Reportáž

Zimný výstup na Malý Javorník

07.03.19
Hneď v úvode treba napísať, že ide o vyšší vrchol (604 m) a nad Medvedím údolím a nie vrch nad Bratislavou s meteorologickými radarmi. Vybral som si ho ako cieľ XXII. ročníka Zimných výstupov na kopce Malých Karpát. Je to už druhý ročník, ktorý organizujem s kamarátmi z TK Štart Bratislava, po prebratí od Štefana Nagya z Via Danubia. Poučený odozvou na minulý ročník, vypýtal som si súhlas od vedúceho Lesnej správy Pezinok a ani samospráva obce Limbach nemala problém s tým, že to tam chcem zorganizovať.

Trasa

Ústie Medvedieho údolia – Malý Javorník a späť

Ako prebiehali prípravy

Že lesníci nemajú námietky voči konaniu akcie, som si zistil pár týždňov po konaní XXI. ročníka. So žiadosťou o súhlas od samosprávy obce Limbach som si počkal až po komunálnych voľbách.

Diplomy som mal vyrobené ešte snáď v lete 2018 a tak jediný problém bol vlastne v tom, že sme mali cestovať na zimné prázdniny za vnukmi do zahraničia a odlet sme museli odložiť až na nedeľu po výstupe.

Na členskej schôdzi TK Štart v novembri 2017 bola akcia schválená do plánu činnosti na rok 2018 a v marci 2018 boli schválené aj peniaze na drobné občerstvenie na vrchole. Kamaráti sa mi sľúbili pomôcť ako pred rokom, akurát Ruda, ktorý sa vrátil do Kanady, nahradila Majka. V decembri mi opäť Soňa a Ľubo prisľúbili knižky pre vylosovaných účastníkov a pre tento ročník sme vybrali knihu Karpatské horské od Bora Tomisa.

Takže všetko vyzeralo, že akcia bude mať naprosto hladký priebeh. Potom sa začal sypať sneh a koncom januára ho bolo toľko, že som mal obavy, aby tam vôbec niekto bol ochotný a schopný vyjsť. Týždeň pred akciou som bol na Zimnom prechode Čiernou skalou a veru snehu na hrebeni bolo ešte stále dosť.

V utorok sme na stretnutí v Malom Bajkale ešte doriešili detaily, kto dodá termosky, čo napečie Svaťa, kto bude robiť prezentáciu, kto fotiť, kto sa postará o oheň a kto navarí varené vínko a ako sa dopravíme na štart.

V sobotu 16. 02. 2019 nás päť: Musto, Majka, Peléovci a ja sme sa zišli po 7.30 h v Rači u Peléovcov. Pelé práve dováral varené vínko, takže sme mohli po naliatí do termosiek poznášať k autu ruksaky. Iniciatívne som ich začal naležato ukladať do kufra, neuvedomiac si, že veľké, 2,5-litrové termosky nemajú tesnenie. Pekne sa nám jedna vyliala do ruksaku a aj do kufra. Ako vravel Škót v bradatom fóre – keby to radšej bola krv!

Nuž sme poutierali kufor, vymenili ruksak, mokré veci a mohli sme vyraziť do Limbachu. Už na ceste pred Svätým Jurom sme videli Petra s Bejkou, ako si vykračujú po vystúpení z autobusu. Žiaľ, Peťo zvolil ťažkú trasu a neprešliapaným snehom na vrchol jednoducho neprerazili. Pri odbočení z Grinavy na Limbach sme zase videli manželku zakladateľa výstupov, ako stopuje a veru zdarne, lebo dorazila na štart s nami a aj vykročila hore s nami a bola tak prvá účastníčka mimo nás organizátorov. No a napokon sme videli Martina Knora, ako vystupuje zo zaparkovaného auta a vydáva sa na trasu. Jeho však čakala cesta popri Račom potoku až k ústiu Medvedieho údolia.

