Túra

Na rakúsko-česko-slovenské trojmedzie

08.03.19
Vlani som si v snehovej metelici pozrel dropy na rakúsko-maďarsko-slovenskom trojmedzí a zostalo mi posledné, rakúsko-česko-slovenské. V minulosti som išiel po hrádzi Moravy pár sto metrov od trojmedzia, preto ma nelákalo ísť naň zo slovenskej strany. Čo tak vybrať sa naň z moravskej strany? Lužné lesy medzi Lanžhotom a Hodonínom sa mi páčili, tu by to mohlo byť podobné.

Lanžhot a dančia obora

Čosi pred siedmou som zaparkoval pri železničnej zastávke a vybral som sa do mesta. Nejakým zázrakom sa Lanžhot stal mestom. Odfotil som si peknú kaplnku a na námestí som si prečítal informačné panely. Všimol som si na nich, že sa treba pozerať na vchody do domov. Niektoré sú nádherne vymaľované.

Prešiel som cez obec a kráčal som okrajom cesty. Ráno bola takmer prázdna. O to viac na mňa štekali psy. Zabočil som do lesa. Ten je v majetku Lesov ČR a v súčasnosti tu prebieha masívna ťažba. Vedľa cesty bola jedna skládka dreva za druhou.

Po železných tyčiach som prešiel do obory, ale stromy rúbali aj v nej. Pozrel som si dve rezervácie. Prvá, Ranšpurk, ma príliš nezaujala, zato ŠPR Cahnov-Soutok sa mi páčila. Obidve rezervácie sú oplotené. Pri tabuľkách so štátnym znakom sú veľké tabule s opisom, čo sa na danom mieste chráni. Les križuje veľa kanálov so stavidlami a je tu viacero slepých ramien.

Trojmedzie

Záverečný úsek k trojmedziu sa ide po drevenom chodníku. Chodník lemujú tabule so všakovakými informáciami. Na jednej sa píše o snahe vrátiť do Dyje jesetera malého, pričom cieľom je, aby sa v rieke prirodzene rozmnožoval. Na iných sú zvyčajné informácie o miestnej faune a flóre. Trochu zvláštne pôsobil panel o priľahlej vinárskej oblasti v Rakúsku. Bola to skôr reklama, ako informačná tabuľa.

Prišiel som k miestu, kde mal drevený chodník akúsi kruhovú križovatku. Uprostred bol pieskovcový kameň s písmenami, ktorý ma nezaujal. To sa však zmenilo, keď som si prečítal panel stojaci vedľa. Bol to hraničný kameň, ktorý vztýčili v roku 1755, za čias panovania Márie Terézie. Je zázrak, že ho tu, v záplavovom území, po toľkých rokoch objavili.

Dorazil som na trojmedzie. Zľava tečie Morava, sprava Dyje. Tu sa zlievajú do jednej rieky, ktorá pokračuje na juh. V minulosti tu stála nádherná vŕba, ktorú rozčesol blesk. Zvyšok kmeňa je obhorený a koruna leží na zemi. Zazrel som v nej mŕtveho kormorána. Na českom a na slovenskom brehu sú plechové tabule s namaľovanými zástavami, na rakúskom brehu takáto výzdoba chýba.

Návrat cez Polínský vrch

Pokochal som sa a vybral som sa späť. Pri drevenom mostíku kvitli snežienky. Zdalo sa však, že zamrzli. Minul som robotníkov, ktorí mali v mladine založený oheň. Na zemi je spústa suchého lístia, nezdalo sa mi rozumné páliť na ňom vatru.

Šliapem už viac ako štyri hodiny a začínam si cítiť chrbát. Akosi mi nevyhovuje, že tu nie sú takmer žiadne prevýšenia. Potrebujem pauzu. Zastavil som sa pri skládke dreva a ľahol som si na hrubý kmeň. Konečne oddych. Ako som sa tam vyvaľoval, zo stromu zbehla hrdzavá veverička a hopkala po zemi.

O kus ďalej som míňal Polínský vrch (154 m). Je to sotva znateľná vyvýšenina, ktorá je na mape vyznačená ako útočisko pre zver v čase povodní. Druhé také útočisko je kúsok severnejšie. V obore chovajú jelene a daniele. Jelene som nevidel a daniela (či danielicu) som zbadal iba jedného.

Pri konci obory je vedľa cesty nízky násyp, ako keby tu v minulosti bola lesná železnička. Zjedol som obed a vrátil som sa do Lanžhota. Na jednom dome som si všimol obrázok s kotvou, srdcom a krížom. Samozrejme, okamžite mi začala po rozume chodiť známa Krylovka:

Kotvu mi dala a srdce a kříž,
že prej mě ochrání až budu v poli...

Trojmedzie zo slovenskej strany

K autu som sa vrátil skôr ako som plánoval, tak som sa rozhodol, že sa pozriem na trojmedzie aj z našej strany. Problém bol, že som nemal našu mapu. Najprv som sa snažil ísť na západ zo Sekúľ, ale nešlo to. Potom mi však napadlo pozrieť si automapu. Nie je síce príliš presná, ale našiel som v nej cestu z Moravského Jána do Cahnova (Hohenau an der March). Nuž a keď som na štátnej ceste našiel odbočku so šípkou “Trojmedzie”, zahol som na ňu. Zaparkoval som na hrádzi a vybral som sa na krátku prechádzku.

