Túra

Na rakúsko-česko-slovenské trojmedzie

08.03.19
Vlani som si v snehovej metelici pozrel dropy na rakúsko-maďarsko-slovenskom trojmedzí a zostalo mi posledné, rakúsko-česko-slovenské. V minulosti som išiel po hrádzi Moravy pár sto metrov od trojmedzia, preto ma nelákalo ísť naň zo slovenskej strany. Čo tak vybrať sa naň z moravskej strany? Lužné lesy medzi Lanžhotom a Hodonínom sa mi páčili, tu by to mohlo byť podobné.

Lanžhot a dančia obora

Čosi pred siedmou som zaparkoval pri železničnej zastávke a vybral som sa do mesta. Nejakým zázrakom sa Lanžhot stal mestom. Odfotil som si peknú kaplnku a na námestí som si prečítal informačné panely. Všimol som si na nich, že sa treba pozerať na vchody do domov. Niektoré sú nádherne vymaľované.

Prešiel som cez obec a kráčal som okrajom cesty. Ráno bola takmer prázdna. O to viac na mňa štekali psy. Zabočil som do lesa. Ten je v majetku Lesov ČR a v súčasnosti tu prebieha masívna ťažba. Vedľa cesty bola jedna skládka dreva za druhou.

Po železných tyčiach som prešiel do obory, ale stromy rúbali aj v nej. Pozrel som si dve rezervácie. Prvá, Ranšpurk, ma príliš nezaujala, zato ŠPR Cahnov-Soutok sa mi páčila. Obidve rezervácie sú oplotené. Pri tabuľkách so štátnym znakom sú veľké tabule s opisom, čo sa na danom mieste chráni. Les križuje veľa kanálov so stavidlami a je tu viacero slepých ramien.

Trojmedzie

Záverečný úsek k trojmedziu sa ide po drevenom chodníku. Chodník lemujú tabule so všakovakými informáciami. Na jednej sa píše o snahe vrátiť do Dyje jesetera malého, pričom cieľom je, aby sa v rieke prirodzene rozmnožoval. Na iných sú zvyčajné informácie o miestnej faune a flóre. Trochu zvláštne pôsobil panel o priľahlej vinárskej oblasti v Rakúsku. Bola to skôr reklama, ako informačná tabuľa.

Prišiel som k miestu, kde mal drevený chodník akúsi kruhovú križovatku. Uprostred bol pieskovcový kameň s písmenami, ktorý ma nezaujal. To sa však zmenilo, keď som si prečítal panel stojaci vedľa. Bol to hraničný kameň, ktorý vztýčili v roku 1755, za čias panovania Márie Terézie. Je zázrak, že ho tu, v záplavovom území, po toľkých rokoch objavili.

Dorazil som na trojmedzie. Zľava tečie Morava, sprava Dyje. Tu sa zlievajú do jednej rieky, ktorá pokračuje na juh. V minulosti tu stála nádherná vŕba, ktorú rozčesol blesk. Zvyšok kmeňa je obhorený a koruna leží na zemi. Zazrel som v nej mŕtveho kormorána. Na českom a na slovenskom brehu sú plechové tabule s namaľovanými zástavami, na rakúskom brehu takáto výzdoba chýba.

Návrat cez Polínský vrch

Pokochal som sa a vybral som sa späť. Pri drevenom mostíku kvitli snežienky. Zdalo sa však, že zamrzli. Minul som robotníkov, ktorí mali v mladine založený oheň. Na zemi je spústa suchého lístia, nezdalo sa mi rozumné páliť na ňom vatru.

Šliapem už viac ako štyri hodiny a začínam si cítiť chrbát. Akosi mi nevyhovuje, že tu nie sú takmer žiadne prevýšenia. Potrebujem pauzu. Zastavil som sa pri skládke dreva a ľahol som si na hrubý kmeň. Konečne oddych. Ako som sa tam vyvaľoval, zo stromu zbehla hrdzavá veverička a hopkala po zemi.

O kus ďalej som míňal Polínský vrch (154 m). Je to sotva znateľná vyvýšenina, ktorá je na mape vyznačená ako útočisko pre zver v čase povodní. Druhé také útočisko je kúsok severnejšie. V obore chovajú jelene a daniele. Jelene som nevidel a daniela (či danielicu) som zbadal iba jedného.

Pri konci obory je vedľa cesty nízky násyp, ako keby tu v minulosti bola lesná železnička. Zjedol som obed a vrátil som sa do Lanžhota. Na jednom dome som si všimol obrázok s kotvou, srdcom a krížom. Samozrejme, okamžite mi začala po rozume chodiť známa Krylovka:

Kotvu mi dala a srdce a kříž,
že prej mě ochrání až budu v poli...

Trojmedzie zo slovenskej strany

K autu som sa vrátil skôr ako som plánoval, tak som sa rozhodol, že sa pozriem na trojmedzie aj z našej strany. Problém bol, že som nemal našu mapu. Najprv som sa snažil ísť na západ zo Sekúľ, ale nešlo to. Potom mi však napadlo pozrieť si automapu. Nie je síce príliš presná, ale našiel som v nej cestu z Moravského Jána do Cahnova (Hohenau an der March). Nuž a keď som na štátnej ceste našiel odbočku so šípkou “Trojmedzie”, zahol som na ňu. Zaparkoval som na hrádzi a vybral som sa na krátku prechádzku.

