Túra

Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica

03.04.19
Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty.

Práve tento druh spoznávania prírody mi poslednú dobu učaril najviac. Zistil som, že ma oveľa viac fascinuje nepreniknuteľný hustý les s množstvom padnutých stromov obrastených machom, uvedomil som si, že práve pocit odlúčenosti od civilizácie, ktorý v horách vyhľadávam, nenájdem v preplnených Tatrách alebo na fatranskej hrebeňovke. Pre nový druh zážitku musím zísť z turistických chodníkov, musím sa vybrať do miest, kam zvyčajne ľudia bežne nechodia. Prirodzene, takéto miesta, sú zväčša na neprístupných miestach, a tak sa na mnohých lokalitách zachovali aj pralesy. Tak som sa zamiloval do pokoja a krásy prirodzených lesov Slovenska.

Problém však nastáva, ak chcem tieto miesta navštíviť legálne, aby som o tom mohol aj napísať článok. Dlho mi to vŕta hlavou. Samozrejme, vždy sa nájdu ľudia, ktorí si mávnu rukou a pôjdu do týchto lokalít neraz aj v 5. stupni ochrany a neodradí ich ani hrozba pokuty od stráže prírody. Úprimne, asi ani ja by som nebol výnimkou, ak by som netúžil sa o zážitky podeliť verejne.

Aby bolo všetko v poriadku, vybavujem pre seba a pár kamarátov doprovod z občianskeho združenia, ktoré sa venuje túram divočinou. Máme vybavený oficiálny vstup do rezervácií mimo chodníkov a pred sebou celé tri dni spoznávania pralesov Veľkej Fatry.

Samozrejme za tri dni sa toho veľa stihnúť nedá, a tak spolu s naším doprovodom dohadujem na každý deň nejakú inú lokalitu. Stretávame sa v piatok okolo obeda a smerujeme k hotelu Smrekovica. Tu odstavujeme autá, zoznamujeme sa a rozhodujeme sa, že vzhľadom k pokročilému času dnes navštívime len najbližší prales vo vrcholových častiach Smrekovice. Vyzerá to na ľahučkú, krátku prechádzku, keď sa dívam do mapy.

Prales Smrekovica

Prales začína neďaleko od hotela Smrekovica, ktorý je uzavretý, a tak je v jeho okolí úplný kľud. Hneď na hranici rezervácie nás víta strážca pralesa – odstavené žlté LKT, pripravené „brániť“ posledné zvyšky prirodzeného lesa. Nechávame ho za chrbtom a vstupujeme do tajomného smrekového lesa. Už po pár desiatkach metrov sa ocitáme v nádherne zelenom koberci čučoriedok, ktorý sa postupne mení na takmer dvojmetrové papradie. Byť tu sám, tak trocha váham, či o chvíľu nestúpim priamo na hlavu nejakému driemkajúcemu medveďovi.

Chôdza v takomto teréne nie je jednoduchá. Pod hustým podrastom nie je vidieť pod nohy, a tak bežne zakopávame alebo sa nohy pošmyknú na vlhkom dreve. Pozerať sa len pod nohy v tomto prípade ani nie je možné kvôli nádhere okolo. Sprievodca nám rozpráva veľa zaujímavostí o lokalite, o hlucháňoch, medveďoch, o mapovaní pralesov. Prales Smrekovica je trocha netypická lokalita, pretože vrcholové časti boli ešte pred asi 100 rokmi využívané ako pasienky, a tak boli ovplyvňované ľudskými zásahmi aj priľahlé lesy. Takisto sa lokality dotkli aj lesnícke zásahy v nedávnej minulosti. Našťastie prevažná časť lokality si zachovala prirodzený charakter a jediným činiteľom, ktorý sa mnoho desaťročí stará o tento kúsok lesa, je len príroda.

Najstaršie stromy v tejto lokalite majú približne 300 rokov a tvoria ich prevažne smreky. Iné stromy sú zastúpené naozaj minimálne a ak, tak len v nižšom vzraste. Celý prales je aktuálne v štádiu, keď jeho veľká časť prechádza rozpadom, kvôli kalamitám ako vietor a lykožrút. Tu však lykožrút nie je ani tak kalamitou ako prirodzenou súčasťou prostredia. Hoci nás obklopuje veľké množstvo suchých, stojacich aj vyvrátených stromov, vôbec nemám pocit, žeby som nebol v lese, ako keď sa o kalamitu postará človek. Stále je všetko zelené, v podraste v miestach, kde kedysi stáli padnuté stromy, sa k oblakom naťahujú mladé stromčeky, ktoré neberú ohľad na presné rozostupy medzi sebou. Vyhrá ten, kto prvý dosiahne, čo najvyššie a ukradne svetlo ostatným.

Zaujímavé je aj to, že aj napriek rozšíreniu lykožrúta, stáť ostalo veľa zelených stromov, ktorým, zdá sa, lykožrút neublížil, a tak je postarané o budúcu generáciu lesa. Ktovie ako by zelené zdravé stromy skončili pri ľudskom zásahu. Vrcholový hrebeň obchádzame severnou stranou a miestami sa nám otvorí výhľad do dolín, najmä v lokalitách, kde vietor vyvrátil pár stromov.

Zaujímavé je, že donedávna ešte prales nebol chránený, rezervácia bola vyhlásená až v roku 2012. Takže je to celkom úspech (na slovenské pomery), že sa tu vôbec zachoval prales.

Pomaličky sa dostávame na južné svahy Smrekovice. Tie sú omnoho zelenšie a je tu menej vyschuntých či vyvrátených stromov. Takže na maličkom území vidíme dve rozličné tváre lesa – jeden v plnej zeleni a druhý akoby v stave rozpadu a postupnej obnovy. Svah je dosť strmý, porastený klzkou trávou a každú chvíľu sa niekto nechtiac váľa po zemi. Týmto terénom obchádzame celú vrcholovú časť Smrekovice, až sa vraciame späť na miesto, kde sme naše spoznávanie pralesa začali.

Pri hoteli Smrekovica je oficiálne povolené rozložiť si stan alebo oheň a to využívame ako záchytné miesto pre náš mini tábor. Noc sa pomaly blíži a sfarbuje oblohu do všetkých odtieňov červenej, postupne čierne nebo prederavia milióny hviezd a zrazu by sa celý život človeka vedel zmestiť do krátkeho okamihu. Spokojní si opekáme klobásy a slaninu, usrkávame z vínka a debatujeme, ktorý prales navštívime zajtra. Neviem sa už dočkať...

Poznámka: Vstup do pralesa a doprovod sme mali vybavený legálne cez občianske združenie Jantárová cesta.

Fórum 13 príspevkov
Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica 14/04/19 09:07 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Túra Nepríjemnosti v rokline Cheile Someșului Cald Predĺžený víkend v rumunskom pohorí Apuseni sme trávili v útulnom kempe Poiana Glavoi a turistiku sme si plánovali tak, aby sme sa vždy mohli do kempu vracať. Posledný deň nášho rumunského dobrodružstva sme sa rozhodli stráviť v rokline Cheile Someșului Cald. To sme si romanticky vysnívali peknú prechádzku, skutočnosť však vôbec nebola taká príjemná ako sme dúfali. 04/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Túra Stolica – okruh z Rejdovej Na prelome novembra a decembra počasie praje turistike aj vo vyšších polohách. Hory ešte stále nepokryla súvislá vrstva snehu, ktorej by som sa rád vyhol. Po prezeraní máp a možností ubytovania na noc volím okruh z Rejdovej na najvyšší vrchol Slovenského rudohoria - Stolicu. No trasu by som pokojne mohol nazvať aj exkurziou po kalamitiskách a rúbaniskách. 31/01/20 Stanislav Ďurica Stolické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Ako sme držali bobríka hladu Raz, keď sme vandrovali kdesi v Slovenskom rudohorí, večer, sediac pri ohni a oddychujúc po celodennom trmácaní sa, sme začali spomínať na naše krátke, ale o to nezabudnuteľnejšie členstvo v Skautingu. Boli sme vtedy veľmi mladí a Skauting bol v tej dobe zakázaný, a tak sa naše spomienky točili iba okolo niektorých akcií, ktoré nám utkveli v pamäti. dnes Boro Tomis Príbehy
Túra Belianske Tatry – zimná túra na Chatu Plesnivec Horské chaty sú tradične obľúbený cieľ, a tak sa aj predposledný deň zimných prázdnin, ktorý trávime v Tatrách, rozhodujeme práve pre túry na ne. Delíme sa na dve výkonnostné družstvá, osemročný Kubko ide s tatom na Chatu pri Zelenom plese, štvorročný Maťko so mnou na Chatu Plesnivec. včera Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Gajdoš, Kamenná brána a Peprovec Na pravidelnej utorňajšej stretávke v Malom Bajkale som popisoval, ako sme s Ivanou označovali kopce pre nový OTO 24 vrcholov MK BSK. Keď som spomenul, že mienim ísť opäť v sobotu označiť ďalšie, bol som vyzvaný, aby som to ponúkol ako oddielovú akciu. Vzhľadom na to, že kamarátka Majka mala mať o 18-tej s Devínskym chrámovým zborom AD HOC vystúpenie v devínskom kostole a my sme ju nechceli zmeškať, vybral som tri kopce v okolí Zochovej chaty. včera Miroslav Svítek Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica 14/04/19 09:07 13 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1520 m n. m. – Smrekovica, vrcholový masív

    • min: 1300 m n. m. – Močidlo, hotel Smrekovica (sedlo)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 268 m

    • klesanie: 268 m

  • Vzdialenosť
    • 6 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 23.06.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9902 ° SŠ
      dĺžka: 19.2008 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9902 ° SŠ
      dĺžka: 19.2008 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 48.9902 ° SŠ
      dĺžka: 19.2008 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • stanovanie pri hoteli Smrekovica

  • Voda
    • prepad vodojemu pri hoteli Smrekovica

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Smrekovica (parkovisko pri hoteli)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.06 (0.36)