Priebeh výstupu

Auto sme zaparkovali pri smerovníku Medvedie údolie a kým ostatní vykladali ruksaky z kufra, išiel som pripevniť na strom prvú smerovku na vrchol. Na ceste bol sneh, ale vyjazdenými koľajami sa kráčalo dobre. Každý sme išli svojim tempom a rozmýšľal som, kde odbočím z cesty a začnem stúpať svahom, nech to je aspoň trošku výstup a nie len prechádzka. Prvú odbočku som ešte zavrhol, ale pri druhej som opäť na strom pripevnil smerovku a čakal, kto sa ku mne pridá. Nuž pridali sa len Peléovci, vraj sa tu určite lepšie ako ostatní vyznám. Neviem, či ma potom trošku aj neprekliali, lebo som to zobral diretisimou. Ale zase som poctivo vykopával schodíky do snehu.

Obišli sme celkom veľkú skalu vo svahu a vystúpili na cestu popod vrchol. Trošku som po nej išiel doľava a pri konci rozpadnutého plotu som namontoval poslednú smerovku od ústia. A začalo sa brodenie snehom až po oné mužské zariadenie. Že je to až tak veľa snehu som teda netušil ani ja. Slniečko z modrej oblohy pripekalo a veru, keď sme sa dostali na suchú trávu a po nej na vrcholovú lúčku, bol som mokrý ani myš.

Zvyšok partie pokračoval ešte pár serpentínami a napokon tiež nevydržali a išli do svahu. Tak sme sa vlastne stretli na vrchole. Majka vytiahla z ruksaku drevo a začala chystať ohník. Prezliekol som sa a išiel som vyhovieť prosbe Modranských turistov, označiť odbočenie z cesty od cyklotrasy popod Somár. Napokon som neprišiel až na ňu, ale som to označil len z cesty, čo prichádzala z hora popod Malý Javorník.

Tu ma zachytil telefonát účastníka, ktorý bol na Kozích chrbátoch a nevedel kade ďalej. Všetci okoloidúci mu totiž vraveli, že ide zle a posielali ho k meteorológom na Malý Javorník. Trasu som v pozvánke uverejnenej na Hikingu i v Rádiovíkende popísal podľa mňa presne a zrozumiteľne, on však nemal mapu a aplikácia v telefóne mu nefungovala. Bol veľmi zlý signál a tak sme sa dobre nerozumeli. Napokon mu pomohol náš predseda, Vlado, ktorý išiel okolo na bežkách a ten ho k nám doviedol.

Hoc zo strán sme prišli rôznych

Vrátil som sa teda k ostatným na vrchole a pomaly sa začali trúsiť turisti. Mal som veľkú radosť z účasti niektorých, s ktorými sme sa nevideli aj dlhšiu dobu. Začal kolotoč, v ktorom sme sa vyše dvoch hodín nezastavili. Majka udržiavala oheň, Pelé nalieval varené vínko a ponúkal pizza koláčiky, Svaťa si išla upísať ruku pri zapisovaní účastníkov a vypisovaní diplomov. Ja som pobehoval okolo, robil fotodokumentáciu a zabával sa na tom, ako nikto nevedel uhádnuť správne číslo, aby vyhral knižku.

Už doma som si z každej desiatky vybral nejaké číslo, ktoré malo súvis s dnešnou akciou a účastníci si postupne vyberali zo svojej desiatky to správne. Na iných akciách to nie je zvykom a tak väčšina bola prekvapená a po obdržaní knižky všetci veľmi príjemne prekvapení a potešení.

Keď sa na svahu zjavil 87-ročný Vlado Svrček, poprosil som všetkých zúčastnených o potlesk a tak Vlado posledné desiatky metrov prešiel v silnom potlesku, ako celebrita pri vstupe na červený koberec. On je pre mňa však legenda diaľkoplazeckej komunity a nádej, že mám pred sebou ešte pekných pár rokov turistiky.

Najviac účastníkov bolo z MKCK Trnava. Jeden z nich doniesol plát slaniny, peceň chleba a cibuľu. Venoval to pri ohníku každému, kto si bude ochotný opekať a našlo sa aj červené vínko a niečo tvrdô. Utvorili sa skupinky debatujúcich, šťastných ľudí a väčšiu odmenu si ako organizátor ani neviem predstaviť!

Všetci oceňovali naozaj krásne výhľady, ktoré nám doprialo perfektné počasie. Najviac sme si vychutnávali pohľad na meteorologický Malý Javorník (584 m). Kde na Slovensku sa môžete pozerať z jedného kopca na druhý rovnakého mena?

