Správa

Ferrata Kremnická skala – príklad „chytania mačky za chvost“

05. 03. 2019
Na hrebeni Kremnických vrchov v oblasti Skalky bol postupne vybudovaný pomerne rozsiahly rekreačný areál využívaný najmä bežkármi a lyžiarmi. Intenzívne využívanie areálu vyhnalo z oblasti na vyrušovanie citlivejšie druhy živočíchov. Toto nie je kritika – na vzniku a rozvoji areálu sa našiel konsenzus aj s tými, čo prírodu majú chrániť – je to konštatovanie reality. Kde je vysoká koncentrácia ľudí, tam nie je miesto pre všetky tvory. O to dôležitejšie pre zachovanie týchto druhov je ochrana miest, ktoré sú pre ne kľúčové. Sú to lokality, kde nájdu pokoj pre hniezdenie, výchovu mláďat, nocovanie či zimovanie.

Jedným z takých miest bola aj oblasť Kremnickej skaly. Bola. Vybudovanie viacerých istených lezeckých trás v tejto lokalite v roku 2017 mnohonásobne zvýšilo prítomnosť ľudí v lokalite. A tak si rys musel nájsť inú trasu pre svoje obchôdzky - nad skalami aj pod nimi je už príliš veľa stôp po dvojnožcoch, medvedica si na zimný spánok a porodenie mláďat zrejme nevyberie lesy tesne pod skalami (dozvieme sa na jar) a jariabky sa v okolí skaly neobjavili už niekoľko mesiacov. Tieto tvory sa posunú o kus ďalej - na miesta, kde nájdu svoj pokoj, veď kľudných lesných zátiší je navôkol zatiaľ nadostač. Zatiaľ. Ale čo s tými, čo pre svoj život potrebujú skaly? Jedným z nich je aj najrýchlejší lovec slovenskej prírody – sokol sťahovavý.

Tunajšie skaly od nepamäti využívali sokoly na hniezdenie a výchovu mláďat. Až zhruba do roku 1976. To bolo obdobie, kedy sa z európskych hniezdísk sokoly sťahovavé začali vytrácať. Na príčine boli hlavne pesticídy (DDT), ktoré sa kumulovali v telách dravcov a výrazne poškodzovali proces ich rozmnožovania. Hniezdisko na Kremnickej skale bolo jedným z posledných obsadených hniezdisk na Slovensku. Potom sa druh zo Slovenska na takmer dve desiatky rokov ako hniezdič úplne vytratil. Až v poslednej dekáde 20. storočia sa začali pomaly objavovať správy o ich opätovnom hniezdení u nás.

Niekedy na prelome storočí sa objavili sokoly opäť aj na tejto lokalite a v roku 2002 tu zahniezdili a úspešne vyviedli svoje mláďatá. Na lokalite našli relatívny pokoj a so striedavými úspechmi tu vychovávali mláďatá až do roku 2018. O to väčšie bolo prekvapenie, keď tu Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Poľana (ŠOP SR) odsúhlasila vybudovanie ferrát priamo na hniezdisku. A nielen to... Realizátora prác ani len neupozornila, že na túto činnosť musí mať výnimku zo zákona, lebo rušiť chráneného sokola sťahovavého na hniezdiskách je zakázané. ŠOP SR si tak uzurpovala právo, ktoré jej neprináleží – t. j. rozhodnúť o osude lokality. O nej sa malo rozhodovať v konaní, v ktorom si mohli vymeniť názory na zámer nielen navrhovateľ a štátni ochranári, ale aj užívatelia pozemkov (vlastníkom je štát a správcom Lesy SR, OZ Slovenská Ľupča), verejnosť, horskí záchranári či obec v katastri, v ktorej lokalita leží. To sa neudialo, ale stalo sa, čo sme predpokladali.

Sokoly na lokalite zahniezdili aj v roku 2018, nakoľko počas prípravy začiatku hniezdenia tu mali dostatok kľudu. Do marca je totiž na lokalite toľko snehu, že ferraty neboli intenzívne využívané. Počas apríla sme však zistili, že hniezdny pár nemôže v kľude nakŕmiť svoje mláďatá, pretože na lokalite sa denno-denne pohybovali desiatky návštevníkov takmer počas celého dňa. Preto sme požiadali Okresný úrad v Banskej Bystrici, aby prevádzkovateľovi ferrát – mestu Kremnica - stanovil podmienky využívania lokality tak, aby umožnil sokolom na lokalite privádzať na svet svoje mláďatá. Zástupcovia „prevádzkovateľa“ ferrát - mesta Kremnica sa bránili obmedzeniu činnosti, ako sa len dalo. A ani sa im nečudujeme, keď štátna autorita v ochrane prírody nepodmienila svoj súhlas s využívaním lokality efektívnou ochranou sokolov. Okresný úrad tak po dlhých desiatich mesiacoch vydal rozhodnutie, ktorým určil režim využívania lokality. Tak, aby aj sokoly mali svoj kľud na výchovu mláďat a aj ferraty priniesli potešenie návštevníkom, keď už sú vybudované. Či to bude fungovať, ukáže rok 2019. Situáciu budeme sledovať.

