Envirostratégiu 2030 pripravil Inštitút environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia SR (IEP) v spolupráci s ďalšími odborníkmi. Dokument sa venuje ochrane prírody so zameraním na ochranu vody, lesov a chránených druhov; zmene klímy a ochrane ovzdušia a zelenému hospodárstvu vrátane obehovej ekonomiky a efektívneho nakladania s odpadmi. Medzi Najväčšími výzvami životného prostredia SR dokument uvádza aj nedostatočne zabezpečenú ochranu vzácnych biotopov a druhov v rámci lesných ekosystémov (ako napr. hlucháň hôrny), nastavenie rovnováhy medzi ich ochranou a ekonomickým rozvojom, právne zabezpečenie vzácnych lokalít (ako napr. bukové pralesy) a spomína aj kritiku starostlivosti o lesy inštitúciami ako Európska komisia, či UNESCO.

Dokumenty
envirostratégia (html), pripomienkové konanie (html)

Z navrhovaných opatrení spomeňme napríklad:

• Zonácia národných parkov (NP) sa zrealizuje do roku 2024 spolu s ich prehodnotením

  [ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

• Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov na Slovensku ako napríklad nad hornou hranicou lesa, ale najmä slanísk, mokradí, rašelinísk a lužných lesov, výrazne ovplyvnených ľudskou činnosťou.

• Zabezpečí sa ochrana lokalít pralesov a ich zvyškov a vhodný manažment v ich ochranných pásmach.

• Zabezpečí sa účinný boj s environmentálnou kriminalitou, vrátane vjazdu motorových vozidiel, štvorkoliek a motoriek do lesov.

• Pre efektívne fungovanie a riadenie národných parkov ako aj iných chránených území je optimálna ich integrovaná správa.

• Prehodnotí sa systém chránených území a jednotlivých stupňov ochrany na celom území Slovenska do roku 2030 s ohľadom na medzinárodné kritériá IUCN, v prípade NP do roku 2024. Jadrovú zónu budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. Územie národných parkov okolo bezzásahových zón bude slúžiť ako ochranné pásmo.

• Najviac zachované prirodzené biotopy bez potreby aktívnej starostlivosti ostanú, alebo budú zahrnuté v tzv. bezzásahových územiach. Zahrnutie bude prebiehať so súhlasom vlastníka, s využitím finančnej kompenzácie alebo zámenou pozemkov. Okrem toho sem bude možné zahrnúť len so súhlasom vlastníkov, užívateľov a orgánu ochrany prírody aj iné súkromné alebo aj štátne územia.

• nevyhnutné je vyriešiť vlastnícke vzťahy v chránených územiach a postupne čo najviac z nich previesť dovlastníctva a správy štátu prostredníctvom zámen, výkupov a dlhodobých prenájmov, alebo zmluvnou starostlivosťou

• V bezzásahových územiach bude absolútny zákaz ťažby a spracovania (aj kalamitného) dreva, okrem prípadov ohrozujúcich ľudské zdravie a majetok, vyčistenia prístupových komunikácií a chodníkov, prípadných ohrozujúcich prekážok na vodných tokoch. Nebude možné uplatniť žiadnu inú výnimku v súvislosti s ťažbou dreva.

• Ťažba dreva v chránených územiach, v ktorých sa bude uplatňovať aktívny manažment, s výnimkou lesov hospodárskych, sa bude realizovať v súlade s požiadavkami ochrany druhov a biotopov definovanými v dokumentácii ochrany prírody. Na územiach s aktívnym manažmentom bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie.

• Mimoprodukčnými funkciami lesov sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia. Tieto funkcie lesa by nemali byť podradené produkčnej funkcii, ktorá je historicky spojená najmä s produkciou dreva.

• Nepotrebné a nevyužívané lesné cesty budú prehodnotené z hľadiska ich dopadu na pôdnu eróziu a v prípade potreby budú rozrušené. Vlastníkom lesov sa umožní neťažiť drevo, pokiaľ o tom rozhodnú sami a ak to neohrozí okolité lesné porasty, majetok alebo zdravie. Oficiálne turistické a cyklistické trasy budú udržiavané v použiteľnej podobe. Štát zváži spôsob a možnosti financovania a udržiavania oficiálnych turistických a cyklistických trás ako dôležitú súčasť ekosystémových služieb.

Martin Hojsík: Ministerstvo ustúpilo tlaku lesníckej lobby

Stratégiu ako príliš mäkkú kritizuje expert na životné prostredie Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska. Podľa neho po zapracovaní viacerých pripomienok Lesov SR a Ministerstva pôdohospodárstva SR dokument stráca na pôvodnej razantnosti. “Stratégie nie sú záväzne právny dokument, uznesenie vlády ukladá jej členom, aby ju rešpektovali pri príprave stratégií, ale nie legislatívy. Pôvodný návrh hovoril, že plnenie cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 sa bude rešpektovať v stratégiách a legislatívnych návrhoch všetkých rezortov.”