Keď som išiel po hrádzi v roku 2008, nebola na nej vyznačená odbočka na trojhraničný bod. Preto som sa vybral najkratšou cestou k rieke. Keďže chatičky stáli na našom aj na protiľahlom brehu, bol som pri Morave poniže sútoku. Znamená to, že musím ísť proti prúdu.

Pri rieke ide cesta, ktorú využívajú rybári. A nielen tí. Na jednej chate mal rybár obrovským písmom oznam pre chátru, aby mu neničili už aj tak dosť poničený interiér. Oznam bol plný vybraných slov, takže by mu publikum, ktorému bol určený, mohlo porozumieť.

Prišiel som na trojmedzie z našej strany. Okrem plechovej zástavy tu je Kristkova socha. Na obrázku vyzerá ako strašná rároha, ale keď som bol pri nej, zdala sa mi celkom zaujímavá. Nebola to pôvodná socha, ktorú tu odfotil Miro Svítek v roku 2007. Pôvodnú ktosi ukradol. (Malý kvíz: Kristkova Podyjská glyptotéka pozostáva z jedenástich sôch, z ktorých iba jedna je na Slovensku. Uhádnite, ktorú ukradli?) Vedľa sochy je tabuľa so súradnicami ďalších deviatich sôch, posledná 11-ta súradnice zverejnené nemá. Treba ju nájsť.

K autu som sa vrátil krížom cez lužný les. Keď som sa prezúval, objavil som na topánke pol centimetra veľkého kliešťa. Poslal som ho do večných lovíšť a išiel som domov.

Záver

Takmer celá dnešná prechádzka viedla po asfaltkách, takže v závere som si už cítil nohy. Napriek tomu sa mi páčila. Nebola iba o prírode, ale aj o histórii, folklóre, geografii… V lete by som tu videl viac kvetín, cenou za to by boli roje komárov.

Fórum 3 príspevky
Na rakúsko-česko-slovenské trojmedzie 10/03/19 12:55 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Na Vtáčnik z Baškovej doliny Nedávno Danka napísala článoček o dvoch zaistených úsekoch v lezeckých skalách nad Baškovou dolinou. Chcel som ich prejsť, ale okrem toho by som rád vybehol na Vtáčnik. Keď k tomu pridám Kuní vrch, ktorý na mape vyzerá zaujímavo, mala by z toho byť celkom pekná prechádzka. 09/06/19 Martin Knor Vtáčnik
Túra Takmer Ilavská 25-ka Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam. 26/05/19 Martin Knor Strážovské vrchy
Túra Okolo Teplého Vrchu V marci je v stredných polohách ešte sneh, preto som si naplánoval prechádzku do okolia Rimavskej Soboty. Lákala ma Malá Drienčanská jaskyňa, ktorá má tri vchody a široký komín, takže ju pri troche dobrej vôle možno zaradiť medzi “skalné okná, brány a tunely”. Po konzultácii s Dankou a s mapou som do programu zaradil Pokoradzské jazierka, Skalného Janka, Hikóriový porast, ruinu hradu Blh a PR Horný červený les. Zistil som však, že pešo za deň všetky atrakcie obehať nestihnem. Tak som sa do Malohontu vybral dvakrát. 07/04/19 Martin Knor Revúcka vrchovina, Juhoslovenská kotlina
Najnovšie články na titulke
 
Túra Pača – Úhorná – Hekerová – Smolník Horské poľany a Volovské vrchy, to je taký trocha oxymoron, keďže v tomto pohorí vo veľkej miere prevládajú lesy. Aj keď notoricky známou je Kojšovská hoľa, dá sa tu nájsť ešte jedna horská lúka, ktorá je možno ešte krajšia ako slávnejšia hoľa. dnes Henrich Tomáš Volovské vrchy
Túra Jesenný okruh Súľovskými skalami Nie – nešiel som tam kvôli dĺžke trasy, nešiel som tam kvôli veľkým prevýšeniam a náročnosti trasy. Tento okruh je v ponímaní slovenských turistov veľmi otrepaný a stokrát prechodený krížom-krážom. To stokrát je samozrejme myslené, len ako metafora. včera Vladimír Popluhár Súľovské vrchy
Správa Zajtra začína letná sezóna v TANAP-e Dnešným dňom končí sezónna uzávera v Tatranskom národnom parku, od zajtra tak budú prístupné všetky značené chodníky na území národného parku, s výnimkou niektorých, kde je pohyb obmedzený z iných dôvodov. Zisťovali sme, v akom stave sú chodníky, zabezpečovacie pomôcky a na čo by si turisti mali dávať pozor. 14/06/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na rakúsko-česko-slovenské trojmedzie 10/03/19 12:55 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika - Morava: Dolnomoravský úval

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 169 m n. m. – Lanžhot

    • min: 148 m n. m. – breh Moravy pod sútokom s Dyje

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 100 m

    • klesanie: 100 m

  • Vzdialenosť
    • 35 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.7331 ° SŠ
      dĺžka: 16.9621 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7331 ° SŠ
      dĺžka: 16.9621 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Studňa na Polínskom vrchu

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Lanžhot (vlak, bus), Moravský Svätý Ján / Sekule (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.25)