Zimná rozprávka na Chate Hostinec

Pristavili sme sa pri rodnom dome Jozefa Gregora Tajovského v centre obce. Nachádzajú sa tu expozície:

• história obce Tajov,
• Jozef Murgaš, priekopník rádiotelegrafie,
• život a dielo Murgaša a Tajovského.

Pamätný dom bol postavený v roku 1799 a je kultúrnou pamiatkou. Pokračovali sme do Kremnických vrchov, ktoré sú rajom bežkárov. Tešili sme sa, že si dobre zabežkujeme a rozhýbeme naše telá a doprajeme si aktívny oddych v horách, ktorý má priaznivé účinky aj na duchovnú oblasť: rozjímania, meditácie v prírode a prísunu energie, ktorá vychádza z hôr. Človek tu nemusí nič riešiť, sústredí sa len na prítomný okamih, ktorý si užíva.

Trasa

Králiky – rázcestie pod Zlatou studňou – sedlo Tri kríže (1180 m) – Chata Hostinec (1150 m) a späť

Nasadili sme si bežky a začali sme stúpať hore do kopca, z ktorého sme prechádzali zasneženou tzv. králickou zvážnicou. Ukázali sa nám výhľady na okolité vrchy Malachovského predhoria pokryté snehovou perinkou. Pohybom som sa dobre zahriala až som mala červené líca od mrazu.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instragrame ]

Na ráczestí pod Zlatou studňou sme sa zahriali teplým čajom a užívali sme si pobyt v rozprávkovom zimnom kráľovstve. Obdivovali sme pocukrované stromy pokryté hrubou vrstvou snehu. Bežkári prechádzali popri nás s hlavou sklonenou do svojej stopy nevnímajúc čarokrásnu prírodu, ale niektorí sa zastavili a zachytili fotoaparátom zimné výtvory umelkyne prírody.

Naša ďalšia zastávka bola v sedle Tri kríže, kde stojí trojramenný dubový kríž vysoký 5,5 metra. Naskytol sa nám výhľad na zimnú krajinársku scenériu. Svišťali sme nádherným úsekom v lesnom chráme zahaleným snehovým závojom, vysokánske posnežené stromy nás objímali z oboch strán. Cítila som sa tu ako v rozprávke Mrázik.

Slniečko vytvorilo zo snehu kryštálikov prírodné diamanty. Snehové vločky padali a vyzerali ako biele chumáčiky páperia. Pohľad na sneženie pôsobil upokojujúco. Príroda pokojne spí pod bielou perinkou a všetko je stíšené, ľudia akoby zázrakom sú milší a vysmiati. Pomaly sme sa blížili k turistickej chate Hostinec, ukrytej hlboko v horách, ďaleko od civilizácie.

Čakal ma posledný úsek zjazdík rovno k chate, ktorý som zakončila elegantným pádom pred veľkým množstvom bežkárov. Chatka na mňa pôsobila ako z rozprávky Perníková chalúpka. Vstúpili sme dovnútra chaty, ktorá bola preplnená bežkármi a ovialo nás teplo ako v saune. V krbe praskal oheň, ktorý sálal teplo.

Pochutili sme si na kapustnici a kávičke. Z okienka sme pozerali na padajúci sneh. Interiér chaty je vyzdobený historickými fotografiami chaty, ktorá v minulosti slúžila unaveným furmanom ako prícestný hostinec. Ako spomienku na pôvodné využitie objektu chatu nazvali Hostincom. Voľakedy tu premával poštový dostavník medzi Banskou Bystricou a Kremnicou.

Nechcelo sa nám odísť z kúzelného miesta, ale už sa pomaly schyľovalo k večeru. Cesta naspäť nám ubehla celkom rýchlo, svišťali sme dolu králickou zvážnicou až do Králik. Strávili sme nádherný zimný deň v čarokrásnej prírode Kremnických vrchov a rada sem opäť zavítam.