Správa

Ferrata Kremnická skala – príklad „chytania mačky za chvost“

05.03.19
Na hrebeni Kremnických vrchov v oblasti Skalky bol postupne vybudovaný pomerne rozsiahly rekreačný areál využívaný najmä bežkármi a lyžiarmi. Intenzívne využívanie areálu vyhnalo z oblasti na vyrušovanie citlivejšie druhy živočíchov. Toto nie je kritika – na vzniku a rozvoji areálu sa našiel konsenzus aj s tými, čo prírodu majú chrániť – je to konštatovanie reality. Kde je vysoká koncentrácia ľudí, tam nie je miesto pre všetky tvory. O to dôležitejšie pre zachovanie týchto druhov je ochrana miest, ktoré sú pre ne kľúčové. Sú to lokality, kde nájdu pokoj pre hniezdenie, výchovu mláďat, nocovanie či zimovanie.

Jedným z takých miest bola aj oblasť Kremnickej skaly. Bola. Vybudovanie viacerých istených lezeckých trás v tejto lokalite v roku 2017 mnohonásobne zvýšilo prítomnosť ľudí v lokalite. A tak si rys musel nájsť inú trasu pre svoje obchôdzky - nad skalami aj pod nimi je už príliš veľa stôp po dvojnožcoch, medvedica si na zimný spánok a porodenie mláďat zrejme nevyberie lesy tesne pod skalami (dozvieme sa na jar) a jariabky sa v okolí skaly neobjavili už niekoľko mesiacov. Tieto tvory sa posunú o kus ďalej - na miesta, kde nájdu svoj pokoj, veď kľudných lesných zátiší je navôkol zatiaľ nadostač. Zatiaľ. Ale čo s tými, čo pre svoj život potrebujú skaly? Jedným z nich je aj najrýchlejší lovec slovenskej prírody – sokol sťahovavý.

Tunajšie skaly od nepamäti využívali sokoly na hniezdenie a výchovu mláďat. Až zhruba do roku 1976. To bolo obdobie, kedy sa z európskych hniezdísk sokoly sťahovavé začali vytrácať. Na príčine boli hlavne pesticídy (DDT), ktoré sa kumulovali v telách dravcov a výrazne poškodzovali proces ich rozmnožovania. Hniezdisko na Kremnickej skale bolo jedným z posledných obsadených hniezdisk na Slovensku. Potom sa druh zo Slovenska na takmer dve desiatky rokov ako hniezdič úplne vytratil. Až v poslednej dekáde 20. storočia sa začali pomaly objavovať správy o ich opätovnom hniezdení u nás.

Niekedy na prelome storočí sa objavili sokoly opäť aj na tejto lokalite a v roku 2002 tu zahniezdili a úspešne vyviedli svoje mláďatá. Na lokalite našli relatívny pokoj a so striedavými úspechmi tu vychovávali mláďatá až do roku 2018. O to väčšie bolo prekvapenie, keď tu Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Poľana (ŠOP SR) odsúhlasila vybudovanie ferrát priamo na hniezdisku. A nielen to... Realizátora prác ani len neupozornila, že na túto činnosť musí mať výnimku zo zákona, lebo rušiť chráneného sokola sťahovavého na hniezdiskách je zakázané. ŠOP SR si tak uzurpovala právo, ktoré jej neprináleží – t. j. rozhodnúť o osude lokality. O nej sa malo rozhodovať v konaní, v ktorom si mohli vymeniť názory na zámer nielen navrhovateľ a štátni ochranári, ale aj užívatelia pozemkov (vlastníkom je štát a správcom Lesy SR, OZ Slovenská Ľupča), verejnosť, horskí záchranári či obec v katastri, v ktorej lokalita leží. To sa neudialo, ale stalo sa, čo sme predpokladali.