Postupne sa ľudia začali poberať späť do doliny. Niektorí sa pýtali na najkratšiu cestu, viacerí sa ešte niekam chystali. Keď odišiel posledný účastník, zahasili sme oheň, popozerali sa či nie sú niekde odpadky a musím pochváliť všetkých, neboli!

Dráma pri zostupe

Vlado pri odchode sľúbil zobrať smerovku z plota a tak sme sa organizátori vybrali k ceste a odstraňovali sme zvyšné. Ako sme tak postupovali dolu údolím, zbadali sme, že ide proti nám sanitka. Uprostred lesa sme ju veru nečakali. Mysleli sme si, že si nejaký bežkár zlomil nohu a idú pre neho. Nastúpili sme do auta, cestou sme pribrali jedného účastníka a v Bratislave sa rozlúčili s pocitom dobre vykonanej akcie.

Ako som čakal na autobus na Zochovej ulici, zazvonil mi mobil a syn Mariána Nižnana mi oznámil, že mu volal otec. Bol na našej akcii, je niekde v lese a je mu veľmi zle. Syn nevie, kde je Medvedie údolie a navyše bol zlý príjem a otcovi skoro nič nerozumel. Tak som ho navigoval k ústiu Medvedieho údolia a zároveň som mu poradil, aby zavolal na Rýchlu zdravotnú pomoc, lebo sme videli tam ísť sanitku. Mariána poznám z diaľkoplazeckých akcií snáď tridsať rokov, hovoril som s ním aj na vrchole, radil mu kade dolu a veru by ma veľmi trápilo, keby sa mu na mojej akcii niečo stalo. Vraj s ním v lese niekto čaká a tak som zo zoznamu účastníkov zistil, že by to mohol byť Ivan Chvalný z Tesly. V ten deň sme si s jeho synom volali ešte párkrát. Saniťáci nevedeli Mariána nájsť, napokon ho hľadali aj policajti na štvorkolke. Dopravili ho podchladeného zo štvorhodinového čakania v snehu k saniťákom, ale sanitka tam nemohla vyjsť a tak ho napokon na Kramáre transportoval vrtuľník.

Pred odletom do zahraničia som ešte s Mariánom v nedeľu hovoril. Vravel, že si nezobral lieky na riedenie krvi, lebo mal ísť v pondelok k zubárovi a asi preto mu prišlo zle. Nezabalil to vraj len vďaka Ivanovi, ktorý pri ňom vydržal po celú dobu. Volal som s ním aj po príchode zo zahraničia a bol doma.

Že až takáto dráma je možná v Malých Karpatoch a nielen vo Vysokých Tatrách, by som neveril, keby som to nezažil.

V roku 2020

O rok sa stretneme na kopci Tŕstie (460 m) pri obci Rozbehy. Oproti minulému roku, kedy bolo 68 účastníkov, sa môže 52 tohtoročných zdať málo. Ale vzhľadom na výšku Malého Javorníka a množstvo snehu, som s účasťou spokojný. A tak som len zvedavý, kto z 11 účastníkov oboch posledných ročníkov, príde v roku 2020.

Fórum 12 príspevkov
Zimný výstup na Malý Javorník 08/03/19 13:29 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Dolomity – Cascata Rio di Fanes Dolomity sú jedno z mojich obľúbených miest a nikdy dlho neváham, keď je možnosť sa tam vrátiť. Tento rok som ich navštívil dvakrát a zakaždým sa dostala do programu aj turisticko-ferratová prechádzka v oblasti Province of Belluno. Príjemný a relaxačný okruh s prechodom okolo vodopádov Cascate di Fanes je spojený s lezením cez ferraty, ktoré sú vybudované pri oboch veľkých vodopádoch. dnes Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný výstup na Malý Javorník 08/03/19 13:29 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 604 m n. m. – Malý Javorník

    • min: 300 m n. m. – ústie Medvedieho údolia

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 484 m

    • klesanie: 484 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 16.02.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.292 ° SŠ
      dĺžka: 17.1837 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.292 ° SŠ
      dĺžka: 17.1837 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Tomášov prameň v Račej doline

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Pezinok (vlak, bus) - Limbach (bus, parkovanie pri rampe v ústí Medvedieho údolia)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.07 (0.41)