Hojsík vymenúva viaceré pôvodné texty, ktorá po pripomienkovaní ministerstvom pôdohospodárstva či Lesmi SR z dokumentu zmizli alebo boli zjemnené. Z dokumentu bola napríklad odstránená veta: “Zároveň budú v chránených územiach a v ich ochranných pásmach uprednostňované záujmy ochrany prírody pred ťažbou dreva, nerastných surovín, výkonom práva poľovníctva, výstavbou a inými záujmami.“ Lesy SR zdôvodnili pripomienku nasledovne: “Ochrana prírody nemôžu paušálne uprednostňovať svoje záujmy pred opodstatnenými a legitímnymi požiadavkami a potrebami ostatných rezortov (napr. pred záujmami obrany štátu).” V podobnom duchu sa vyjadrilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva SR v námietke voči plánu na prechod správy štátnych pozemkov v 3. a vyššom stupni ochrany pod rezort životného prostredia, od ktorého sa tiež upustilo. Ministerstvo namieta, že pozemky sú aj tak vo vlastníctve Slovenskej republiky a že ochrana prírody nie je nikde a ničím definovaná ako verejný záujem nad ostatnými verejnými záujmami. Zásadne tiež odmietajú, aby bolo poľovníctvo zaradené medzi činnosti negatívne ovplyvňujúce prírodu a chránené územia. Nová formulácia odstavca s týmto bodom znie: "Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné vyriešiť aj vlastnícke vzťahy v chránených územiach a postupne čo najviac z nich previesť do vlastníctva a správy štátu prostredníctvom zámen, výkupov a dlhodobých prenájmov, alebo zmluvnou starostlivosťou a ak to bude vhodné aj kompetenčnou delimitáciou v prípade štátnych pozemkov."

Vidí teda M. Hojsík prínos prijatej Envirostratégie? “Je dobré, že máme aspoň niečo, avšak mohla byť aj lepšia, silnejšia, hovoriť veci jasnejšie, ako ich natvrdo hovoria stratégie iných rezortov. Toto by sa nestalo pri surovinovej politike, pri energetickej stratégii. Životné prostredie je u nás popoluška. Pôvodné návrhy boli lepšie, ale neprešli cez SNS. Ministerstvo ustúpilo tlaku lesníckej lobby.”

Ministerstvo považuje stratégiu za veľký krok dopredu

Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia, označil Envirostratégiu za veľký krok dopredu. Ochrane životného prostredia na Slovensku to podľa neho dáva veľmi silný mandát v nadrezortnom priestore. K tomu, nakoľko je Envirostratégia záväzná pri tvorbe legislatívy a či musia byť východiská z nej akceptované v novelách zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o lesoch, ktoré sú teraz v príprave, sa nechcel vyjadrovať. Odpovedal: “Novela zákona o ochrane prírody si kladie za ciel významným spôsobom zvýšiť aspekt ochrany našich najvzácnejších lokalitách. V súčasnosti sa snažíme našich partnerov presvedčiť o význame tohto kroku.”

Zaujímali nás aj niektoré z konkrétnych bodov a ich následná realizácia. Pri vete Pre efektívne fungovanie a riadenie národných parkov ako aj iných chránených území je optimálna ich integrovaná správa sme sa pýtali, či teda bude jednotná správa každého chráneného územia, a ako sa stanoví správca v TANAPe, kde sa o jedno územie starajú dva odlišné rezorty. T. Ferenčák odpovedal, že v evirostratégii je jasne uvedené, že dané štátne pozemky prejdú pod integrovanú, teda jednotnú správu. “Táto otázka je diskutovaná v rámci pripravovanej novely zákona o ochrane prírody, ktorá je v legislatívnom procese, ktorá určí samotné podrobnosti.”

Ďalej nás zaujímalo, akým spôsobom bude zabezpečená ochrana lokalít pralesov a ich zvyškov. “Táto otázka taktiež úzko súvisí s novelou zákona o ochrane prírody, ktorá jednoznačne stanoví pravidlá hospodárenia v najcennejších lokalitách Slovenska. Ministerstvo životného prostredia za posledné obdobie spravilo viacero krokov na ochranu pralesov – osobitne Karpatských bukových pralesov. Tu prebehli desiatky rokovaní s veľkým množstvom dotknutých subjektov, štátnych aj neštátnych. Významný posun predstavovalo schválenie Programu starostlivosti o Národný park Poloniny na roky 2017-2026 a vyhlásenie prírodnej rezervácie Borsukov vrch.” Čo sa týka ostatných pralesov, MŽP spoločne s rezortom pôdohospodárstva pracuje na doriešení odborných otázok pre vymedzenie plánovanej Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. "Po zhodnotení stavu pralesov a ich zvyškov bude potrebné pripraviť dokumentáciu ochrany prírody pre jej vyhlásenie. Prioritou tu budú práve tie zachované zvyšky pralesov, ktoré doteraz nemajú zabezpečenú legislatívnu ochranu. Tie pralesy, ktoré sa v súčasnosti už nachádzajú v národných parkoch, budú riešené v rámci postupnej zonácie NP a v prípade potreby budú, po dohode s vlastníkmi pozemkov, zaradené do bezzásahových zón."

