Správa

Ferrata Kremnická skala – príklad „chytania mačky za chvost“

05.03.19
Na hrebeni Kremnických vrchov v oblasti Skalky bol postupne vybudovaný pomerne rozsiahly rekreačný areál využívaný najmä bežkármi a lyžiarmi. Intenzívne využívanie areálu vyhnalo z oblasti na vyrušovanie citlivejšie druhy živočíchov. Toto nie je kritika – na vzniku a rozvoji areálu sa našiel konsenzus aj s tými, čo prírodu majú chrániť – je to konštatovanie reality. Kde je vysoká koncentrácia ľudí, tam nie je miesto pre všetky tvory. O to dôležitejšie pre zachovanie týchto druhov je ochrana miest, ktoré sú pre ne kľúčové. Sú to lokality, kde nájdu pokoj pre hniezdenie, výchovu mláďat, nocovanie či zimovanie.

Jedným z takých miest bola aj oblasť Kremnickej skaly. Bola. Vybudovanie viacerých istených lezeckých trás v tejto lokalite v roku 2017 mnohonásobne zvýšilo prítomnosť ľudí v lokalite. A tak si rys musel nájsť inú trasu pre svoje obchôdzky - nad skalami aj pod nimi je už príliš veľa stôp po dvojnožcoch, medvedica si na zimný spánok a porodenie mláďat zrejme nevyberie lesy tesne pod skalami (dozvieme sa na jar) a jariabky sa v okolí skaly neobjavili už niekoľko mesiacov. Tieto tvory sa posunú o kus ďalej - na miesta, kde nájdu svoj pokoj, veď kľudných lesných zátiší je navôkol zatiaľ nadostač. Zatiaľ. Ale čo s tými, čo pre svoj život potrebujú skaly? Jedným z nich je aj najrýchlejší lovec slovenskej prírody – sokol sťahovavý.

Tunajšie skaly od nepamäti využívali sokoly na hniezdenie a výchovu mláďat. Až zhruba do roku 1976. To bolo obdobie, kedy sa z európskych hniezdísk sokoly sťahovavé začali vytrácať. Na príčine boli hlavne pesticídy (DDT), ktoré sa kumulovali v telách dravcov a výrazne poškodzovali proces ich rozmnožovania. Hniezdisko na Kremnickej skale bolo jedným z posledných obsadených hniezdisk na Slovensku. Potom sa druh zo Slovenska na takmer dve desiatky rokov ako hniezdič úplne vytratil. Až v poslednej dekáde 20. storočia sa začali pomaly objavovať správy o ich opätovnom hniezdení u nás.

Niekedy na prelome storočí sa objavili sokoly opäť aj na tejto lokalite a v roku 2002 tu zahniezdili a úspešne vyviedli svoje mláďatá. Na lokalite našli relatívny pokoj a so striedavými úspechmi tu vychovávali mláďatá až do roku 2018. O to väčšie bolo prekvapenie, keď tu Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Poľana (ŠOP SR) odsúhlasila vybudovanie ferrát priamo na hniezdisku. A nielen to... Realizátora prác ani len neupozornila, že na túto činnosť musí mať výnimku zo zákona, lebo rušiť chráneného sokola sťahovavého na hniezdiskách je zakázané. ŠOP SR si tak uzurpovala právo, ktoré jej neprináleží – t. j. rozhodnúť o osude lokality. O nej sa malo rozhodovať v konaní, v ktorom si mohli vymeniť názory na zámer nielen navrhovateľ a štátni ochranári, ale aj užívatelia pozemkov (vlastníkom je štát a správcom Lesy SR, OZ Slovenská Ľupča), verejnosť, horskí záchranári či obec v katastri, v ktorej lokalita leží. To sa neudialo, ale stalo sa, čo sme predpokladali.

Sokoly na lokalite zahniezdili aj v roku 2018, nakoľko počas prípravy začiatku hniezdenia tu mali dostatok kľudu. Do marca je totiž na lokalite toľko snehu, že ferraty neboli intenzívne využívané. Počas apríla sme však zistili, že hniezdny pár nemôže v kľude nakŕmiť svoje mláďatá, pretože na lokalite sa denno-denne pohybovali desiatky návštevníkov takmer počas celého dňa. Preto sme požiadali Okresný úrad v Banskej Bystrici, aby prevádzkovateľovi ferrát – mestu Kremnica - stanovil podmienky využívania lokality tak, aby umožnil sokolom na lokalite privádzať na svet svoje mláďatá. Zástupcovia „prevádzkovateľa“ ferrát - mesta Kremnica sa bránili obmedzeniu činnosti, ako sa len dalo. A ani sa im nečudujeme, keď štátna autorita v ochrane prírody nepodmienila svoj súhlas s využívaním lokality efektívnou ochranou sokolov. Okresný úrad tak po dlhých desiatich mesiacoch vydal rozhodnutie, ktorým určil režim využívania lokality. Tak, aby aj sokoly mali svoj kľud na výchovu mláďat a aj ferraty priniesli potešenie návštevníkom, keď už sú vybudované. Či to bude fungovať, ukáže rok 2019. Situáciu budeme sledovať.

Podmienky využívania lokality stanovené rozhodnutím úradu nie sú pre sokoly ideálne, preto odporúčame návštevníkom, ktorým záleží na ochrane sokolov, aby si návštevu lokality naplánovali od júla do konca roka, kedy sokoly vyrušovanie na lokalite najviac tolerujú. Všetko to mohlo byť inak, keby sa štátni ochranári k veci postavili profesionálne. Je to o to tristnejšie, lebo Správa CHKO Poľana patrí k najlepšie fungujúcim správam ŠOP SR.

Spolupracoval Peter Bačkor, Inštitút pre ochranu prírody Banská Bystrica

Fórum 2 príspevky
Ferrata Kremnická skala – príklad „chytania mačky za chvost“ 08/03/19 13:13 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Komentár Envirostratégia neprináša do ochrany prírody nutnú reformu Rád by som v nasledujúcich riadkoch zhodnotil nedávno prijatú Stratégiu environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, vrátane pomenovania konkrétnych problémov, ktoré so sebou prináša, resp. ktoré už existujú. Stratégia je vo viacerých zásadných veciach nejednoznačná a jej finálna podoba schválená vládou SR vykazuje výrazné ústupky rezortu pôdohospodárstva, najmä lesníckemu videniu lesa/sveta. Priniesla však aj určité pozitíva. 12/03/19 Marián Jasík Iné
Správa Ferrata Kremnická skala – príklad „chytania mačky za chvost“ Na hrebeni Kremnických vrchov v oblasti Skalky bol postupne vybudovaný pomerne rozsiahly rekreačný areál využívaný najmä bežkármi a lyžiarmi. Intenzívne využívanie areálu vyhnalo z oblasti na vyrušovanie citlivejšie druhy živočíchov. Toto nie je kritika – na vzniku a rozvoji areálu sa našiel konsenzus aj s tými, čo prírodu majú chrániť – je to konštatovanie reality. Kde je vysoká koncentrácia ľudí, tam nie je miesto pre všetky tvory. O to dôležitejšie pre zachovanie týchto druhov je ochrana miest, ktoré sú pre ne kľúčové. Sú to lokality, kde nájdu pokoj pre hniezdenie, výchovu mláďat, nocovanie či zimovanie. 05/03/19 Marián Jasík Kremnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.58 (0.13)