Správa

Horolezci pomáhajú ochrane dravcov

15.03.19
V jarnom období sa opäť dostáva do popredia téma hniezdenia dravých vtákov. V rámci nej sa v športovej i ochranárskej verejnosti diskutuje o tom, či horolezci dravé vtáky svojou činnosťou vyrušujú. Občianske združenie Ochrana dravcov na Slovensku tvrdí, že pri dodržaní určitých zásad nie. Spolupracuje s horolezcami na opatreniach, ktoré zaisťujú dravcom pokoj na hniezdenie, a využíva ich pomoc pri inštalovaní umelých hniezd pre viaceré druhy vtákov.

Už od roku 2010 platí Dohoda o spolupráci pri ochrane hniezdisk dravcov a sov medzi Slovenským horolezeckým spolkom (SHS) JAMES a neziskovou organizáciou Ochrana dravcov na Slovensku. Predmetom dohody je úprava postupu pri ochrane hniezdisk voľne žijúcich dravých vtákov a sov na lokalitách, kde je vykonávané horolezectvo a skalolezectvo. V prípade, ak horolezec zistí, že tu hniezdia dravé vtáky alebo sovy, oznámi to Komisii ochrany prírody SHS JAMES a tá OZ Ochrana dravcov na Slovensku, a naopak, združenie informuje o týchto skutočnostiach horolezcov. Následne sa určí ďalší postup a režim využívania lokality s cieľom zabezpečenia úspešného vyhniezdenia dravca alebo sovy a zároveň s čo najmenším obmedzením športových aktivít.

Akým spôsobom horolezci informujú svojich členov a ako sa o nich dozvedia aj neorganizovaní horolezci? Vladimír Linek zo spomínanej Komisie ochrany prírody SHS JAMES hovorí: “V teréne máme tabule s informáciami, v lokalitách, ktoré sú atraktívne aj pre zahraničných lezcov, aj v angličtine. Ďalej máme všetky výnimky uvedené na našej webovej stránke, dôležité informácie sú aj v časopise Horolezec. Informácie posielame do horolezeckých federácií v zahraničí, jednak podľa lokality, ak ide o prihraničnú, tak susedným krajinám, a tiež na UIAA stránku. V neposlednom rade má každá oblasť svojho správcu, ktorý je tam minimálne 20 - 30krát ročne, ten to tam kontroluje a v prípade potreby aj upozorňuje. Všetko konzultujeme s ochranou dravcov, a podľa potreby im pomáhame, napríklad postaviť alebo upevniť umelé hniezdo.”

Predseda SHS JAMES Igor Koller spomína na začiatky spolupráce: “Na jednom hradnom brale nemali tušenie, že je tam na sokol sťahovavý. Tak sme to nafotili a následne si dohodli režim, že dva mesiace sa 20 metrov vľavo a vpravo nelezie. Sokol vyhniezdil každý rok s výnimkou jedného, keď mu niečo zožralo vajíčka. Rovnaká situácia bola na Jelenci pri Banskej Bystrici, zatvárala sa celá oblasť. Teraz sa uzatvorí väčší sektor, asi ⅕ skál, a lezci to rešpektujú. Na tom Jelenci dokonca sokol zahniezdil do dutiny, ktorú lezci vyčistili.”

Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody, ktorý sokoly v oblasti Jelenca dlhodobo pozoroval, hovorí, že neplatí stopercentne to, že by lezci dravcov nevyrušovali. "V roku 2017 tam kvôli lezcom samica opustila znášku a následne sa pár presťahoval na inú skalu."

Predsedom občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku je Jozef Chavko. Pýtali sme sa ho, ako hodnotí spoluprácu s horolezcami, keďže prebieha už od roku 2010. “Podstatné je, že vznikla dohoda s JAMESom a urobili sme opatrenia v smere obmedzenia lezeckých činností. Nepostavili sme sa k tomu tak, že skalolezci len škodia prírode a vyrušujú, ale akceptovali sme, že je tu komunita, ktorá má záujem vykonávať svoju činnosť v prírode, tak sme hľadali kompromis. Od roku 2010 sme získali viac dobrých skúseností. Teraz dokonca prechádzame do fázy, že využívame zručnosti lezcov, ktorí sa vedia dostať do náročných terénov. Sokoly sú špecifické tým, že sa snažia zahniezdiť na najmenej prístupnom mieste, pod previsom, kde im do hniezda neprší. Lezci nám teda pomáhajú pre ne inštalovať hniezda.”

Jozef Chavko vysvetľuje, že sovy a sokoly si nevedia postaviť hniezdo. Sokol sťahovavý obsadzuje dutiny alebo skalné police alebo hniezda po krkavcoch, ale je množstvo skalných stien, kde nemá také príležitosti. “V tom prípade nastupujeme my a teraz už aj v spolupráci s JAMESom, že im vytvárame hniezdne možnosti, a tak sokoly majú kde zahniezdiť. Inštalujeme sme aj hniezda pre orliaky morské a bociany čierne na stromoch a pre výry skalné napríklad v opustených kameňolomoch. Tá paleta vtákov, ktoré potrebujú pomoc, je široká, dokonca dnes by niektoré druhy bez menežmentových opatrení vo voľnej prírode neprežili, krajina je už príliš atakovaná rôznymi hospodárskymi záujmami.” Ako teda Jozef Chavko hodnotí spoluprácu s horolezcami? “Skalolezci rešpektujú tie obmedzenia, ktoré sme im nastolili. Sme radi, že došlo k reálnej spolupráci, ktorá spája naše záujmy. Aj pre skalolezcov je to nový rozmer, že môžu svoju zručnosť uplatiť v záujme ochrane prírody.”

Fórum 4 príspevky
Horolezci pomáhajú ochrane dravcov 11/04/19 12:34 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Náučným chodníkom na Hundsheimer Berg s deťmi Na jeseň sme u našich rakúskych susedov objavili úžasné výhľadové miesta na kopci Hundsheimer Berg, najvyššom vrchole Hainburských vrchov, ktoré patria ešte do Malých Karpát. Tentokrát sme sa s deťmi a s babkou rozhodli navštíviť opačnú stranu rozľahlého kopca. 20/06/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty, Rakúsko
Túra Veľká Baňa z Rače začiatkom jari Veľká Baňa je neznačený kopec nad bratislavskou Račou s nadmorskou výškou 444 m n. m. Okrem estetického čísla ma na mape doteraz nezaujala, hoci jej okolím sme sa motali veľakrát. Tohtoročnú jar sme ju konečne objavili a asi bude v našich popoludňajších vychádzkach figurovať častejšie. 06/06/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. 24/05/19 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Záhoráckou magistrálou I. Diaľkové trasy doposiaľ išli dosť mimo mojich turistických záujmov. Ich popularita však rastie, a tak vzklíčila myšlienka, že by som to mohol skúsiť. Väčšina z nich je však časovo náročná a zmiznúť na dva-tri týždne by mi doma neprešlo, tak som si vybral Záhorácku magistrálu, ktorá má baby parametre – necelých 103 kilometrov so stúpaním 1768 m. Pohodovým tempom sú to tri dni. dnes Ľubomír Mäkký Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Takmer Ilavská 25-ka Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam. včera Martin Knor Strážovské vrchy
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Horolezci pomáhajú ochrane dravcov 11/04/19 12:34 4 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.54 (0.07)