V stratégii je naplánovaná dokončená zonácia všetkých národných parkov do roku 2024, zaujímalo nás teda, či to nie je príliš ambiciózny cieľ, keď len zonácia TANAPu sa rieši od roku 2004. T. Ferenčák: “V celom tomto systéme je dôležitý zámer, aby prešli štátne pozemky v národných parkoch pod správu Štátnej ochrany prírody SR. A práve výkup pozemkov sa začal prvýkrát aktívne uplatňovať až od roku 2016. Práve zonácia TANAP-u je aj naďalej najvyššou prioritou práce ministerstva, na ukončení jej návrhu sa pokračuje, rovnako ako na dopracovaní návrhu programu starostlivosti o TANAP. Návrhy sú v štádiu vnútorných schvaľovacích procesov v rámci MŽP SR.”

Erik Baláž: Ciele sú dobré, chýbajú konkrétne kroky

Ochranár Erik Baláž, ktorý je podpredsedom strany Spolu, oceňuje, že Envirostratégia prierezovo ide po všetkých najdôležitejších problémoch, avšak nie všetkým dáva rovnakú váhu. “Napríklad odpady idú viac do hĺbky, ale pri priaznivom stave riek nie uvedené je nič konkrétne. Ale aj tak sa mi zdá, že s ohľadom na predchádzajúce materiály je to relatívne dobré. Najmä ciele v odpadoch, emisiách alebo chránených územiach sú zadefinované dobre, akurát nie je jasné, ako má k tomu vláda dospieť.” Mnohé z cieľov sú podľa neho náročné na realizáciu a museli by sa začať riešiť okamžite. “Ak by malo byť do roku 2030 75% území v národných parkoch (NP) v jadrových zónach, čo predstavuje 162 261 hektárov prísne chránených území, a za posledné tri roky sa vyhlásilo necelých 300 hektárov prísne chránených území, tak týmto tempom to bude trvať 1650 rokov.”

Na otázku, či teda považuje považuje za realizovateľné body týkajúce zonácie národných parkov, ich prehodnotenie a stanovenie rozlohy bezzásahových zón na 50% a neskôr 75%, E. Baláž odpovedal, že by to bolo realizovateľné, avšak v dokumente by museli byť uvedené konkrétne opatrenia. Napríklad to, že v tomto roku všetky štátne pozemky, ktoré sú v NP, prejdú pod správu NP, čo tam však nie je. “Môžeme si to otestovať na tom, či tento rok pribudne 150km štvorcových prísne chránených území, ktorých má ročne pribudnúť. Tiež vieme, že vláda potrebuje vyčleniť 300 miliónov eur na to, aby sme riešili vlastníkov pozemkov, či už dlhodobý nájom, výkup alebo výmenu, ale takýto konkrétny záväzok tam nie je.”

Vidí teda E. Baláž prínos v prijatej envirostratégii? “Je pozitívne, že sa tento dokument prijal, je to materiál schválený vládou a aj budúce vlády sa môžu naň odvolávať, napríklad ak budú potrebovať vyčleniť financie pre kompenzáciu majetkovej ujmy. Avšak chýbajú konkrétne kroky. Jedným by mohol byť naozaj dobrý zákon o ochrane prírody a krajiny bez veľkých ústupkov lesníkom. Zákon sa pripravuje už dlho a aj z envirostratégie sa muselo ustúpiť lesníkom. Má sa schváliť tento rok, uvidíme, či bude obsahovať aj konkrétnejšie kroky.”

Marián Jasík: Vnímam pozitívne, že taký dokument existuje

O názor na Envirostratégiu sme požiadali aj ochranára Mariána Jasíka z OZ PRALES. "Vnímam pozitívne, že taký dokument existuje a môže byť dobré východisko aj pre budúce vlády, ale ešte strašne veľa drobnej mravenčej práce bude treba vykonať, aby sa veci zmenili a aby to ľudia a príroda pocítili. Ak nie táto vláda, tak tá ďalšia môže začať riešiť reformu ochrany prírody, od tohto sa bude dať odraziť. Viaceré zásadné veci sú však naformulované tak, aby sa nedali úplne jednoznačne interpetovať, čo je škoda." Z konkrétnych opatrení M. Jasík víta prehodnotenie chránených území a financovania národných parkov.