierne ukončil dnešný prechod. Bolo načase, lebo v tom okamihu začalo pršať. Hromničné oteplenie sa prejavilo dostatočne.

Záver

Trasu som absolvoval už niekoľkokrát, či už na peši alebo v zime na bežkách. Je vhodná aj pre začínajúcich bežkárov, najmä úsek od Mostov u Jablunkova po Chatu Studeničný. Ďalšie úseky sú už viac zvlnené. Úsek od rázcestia na Dílku po Hrčavu a Čierne vedie po asfaltovej ceste, ktorá býva odhrnutá.

Aj napriek tomu sa dá počas zimy bohatšej na sneh zažiť v týchto končinách príjemný prechod na bežkách. Na chatách sa dá platiť aj eurami, avšak odporúčam mať radšej české koruny. Chaty sú otvorené celoročne, tak s občerstvením na trase by nemal byť problém.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek