Túra

Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň

10.04.19
Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni.

Prales Skalná Alpa

Možností na vstup do pralesa je mnoho, avšak v sparný horúci deň sa rozhodujeme pre zostup Blatnou dolinou v príjemnom chládku lesa a dúfame, že hradené jazero Blatné nám poskytne aspoň trošku osvieženia. Zostup dolinou je nenáročný, krása okolitej prírody človeka pohltí natoľko, že pomaly zabudne, že je za ním polhodina šliapania. Priamo v mieste, kde sme strávili noc, nie je studnička, spoliehame sa teda len na vodu z potoka v Blatnej doline.

Jazero nebolo zaplnené vodou asi dlhšie, je celé zarastené vysokými trávami a žihľavou, takže naša nádej, že si aspoň osviežime chodidlá v ľadovej vode, nevychádza. Náš sprievodca však prichádza so zaujímavou alternatívou – neďaleko od nás sa nachádza neveľký vodopád, ktorý môžeme využiť ako sprchu. Popri brehu jazierka Blatné smerujeme k jednému z prítokov jazierka. Už zdiaľky počuť šum vody dopadajúcej na skaly a všetci sa zbiehame k málo známemu vodopádu s chuťou trochu ovlažiť naše prepotené telá.

To bola príjemnejšia časť. Nasledovalo prudké stúpanie mimo akýchkoľvek chodníkov. Svah je v týchto miestach ozaj strmý a pri pohľade pred seba sa v hlave dostavuje otázka – má to vôbec zmysel? No porazenecké úvahy zaháňa okolitý les, ktorý sa s pribúdajúcou nadmorskou výškou mení pred očami. Je to úplne odlišná divočina oproti smrekovému pralesu na svahoch Smrekovice. Tu má svoje kráľovstvo najmä buk, javor a miestami smrek a jedľa.

Sklon svahu sa postupne zmierňuje a môžeme si konečne s nižším tepom vychutnať nádherné staré stromy, mŕtve sucháre obrastené stovkami húb, machové koberce, mŕtve voňavé drevo a množstvo zvukov prírody, ktoré doliehajú z každej strany.

Výstup nás poriadne unavil. Je sparné pravé poludnie a chuť na obed nás priviedla na málo známe vrcholové lúky Dvoriska. Je nádherné vidieť takúto krásnu scenériu, výhľady na rozsiahle fatranské lesy, veľká vrcholová lúka bez náznaku chodníka. A aby pocitov nadšenia nebolo málo, príroda si pre nás pripravila prekvapenie - na okraji lúky sa zjavia tri statné jelene. Nevšímajúc si nás, pomalým krokom prešli cez lúku a zmizli za neďalekým hrebienkom.

Po výdatnom obede leňošíme vyvalení v tráve možno viac ako hodinu. Nechávame na seba páliť slnko a nechávame po sebe liezť mravce a chrobáky. Sme úplne ticho. Nikto nemá chuť ani rozprávať. Kto by už chcel počúvať niečo iné ako to, čo do uší prináša príroda sama.

Po odpočinku mám chuť vrátiť sa do príjemného chládku a vlhka lesa. Navrhujem, aby sme zostúpili späť z lúky do lesa a ešte sa prešli útrobami pralesa. Miestami si pripadám ako v džungli. Množstvo starých padnutých stromov, všetko obrastené vysokými bylinami a machom a stáročné stromy – akoby mali vlastné charaktery. Atmosféra pravej slovenskej divočiny. Párkrát prechádzame cez hustý podrast mladých stromčekov, cez ktoré ledva vidím kamarátov meter pred sebou, a tak radšej občas niekto zakašle alebo niečo hovorí, aby sme náhodou nevliezli priamo medveďovi na hlavu. Nezdá sa to, ale šliapanie mimo chodníkov je naozaj náročné. Po hodinke sa vyčerpaní znova vraciame na horské lúky na Dvorisku. Nachádzame málo výrazný chodník, ktorý nás opätovne vedie cez prales k zelenej turistickej značke, ktorá vedie z Rakytova.

Pred sebou máme aktuálne len krátky úsek návratu po turistickej značke po lúkach v okolí Skalnej Alpy. Opäť nádherné miesta. Výhľad do diaľky, uzučký chodník zarezaný do strmého svahu. Veľká Fatra je jednoducho raj pre oči a dušu.

Večer opäť trávime v blízkosti hotela Smrekovica, kde posedávame pri ohni a užívame si teplú noc. Zajtra nás čaká len krátka prechádzka v pralese Jánošíkova kolkáreň.

Krátka návšteva Jánošíkovej kolkárne

Dnes ešte na chvíľku zavítame do pralesa s čarovným názvom Jánošíkova kolkáreň. Východiskovým bodom je pre nás parkovisko pri vojenskej zotavovni Smrekovica. Do lesa mierime priamo zvážnicou mimo značku. Les sa už pár stoviek metrov nad rekreačným zariadením rozhodol ukázať nám svoju krásu. Postupujeme hustým podrastom čučoriedok a aj keď ešte nie sme oficiálne v oblasti, ktorá je vytipovaná ako prales, okolie začína mať charakter pralesa.