Keď som išiel po hrádzi v roku 2008, nebola na nej vyznačená odbočka na trojhraničný bod. Preto som sa vybral najkratšou cestou k rieke. Keďže chatičky stáli na našom aj na protiľahlom brehu, bol som pri Morave poniže sútoku. Znamená to, že musím ísť proti prúdu.

Pri rieke ide cesta, ktorú využívajú rybári. A nielen tí. Na jednej chate mal rybár obrovským písmom oznam pre chátru, aby mu neničili už aj tak dosť poničený interiér. Oznam bol plný vybraných slov, takže by mu publikum, ktorému bol určený, mohlo porozumieť.

Prišiel som na trojmedzie z našej strany. Okrem plechovej zástavy tu je Kristkova socha. Na obrázku vyzerá ako strašná rároha, ale keď som bol pri nej, zdala sa mi celkom zaujímavá. Nebola to pôvodná socha, ktorú tu odfotil Miro Svítek v roku 2007. Pôvodnú ktosi ukradol. (Malý kvíz: Kristkova Podyjská glyptotéka pozostáva z jedenástich sôch, z ktorých iba jedna je na Slovensku. Uhádnite, ktorú ukradli?) Vedľa sochy je tabuľa so súradnicami ďalších deviatich sôch, posledná 11-ta súradnice zverejnené nemá. Treba ju nájsť.

K autu som sa vrátil krížom cez lužný les. Keď som sa prezúval, objavil som na topánke pol centimetra veľkého kliešťa. Poslal som ho do večných lovíšť a išiel som domov.

Záver

Takmer celá dnešná prechádzka viedla po asfaltkách, takže v závere som si už cítil nohy. Napriek tomu sa mi páčila. Nebola iba o prírode, ale aj o histórii, folklóre, geografii… V lete by som tu videl viac kvetín, cenou za to by boli roje komárov.

Fórum 3 príspevky
Na rakúsko-česko-slovenské trojmedzie 10/03/19 12:55 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Gutensteiner Alpen - vidmo na Gaissteine Vidmo (Brockenské strašidlo, gloriola) je meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť na horách. Vzniká vtedy, keď je slnko nízko nad obzorom a svieti na pozorovateľa, za ktorým je hmla. Na bielej stene sa zjaví tieň, okolo ktorého je čosi ako dúha (svätožiara). Vidmo som v horách zažil už viackrát, ale nikdy nebolo také výrazné a nikdy som ho nevidel tak dlho, ako na Gaissteine. 07/01/20 Martin Knor Svet
Ferrata Totes Gebirge – Loser (klettersteig Sisi a Sophie) Jedna z najnáročnejších ferrát v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) je Loser Panorama Klettersteig “Sisi”. Ide o športovú ferratu, a je zrejmé, že bola postavená preto, aby sa viac ľudí vybralo na kopec spoplatnenou cestou. Na mňa však také čosi neplatí. Pokiaľ môžem, parkujem na úpätí kopca, pretože chcem návštevu ferraty spojiť s turistickou prechádzkou. A tak to bolo aj na Loseri. 17/12/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse Konečne prišlo babie leto. Zo zoznamu plánovaných túr vyberám Dachstein, pretože tam som tohoto roku ešte nebol. Pôjdem na prechádzku podľa pána Paulisa, ktorý dáva reportáže zo svojich výletov na internet. Už ani neviem, prečo treba ísť cez Notgasse. Ale keď tadiaľ chodieva pán Paulis, nebude to zlá voľba. Druhým cieľom je obehať ferraty, ktoré sú tesne pod vrcholom kopca. 10/12/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň. dnes Pavel Forgáč Vysoké a Belianske Tatry
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. včera Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Javorina z Cetuny Uplynulý rok sme v skorú jar z osady Grúne navštívili Veľký Lopeník v Bielych Karpatoch. Pri vystúpení z auta na Grúňoch nás ako prvý vítal pohľad na Veľkú Javorinu s Jelencom. Už vtedy sme si povedali, že aj na Javorinu sa pôjdeme niekedy pozrieť – veď je to najvyšší vrchol Bielych Karpát (969,8 m n. m.), dobre spoznateľný podľa rádiového a televízneho vysielača na jeho vrchu. Na konci decembra nastáva správa konštelácia hviezd a v predposledný deň roka 2019 sa vydávame práve na Veľkú Javorinu. včera Jana Bílešová Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na rakúsko-česko-slovenské trojmedzie 10/03/19 12:55 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika - Morava: Dolnomoravský úval

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 169 m n. m. – Lanžhot

    • min: 148 m n. m. – breh Moravy pod sútokom s Dyje

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 100 m

    • klesanie: 100 m

  • Vzdialenosť
    • 35 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.7331 ° SŠ
      dĺžka: 16.9621 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7331 ° SŠ
      dĺžka: 16.9621 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Studňa na Polínskom vrchu

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Lanžhot (vlak, bus), Moravský Svätý Ján / Sekule (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.25)