Správa Horolezci pomáhajú ochrane dravcov
V jarnom období sa opäť dostáva do popredia téma hniezdenia dravých vtákov. V rámci nej sa v športovej i ochranárskej verejnosti diskutuje o tom, či horolezci dravé vtáky svojou činnosťou vyrušujú. Občianske združenie Ochrana dravcov na Slovensku tvrdí, že pri dodržaní určitých zásad nie. Spolupracuje s horolezcami na opatreniach, ktoré zaisťujú dravcom pokoj na hniezdenie, a využíva ich pomoc pri inštalovaní umelých hniezd pre viaceré druhy vtákov.
Už od roku 2010 platí Dohoda o spolupráci pri ochrane hniezdisk dravcov a sov medzi Slovenským horolezeckým spolkom (SHS) JAMES a neziskovou organizáciou Ochrana dravcov na Slovensku. Predmetom dohody je úprava postupu pri ochrane hniezdisk voľne žijúcich dravých vtákov a sov na lokalitách, kde je vykonávané horolezectvo a skalolezectvo. V prípade, ak horolezec zistí, že tu hniezdia dravé vtáky alebo sovy, oznámi to Komisii ochrany prírody SHS JAMES a tá OZ Ochrana dravcov na Slovensku, a naopak, združenie informuje o týchto skutočnostiach horolezcov. Následne sa určí ďalší postup a režim využívania lokality s cieľom zabezpečenia úspešného vyhniezdenia dravca alebo sovy a zároveň s čo najmenším obmedzením športových aktivít.
Akým spôsobom horolezci informujú svojich členov a ako sa o nich dozvedia aj neorganizovaní horolezci? Vladimír Linek zo spomínanej Komisie ochrany prírody SHS JAMES hovorí: “V teréne máme tabule s informáciami, v lokalitách, ktoré sú atraktívne aj pre zahraničných lezcov, aj v angličtine. Ďalej máme všetky výnimky uvedené na našej webovej stránke, dôležité informácie sú aj v časopise Horolezec. Informácie posielame do horolezeckých federácií v zahraničí, jednak podľa lokality, ak ide o prihraničnú, tak susedným krajinám, a tiež na UIAA stránku. V neposlednom rade má každá oblasť svojho správcu, ktorý je tam minimálne 20 - 30krát ročne, ten to tam kontroluje a v prípade potreby aj upozorňuje. Všetko konzultujeme s ochranou dravcov, a podľa potreby im pomáhame, napríklad postaviť alebo upevniť umelé hniezdo.”
Predseda SHS JAMES Igor Koller spomína na začiatky spolupráce: “Na jednom hradnom brale nemali tušenie, že je tam na sokol sťahovavý. Tak sme to nafotili a následne si dohodli režim, že dva mesiace sa 20 metrov vľavo a vpravo nelezie. Sokol vyhniezdil každý rok s výnimkou jedného, keď mu niečo zožralo vajíčka. Rovnaká situácia bola na Jelenci pri Banskej Bystrici, zatvárala sa celá oblasť. Teraz sa uzatvorí väčší sektor, asi ⅕ skál, a lezci to rešpektujú. Na tom Jelenci dokonca sokol zahniezdil do dutiny, ktorú lezci vyčistili.”
Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody, ktorý sokoly v oblasti Jelenca dlhodobo pozoroval, hovorí, že neplatí stopercentne to, že by lezci dravcov nevyrušovali. "V roku 2017 tam kvôli lezcom samica opustila znášku a následne sa pár presťahoval na inú skalu."
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Predsedom občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku je Jozef Chavko. Pýtali sme sa ho, ako hodnotí spoluprácu s horolezcami, keďže prebieha už od roku 2010. “Podstatné je, že vznikla dohoda s JAMESom a urobili sme opatrenia v smere obmedzenia lezeckých činností. Nepostavili sme sa k tomu tak, že skalolezci len škodia prírode a vyrušujú, ale akceptovali sme, že je tu komunita, ktorá má záujem vykonávať svoju činnosť v prírode, tak sme hľadali kompromis. Od roku 2010 sme získali viac dobrých skúseností. Teraz dokonca prechádzame do fázy, že využívame zručnosti lezcov, ktorí sa vedia dostať do náročných terénov. Sokoly sú špecifické tým, že sa snažia zahniezdiť na najmenej prístupnom mieste, pod previsom, kde im do hniezda neprší. Lezci nám teda pomáhajú pre ne inštalovať hniezda.”
Jozef Chavko vysvetľuje, že sovy a sokoly si nevedia postaviť hniezdo. Sokol sťahovavý obsadzuje dutiny alebo skalné police alebo hniezda po krkavcoch, ale je množstvo skalných stien, kde nemá také príležitosti. “V tom prípade nastupujeme my a teraz už aj v spolupráci s JAMESom, že im vytvárame hniezdne možnosti, a tak sokoly majú kde zahniezdiť. Inštalujeme sme aj hniezda pre orliaky morské a bociany čierne na stromoch a pre výry skalné napríklad v opustených kameňolomoch. Tá paleta vtákov, ktoré potrebujú pomoc, je široká, dokonca dnes by niektoré druhy bez menežmentových opatrení vo voľnej prírode neprežili, krajina je už príliš atakovaná rôznymi hospodárskymi záujmami.” Ako teda Jozef Chavko hodnotí spoluprácu s horolezcami? “Skalolezci rešpektujú tie obmedzenia, ktoré sme im nastolili. Sme radi, že došlo k reálnej spolupráci, ktorá spája naše záujmy. Aj pre skalolezcov je to nový rozmer, že môžu svoju zručnosť uplatiť v záujme ochrane prírody.”
