Túra

Meandrami Krupinice (Devičie – Hontianske Nemce)

08.04.19
Krupinica je bystrá riečka prameniaca pod Lyscom v Javorí a vtekajúca do Ipľa neďaleko Šiah. Na svojom toku dlhom 65 km má pokojné i dravé úseky. Najdravší úsek je nad Krupinou pod Mäsiarskym bokom, kde pri prekonávaní andezitového podložia bystro tečie cez kaskády i malé vodopádiky. Pod Krupinou je menej odolné tufové podložie, do ktorého sa riečka hlboko zarezáva a vytvorila v ňom niekoľko pekných meandrov. A práve tieto meandre si ideme pozrieť.

Pôvodný zámer bol odviezť sa vláčikom do Domaník, pozrieť si Havraniu chrasť a proti toku Krupinice ísť striedavo po pravom i ľavom brehu pokiaľ budeme vládať. No okolnosti boli proti nášmu zámeru. Železničná spoločnosť síce obnovila prevádzku na trati Zvolen – Šahy, ale s turistami neráta! Ranný vlak odchádza dačo po piatej a ďalší až po deviatej. Skoro sa nám do mrazivého rána vstávať nechcelo, a o deviatej je príliš neskoro. A tak sme využili autobusový spoj do Devičia a zvolili opačný smer.

Po telefonáte so starostkou Uňatína mi bolo jasné, že ani prechody z jedného brehu na druhý sa neuskutočnia, pretože lávky cez Krupinicu neexistujú a na brodenie je ešte zima. A tak pekne zostaneme len na pravom brehu.

Trasa

Devičie – Krupinica – Uňatínsky mlyn – Vrbovský mlyn – Selčiansky mlyn – Pri Krupinici – Havrania chrasť – Hontianske Nemce

Z Devičia sme išli poľnou cestou popod osadu Roveň na hrebienok, okolo ktorého vytvorila Krupinica najväčší meander. Hrebienok je lúčnatý a v tomto období z neho dobre vidieť hlboko pod nami Krupinicu. Kľukatila sa ako had a v tej okolitej hnedi vyzerala ako spadnutá modrosivá stuha. Na hrebienku nás upútal starý, nádherne košatý dub, pod ktorým sme načerpali trochu energie.

Hrebienkom sme pohodlne zostúpili k riečke. Tu nám bolo jasné, že brodenie naozaj nepripadá do úvahy. V lete by to bolo v pohode, ale do ľadovej vody sa nám nechcelo omočiť ani prst. Riečka nás však hneď očarila! Sú na nej väčšie i menšie meandre, zátočiny, ostrovčeky, poloostrovčeky a brehy lemujú krásne staré jelše.

Kráčali sme teda po pravom brehu Krupinice, využívajúc prte lesnej zveri, ktorá chodí ku Krupinici piť vodu. Po prebrodení malého prítoku – Devičianskeho potoka, sme prišli na veľkú lúku. Cez ňu kedysi viedla cez brod cesta k Uňatínskemu mlynu. Kráčali sme chvíľu pohodlne po ceste až sme prišli k Uňatínskemu mlynu. Ten však stojí na druhom brehu. Ale aj odtiaľto sme videli, že je to pekná stavba a dobre udržiavaná novým majiteľom.

Z lúky popri Krupinici vedie stará nevyužívaná cesta. Išlo sa po nej ťažšie, pretože je zaviata lístím a pod ním sú skaly a zradné papeky. Potešili nás tu však rašiace snežienky. Pokračovali sme prťami vo svahu popri riečke, ale keď sa svah veľmi zostrmil, chceli sme opäť vyjsť na cestu, no bola zarúbaná. Nedávno tu vypiľovali mladinu a všetko drevo nechali ležať cez cestu. Nakoniec sme sa však predsa len na ňu dostali a priviedla nás na ďalší pekný lúčny úsek.

Tu na lúke ležal veľký vyvrátený strom, a tak sme si posadali, dali kávičku, koláčik a oddychovali. Milan nám oddych spestril kvízovými otázkami – kde pramení Krupinica, kde sa vlieva a do ktorej rieky a aká je dlhá.