Podmienky využívania lokality stanovené rozhodnutím úradu nie sú pre sokoly ideálne, preto odporúčame návštevníkom, ktorým záleží na ochrane sokolov, aby si návštevu lokality naplánovali od júla do konca roka, kedy sokoly vyrušovanie na lokalite najviac tolerujú. Všetko to mohlo byť inak, keby sa štátni ochranári k veci postavili profesionálne. Je to o to tristnejšie, lebo Správa CHKO Poľana patrí k najlepšie fungujúcim správam ŠOP SR.

Spolupracoval Peter Bačkor, Inštitút pre ochranu prírody Banská Bystrica

Fórum 2 príspevky
Ferrata Kremnická skala – príklad „chytania mačky za chvost“ 08/03/19 13:13 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Komentár Envirostratégia neprináša do ochrany prírody nutnú reformu Rád by som v nasledujúcich riadkoch zhodnotil nedávno prijatú Stratégiu environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, vrátane pomenovania konkrétnych problémov, ktoré so sebou prináša, resp. ktoré už existujú. Stratégia je vo viacerých zásadných veciach nejednoznačná a jej finálna podoba schválená vládou SR vykazuje výrazné ústupky rezortu pôdohospodárstva, najmä lesníckemu videniu lesa/sveta. Priniesla však aj určité pozitíva. 12/03/19 Marián Jasík Iné
Správa Ferrata Kremnická skala – príklad „chytania mačky za chvost“ Na hrebeni Kremnických vrchov v oblasti Skalky bol postupne vybudovaný pomerne rozsiahly rekreačný areál využívaný najmä bežkármi a lyžiarmi. Intenzívne využívanie areálu vyhnalo z oblasti na vyrušovanie citlivejšie druhy živočíchov. Toto nie je kritika – na vzniku a rozvoji areálu sa našiel konsenzus aj s tými, čo prírodu majú chrániť – je to konštatovanie reality. Kde je vysoká koncentrácia ľudí, tam nie je miesto pre všetky tvory. O to dôležitejšie pre zachovanie týchto druhov je ochrana miest, ktoré sú pre ne kľúčové. Sú to lokality, kde nájdu pokoj pre hniezdenie, výchovu mláďat, nocovanie či zimovanie. 05/03/19 Marián Jasík Kremnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Putovanie rajom z Bielych Vôd do Smižian Pekné jarné počasie nás vytiahlo von do prírody. Večer sme si pripravili plecniaky s proviantom a turistické palice. Voskom sme si impregnovali turistické topánky, aby keď náhodou stúpime do vody, nenavlhli. Na stôl na viditeľné miesto sme si dali rúška na tvár, aby sme nezabudli. Vybrali sme si trasu Slovenským rajom z juhu na sever, z Bielych Vôd cez Kauzy, Čingov až do Smižian. dnes Anna Lenkeyová Slovenský raj
Beh Behom cez jedenásť malokarpatských sedemstoviek V dobe, keď som začínal s trailovým behom, dostávam tip na túru, ktorá spája všetky malokarpatské vrchy s nadmorskou výškou nad 700 metrov. Vybehnúť čo i len jeden z nich predstavoval dovtedy vrchol mojich fyzických síl. Podobný výkon iba v turistickom tempe som považoval za absolútne nereálny a vzbudzoval u mňa obdiv a rešpekt. Postupne po jednom navštevujem každý z nich. Niektorý je krajší, iný zas menej. Vzdialenosť medzi nimi je značná, no dnes nadobúda celkom iný rozmer. Rozhodol som sa ich zdolať všetky, naraz a v jednom behu. včera Michal Garaj Malé Karpaty
Túra Dotkla som sa Nórska - výstup na Hesten Šťuchnem Danku. Očami naznačím smer, kde sa má pozrieť. Na parkovisku neďaleko nášho zájazdového autobusu parkuje mikrobus. Vedľa neho sa na tráve vyvaľuje posádka auta. Evidentne majú obedovú prestávku. Danka pochopí veľmi rýchlo. Usmeje sa a povie: "Môže byť." Je rok 2019. 02/06/20 Andrea Grunská Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.88 (0.35)