Sokoly na lokalite zahniezdili aj v roku 2018, nakoľko počas prípravy začiatku hniezdenia tu mali dostatok kľudu. Do marca je totiž na lokalite toľko snehu, že ferraty neboli intenzívne využívané. Počas apríla sme však zistili, že hniezdny pár nemôže v kľude nakŕmiť svoje mláďatá, pretože na lokalite sa denno-denne pohybovali desiatky návštevníkov takmer počas celého dňa. Preto sme požiadali Okresný úrad v Banskej Bystrici, aby prevádzkovateľovi ferrát – mestu Kremnica - stanovil podmienky využívania lokality tak, aby umožnil sokolom na lokalite privádzať na svet svoje mláďatá. Zástupcovia „prevádzkovateľa“ ferrát - mesta Kremnica sa bránili obmedzeniu činnosti, ako sa len dalo. A ani sa im nečudujeme, keď štátna autorita v ochrane prírody nepodmienila svoj súhlas s využívaním lokality efektívnou ochranou sokolov. Okresný úrad tak po dlhých desiatich mesiacoch vydal rozhodnutie, ktorým určil režim využívania lokality. Tak, aby aj sokoly mali svoj kľud na výchovu mláďat a aj ferraty priniesli potešenie návštevníkom, keď už sú vybudované. Či to bude fungovať, ukáže rok 2019. Situáciu budeme sledovať.

Podmienky využívania lokality stanovené rozhodnutím úradu nie sú pre sokoly ideálne, preto odporúčame návštevníkom, ktorým záleží na ochrane sokolov, aby si návštevu lokality naplánovali od júla do konca roka, kedy sokoly vyrušovanie na lokalite najviac tolerujú. Všetko to mohlo byť inak, keby sa štátni ochranári k veci postavili profesionálne. Je to o to tristnejšie, lebo Správa CHKO Poľana patrí k najlepšie fungujúcim správam ŠOP SR.

Spolupracoval Peter Bačkor, Inštitút pre ochranu prírody Banská Bystrica

Fórum 2 príspevky
Ferrata Kremnická skala – príklad „chytania mačky za chvost“ 08/03/19 13:13 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Komentár Envirostratégia neprináša do ochrany prírody nutnú reformu Rád by som v nasledujúcich riadkoch zhodnotil nedávno prijatú Stratégiu environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, vrátane pomenovania konkrétnych problémov, ktoré so sebou prináša, resp. ktoré už existujú. Stratégia je vo viacerých zásadných veciach nejednoznačná a jej finálna podoba schválená vládou SR vykazuje výrazné ústupky rezortu pôdohospodárstva, najmä lesníckemu videniu lesa/sveta. Priniesla však aj určité pozitíva. 12/03/19 Marián Jasík Iné
Správa Ferrata Kremnická skala – príklad „chytania mačky za chvost“ Na hrebeni Kremnických vrchov v oblasti Skalky bol postupne vybudovaný pomerne rozsiahly rekreačný areál využívaný najmä bežkármi a lyžiarmi. Intenzívne využívanie areálu vyhnalo z oblasti na vyrušovanie citlivejšie druhy živočíchov. Toto nie je kritika – na vzniku a rozvoji areálu sa našiel konsenzus aj s tými, čo prírodu majú chrániť – je to konštatovanie reality. Kde je vysoká koncentrácia ľudí, tam nie je miesto pre všetky tvory. O to dôležitejšie pre zachovanie týchto druhov je ochrana miest, ktoré sú pre ne kľúčové. Sú to lokality, kde nájdu pokoj pre hniezdenie, výchovu mláďat, nocovanie či zimovanie. 05/03/19 Marián Jasík Kremnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Záhoráckou magistrálou I. Diaľkové trasy doposiaľ išli dosť mimo mojich turistických záujmov. Ich popularita však rastie, a tak vzklíčila myšlienka, že by som to mohol skúsiť. Väčšina z nich je však časovo náročná a zmiznúť na dva-tri týždne by mi doma neprešlo, tak som si vybral Záhorácku magistrálu, ktorá má baby parametre – necelých 103 kilometrov so stúpaním 1768 m. Pohodovým tempom sú to tri dni. dnes Ľubomír Mäkký Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Takmer Ilavská 25-ka Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam. včera Martin Knor Strážovské vrchy
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.59 (0.14)