Pokračovali sme ďalej starou lesnou cestou chvíľami lesom a chvíľami lúčnymi úsekmi. Niektoré úseky boli veľmi malebné. Najviac sa nám páčil úsek, kde na oboch brehoch riečky rástli vysoké bultové ostrice, teraz uschnuté pripomínali strapaté krtince alebo hlavu bratranca Ita z Adamsovcov.

Zaujímavý bol aj lužný les, kde kmene stromov jarné vody ohli do oblúka. Prišli sme k Vrbovskému mlynu a ten je tiež na ľavom brehu. Mlyn má síce novú strechu, ale zdá sa opustený. Za Vrbovským mlynom sme išli chvíľu vedľa riečky, ale potom sme si to zamierili cestou do svahu. Je tam pekná skalnatá andezitová terasa a dúfala som, že tam bude niečo kvitnúť. No, aj keď boli skaly vyhriate, nekvitlo tu ešte nič.

Tak sme sa svahom vracali naspäť ku Krupinici. Pod svahom sme prechádzali cez suché koryto občasného potôčika. Keď sa topí sneh alebo pri silnom daždi to tu musí dobre hučať, keďže koryto bola skôr malá, strmá roklinka. Za roklinkou sme prechádzali popod skalnú terasu, ktorá bola zložená z veľkých okruhliakov. Dôkaz, že pred mnohými rokmi riečka menila svoje koryto a tiekla aj tadiaľto.

To sme sa už blížili k Selčianskemu mlynu. V tejto časti sa koryto rozšírilo a vytvorili sa v ňom pôvabné ostrovčeky. Mlyn je prestavaný na farmu a vidno, že je trvalo obývaný. Okrem budovy mlyna, sme videli nové hospodárske budovy, fóliovník, poorané pole, ovečky i koníka. A dokonca i hospodára. Ten, keď nás zbadal, prišiel sa spýtať či sme nezablúdili a snažil sa nám vysvetliť, kde je značka. Ľubko mu povedal, že sme nezablúdili, len turistikujeme dole vodou. Ktovie čo si o nás pomyslel.

Ešte chvíľu sme kráčali popi riečke a ocitli sme sa na modrej značke pri smerovníku Pri Krupinici. Pobavila nás hlavne smerovka – Bez značkovania 2 km k značkárskemu kolu. My sme sa však po modrej nechystali ísť, pretože sme si chceli ešte pozrieť Havraniu chrasť a tak sme sa pustili strmo do svahu západným smerom. Na mapách je kreslený bralnatý útes.

Najskôr sme vyšli na malú skalnatú lúčku, potom sme pokračovali lesom. Tu sme objavili do tufového podložia vyhĺbenú „skrýšu“. Ľubko sa hneď do nej strčil, aby ju preskúmal a Anička ho pre istotu držala za nohy, aby sa nám v nej neschoval. Pokračovali sme strmým svahom ďalej, ale bralá sme nenašli, len dlhý skalnatý, andezitový svah. Zato som tu našla ďalšiu rozkvitnutú kvetinku - nátržník piesočný. Skál tu bolo dosť, a tak sme si každý našli svoju, oddychovali sme a konečne sa naobedovali.

Posilnení sme vyšli lesom na polia a ďalším úzkym lesíkom na pole s poľným letiskom. Odtiaľ len kúsok na štátnu cestu, ktorá vedie z Medovariec do Domaník. Chvíľu sme ňou išli, ale keďže v Domaníkoch otvárajú krčmu až o 17-tej, zišli sme z nej a zamierili k železničnej trati. No a popri nej sme čochvíľa došli do Hontianskych Nemiec na stanicu.

Do odchodu vlaku sme mali ešte necelú hodinku, a tak sme si ešte kilometrík zašli na čapované pivko. Keďže dnes bol, vzhľadom na ročné obdobie, mimoriadne horúci deň, tak pivko len tak zasyčalo... Cestou domov nás vláčik – hrkáčik poriadne vyhrkal, a tak sme vo Zvolene museli ísť ešte na malé.

Záver

Bola to netradičná turistika v netradičnom počasí koncom februára. Počas celej trasy sme nestretli žiadneho človeka (hospodár na druhom brehu sa neráta). Na tomto brehu Krupinice bolo počuť len štebotanie vtákov, šumenie vetra a zurčanie riečky. Je to dobré miesto na relaxáciu a preto sa sem časom rada vrátim.