Navôkol prevažuje smrek, les je v niektorých častiach v štádiu obnovy, na niektorých plochách ostali stáť sucháre alebo sú stromy vyvrátené. Na týchto plochách sa za slnkom ťahajú prvé mladé stromčeky. Les je veľmi pekne štrukturovaný a na niektorých miestach je hustota stromov veľmi vysoká, inde úplne rozvoľnená ako v mestskom parku. Najstaršie smreky podľa výskumov na lokalite majú až 400 rokov. Predierame sa húštinou papradí a čučoriedok a obchádzame popadané stromy. Pripadám si ako v tajge alebo aljašskej divočine, a to sme len kilometer od najbližšej civilizácie, kde dostanete čapované pivo alebo rezeň s hranolkami.

Dnes, bohužiaľ, veľa času na poznávanie nemáme, takže v pralese trávime zhruba len dve hodinky a kto vie, aké to je chodiť mimo chodníkov v takomto teréne, vie, že veľa kilometrov sme neprešli. No vzdialenosť plnohodnotne nahrádza intenzita zážitku.

Pre návrat k vojenskej zotavovni Smrekovica volíme turistický chodník. Dovolíme si len jedno pivko, rýchly obed a musíme tri dni v nedotknutých veľkofatranských lesoch ukončiť. Lúčime sa s našim sprievodcom a vraciame sa do reality.

Nech už je to na Slovensku akokoľvek – nech sa ľudia sťažujú na politikov, na platy, na dôchodky, na výrub lesov, musím povedať, že ak máme byť na čo hrdí, tak práve na takéto úžasné lokality. Postaviť obrovské budovy, vybudovať hotely, atrakcie, aquaparky – to zvládne každý s kôpkou peňazí. Ale zachovať nedotknutú prírodu, kde si môže voľne žiť medveď, rys, ale aj obyčajná húsenica, to sa človeku nepodarí ani s neobmedzeným množstvom námahy a financií. Tieto miesta musí človek iba nechať žiť. Môj pohľad na slovo LES je diametrálne odlišný od toho, čo som pod týmto pojmom vnímal, kým som nenavštevoval pralesné lokality. Verím, že naši potomkovia na nás budú hrdí, že sme im zanechali kus divočiny uprostred "civilizovanej" Európy.

Poznámka: Na vstup do rezervácií sme mali povolenie a sprevádzal nás odborný doprovod z občianskeho združenia Jantárová cesta. Článok nemá byť návodom, ako sa dostať do chránených území, kladie si za úlohu priblížiť krásu a dôležitosť pralesov v našich horách.

Fórum 10 príspevkov
Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň 24/04/19 12:40 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Päť vihorlatských pralesov za dva dni Na turistike mám najradšej jej rôznorodosť - jeden deň môže byť človek na štítoch v Tatrách, potom v dolinách Slovenského raja, v jaskyni, v lužnom lese, v historických mestečkách... možností je vždy neúrekom. A jednou z nich je aj obyčajné motanie sa nádhernými lesmi či dokonca pralesmi a spoznávanie prírody v jej najprirodzenejšej forme. My sme sa počas veľkonočných sviatkov vybrali takto spoznávať pralesy vo Vihorlatských vrchoch. 29/02/20 Stanislav Ďurica Vihorlatské vrchy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. 27/02/20 Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Ako sme sa motali Štiavnickými vrchmi - 1. časť Za cieľ tohtoročného jarného vandru sme si zvolili Štiavnické vrchy. Slovo „jarný“ však tento rok začiatkom mája bolo treba brať s poriadnou rezervou. Príroda sa totiž tento rok zbláznila ešte viac ako po iné roky a zo zimy sme skočili rovno do leta. Stromy zakvitli už v apríli a v máji sme tu mali hotové leto s 30-stupňovými teplotami. Kým po iné roky sme sa v tomto termíne vytešovali z jarnej chrumkavej zelenej farby lístia a postupne sa s nadmorskou výškou prebúdzajúcu krajinu, teraz sme vyhľadávali tieň a schovávali sa pred páliacim slnkom. dnes Zdeno Vasilišin Štiavnické vrchy
Túra Hrebeňovka Bielych Karpát Biele Karpaty sú ďalším pohorím, ktoré mám veľmi rád, a tak ďalší viacdňový prechod mieril automaticky sem. Logickým začiatkom pre hrebeňovku pohoria by bol Lyský priesmyk nad obcou Lysá pod Makytou, kde Biele Karpaty začínajú. Obísť však najkrajšiu časť pohoria v oblasti Vršatských bradiel by bola škoda, a tak som sa rozhodol začať v meste Púchov. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty
Túra Z Polomky do Tisovca v marcovom snehu V poslednom období ma zaujal Národný park Muránska planina, v ktorom som túto zimu bol viackrát. Vybral som sa na túru práve sem. Keďže rád chodím tam, kde som ešte nebol, vyskúšal som trasu z Polomky cez Fabovu hoľu do Tisovca. Počasie prialo dokonale, a tak hor sa za dobrodružstvom. 04/04/20 Martin Birka Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň 24/04/19 12:40 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra)

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1470 m n. m. – Malá Smrekovica

    • min: 795 m n. m. – Blatná dolina

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1244 m

    • klesanie: 1244 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 25.06.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9902 ° SŠ
      dĺžka: 19.2005 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9902 ° SŠ
      dĺžka: 19.2005 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 48.9907 ° SŠ
      dĺžka: 19.20002 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • stanovanie pri hoteli Smrekovica

  • Voda
    • Smrekovica (zotavovňa, studnička), válov pod Skalnou Alpou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Smrekovica (parkovisko pri hoteli)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.05 (0.28)