Fórum 3 príspevky
Meandrami Krupinice (Devičie – Hontianske Nemce) 10/04/19 10:58 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Kalinovo – Bôrček – Breznička Mala to byť čisto botanická akcia! Chcela som nafotiť korunkovku strakatú a krivec najmenší. Cestou od jednej lokality k druhej sme však prešli krajinou, ktorá je síce turistom neznáma, ale určite nie nezaujímavá. Radi sa túlame menej známymi lokalitami a vždy tam dačo objavíme. Zaujímavé bývajú aj reakcie miestnych ľudí, s ktorými sa občas dáme do reči. Najskôr sa veľmi prekvapia, keď zbadajú turistov, potom sa pýtajú odkiaľ sme, no a keď počujú Zvolen, prekvapia sa ešte viac. Ich reakcia je väčšinou v duchu: „Veď nie tu, ale tam máte hory!“ Ale sú doslova hrdí, keď pochválime ich kraj, aj keď občas, akoby tomu ani neverili. 20/05/19 Danka Tomášiková Juhoslovenská kotlina
Túra Kremencové skalky nad Nitrou a Haranč Pred rokom som bola fotiť v Zoborských vrchoch malý nežný posol jari – krivec český. Vtedy sme si popozerali kremencové skaly medzi Nitrou a Zoborom. Veľmi sa nám zapáčili, a tak sme sa to rozhodli zopakovať. Neradi sa však opakujeme, tak sme si trasu predĺžili a hlavne pozmenili. 29/04/19 Danka Tomášiková Tribeč
Túra Stredoveké bane Slosberg a Rabenstein Mám rada, keď má turistika aj pridanú hodnotu. Či už je to botanická (pekný kvet), kultúrna (pamiatka), prírodná (vodopád, skala) či technická (most, lesná železnička). Medzi pridané hodnoty určite patria aj stredoveké banské diela. Žijeme v kraji poznačenom stredovekou banskou činnosťou. Pri túrach sa často stretávame s pamiatkami na ťažbu. Na rôzne pingy, haldy, štôlne, šachty často natrafíme aj priamo v teréne. Vojsť do podzemia, ktoré vydolovali naši predkovia len kladivkom a želiezkom, je poriadne adrenalínový, no nezabudnuteľný zážitok. Zvlášť Štiavnické vrchy ukrývajú zaujímavé pamiatky. Múzeá a verejnosti sprístupnené šachty máme skoro všetky prejdené a lákajú nás aj nesprístupnené diela. 20/04/19 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Rozhovor Dvořák z NP Šumava: prirodzená obnova ide lesu veľmi dobre Najväčší český národný park Šumava prešiel tak ako Tatry veternou a lykožrútovou kalamitou. Rozprávali sme sa s Jánom Dvořákom zo správy parku o tom, ako sa po dvanástich rokoch od víchrice územie spamätáva, prečo Šumavu ľudia navštevujú, o novej zonácii či sprevádzaných túrach divočinou. dnes Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Fjällräven Bergtagen 38 – technický batoh Robustný strohý technický batoh z nepremokavého materiálu Bergshell do vyšších hôr. V zime zvládne skialpy a v lete poslúži na vysokohorskú turistiku či horolezectvo. Odnesie na horskú chatu slušnú porciu nákladu, no potom sa dá na túry odľahčiť tak, že jeho hmotnosť len o málo presahuje 1 kg. Na sklonku skialpovej sezóny som ho otestoval na niekoľkých lyžiarskych túrach. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. včera Miroslav Svítek Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Meandrami Krupinice (Devičie – Hontianske Nemce) 10/04/19 10:58 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Krupinská planina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 309 m n. m. – Nad hájom, štátna cesta

    • min: 199 m n. m. – Rázc. pri Krupinici (poniže Selckého mlyna)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 418 m

    • klesanie: 478 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 27.02.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.3083 ° SŠ
      dĺžka: 19.0281 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.27935 ° SŠ
      dĺžka: 18.99305 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Krupina (vlak, bus) - Devičie (bus)
      Hontianske Nemce (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.77 (0.2)