Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Reprofoto
Reprofoto Zatvoriť

Reportáž Prírodný turizmus by mohol pomôcť prírode aj regiónom

V Bratislave sa včera uskutočnila konferencia k problematike prírodného turizmu s názvom Šanca pre prírodu - šanca pre región. Konferenciu organizovala nezisková organizácia Aevis, ktorá pozvala viacerých odborníkov zo Slovenska i zahraničia.

V úvode konferencie predstavil Rastislav Mičaník z nadácie Aevis hlavné ciele prírodného turizmu: podporovať mäkký turizmus, zážitkovosť, sprevádzanie, kvalitné služby v regiónoch. Prírodný turizmus nemá byť masový, ide o zážitky ako pozorovanie voľne žijúcich zvierat, prírodných procesov, fotografovanie zvierat a krajiny. Mal by prispieť k ďalšej ochrane územia tým, že väčšia časť prostriedkov získaných vďaka návšteve chráneného územia sa do neho opäť vráti. Ďalším cieľom je podpora zamestnanosti v regiónoch. Pilotný projekt by sa mal realizovať v regióne Snina.

Ekológ Michal Wiezik, ktorý pôsobí na Technickej univerzite vo Zvolene, predstavil spolu s odborníčkou na destinačný menežment Ivetou Niňajovou koncept prírodného turizmu. Podľa Wiezika by sa mali prepojiť odborníci z oblasti ochrany prírody a cestovného ruchu a hľadať riešenia, aby príjmy z využívania prírodného prostredia ostali primárne v danom regióne. Podľa nich pri ekoturizme ostáva v regióne 95% vybraných finančných prostriedkov, zatiaľ čo pri bežnom turizme len 20%. Navyše turizmus, ktorý nie je dobre riadený, predstavuje podľa M. Wiezika a I. Niňajovej záťaž pre miestnu komunitu, územie má svoje limity, čo sa týka počtu návštevníkov, ekologické atď. Ako príklad spomenuli Machu Picchu či Bhután, kde sa počet návštevníkov limituje jednak vstupným, jednak dennými kvótami návštevníkov. Z európskych krajín je lídrom v tomto type turizmu Slovinsko.

Zakazujeme ľuďom voľný pohyb po vyrúbaných územiach.
Michal Wiezik

Prírodný turizmus by sa mal podľa Wiezika primárne riešiť v chránených územiach, avšak "národné parky nemajú podľa súčasného zákona o ochrane prírody dostatočnú ochranu a tak sa v nich prírodný turizmus nemôže rozvíjať. Zakazujeme ľuďom voľný pohyb po vyrúbaných územiach.” Podľa medzinárodných kritérií IUCN sa v našich NP pohybuje výmera najprísnejšie chránených území od 3,3% po 24% s výnimkou TANAPu, kde to je 57%, avšak ide najmä o skalnaté oblasti mimo lesných území, ktoré sú pre prírodný turizmus vhodnejšie. Wiezik spomenul aj problém v bukových pralesoch zapísaných do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, kde sa ťaží a neboli sme schopní vyčleniť adekvátnu jadrovú zónu na ich ochranu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Novela zákona o ochrane prírody zrejme tak skoro nebude

Norbert Kurilla, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, vyjadril spokojnosť s nedávno prijatou Stratégiu enviromentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030. Spomenul aj prípravu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, po otázkach z publika však pripustil, že s jej prijatím to nie je jednoduché kvôli námietkam zo strany lesníckej obce.

S ďalšou prezentáciou vystúpil Michael Mayer z Nemecka, špecialista z Ecological Tourism in Europe. Zameral sa predovšetkým na zapojenie miestnej komunity, ktorá by sa mala podieľať na stanovení pravidiel pri využívaní územia, pracovať priamo v poskytovaní služieb či vytvárať originálne lokálne podukty. V podobnom duchu sa vyjadril aj Max A E Rossberg, predseda European Wilderness Society z Rakúska. Prízvukoval, že obyvatelia z regiónov majú často pocit, že o nich rozhodujú ľudia z inej časti krajiny, preto môžu byť proti akýmkoľvek zmenám a budú sa spoliehať na istotu, ako sú pracovné pozície v lesnom hospodárstve. Prednášajúci sa zhodli na tom, že v regiónoch treba nájsť obyvateľov podporujúcich koncept prírodného turizmu ako ďalšieho ekonomického odvetvia, ktorí následne “zvnútra” pomôžu pri ďalšej osvete.

NP Šumava sa osvedčili sprevádzané túry mimo chodníkov a miesta na prenocovanie v prírode

Národný park Šumava v Českej republike ponúka návštevníkom produkty prírodného turizmu, porozprával o nich Josef Štemberk. Jedným z nich je sprevádzaná túra divočinou, ktorú vykonávajú miestni obyvatelia po potrebnom školení. Podľa J. Štemberka sprievodca nemusí byť vyštudovaný prírodovedec, lepšou voľbou môže byť človek, ktorý v lokalite dlhodobo žije a dokáže podať zrozumiteľný výklad o území. O tieto túry majú veľký záujem, frekvenciu prispôsobujú zvieratám tak, takže sa konajú najviac raz za dva týždne, čo už pre zver nepredstavuje pravidelnosť. Návštevníkom ponúkajú aj možnosť prespať v parku na siedmich rôznych miestach pod holým nebom za určitých podmienok. J. Štemberk uviedol, že im výrazne klesol počet nelegálnych prenocovaní aj vstupov do “zakázaných” častí parku, pretože ľudia radšej využijú legálnu možnosť.

J. Roháč o túrach do divočiny:
Nejdeme likvidovať prírodu, ale učiť ľudí k úcte k nej

O skúsenostiach v podnikaní v prírodnom turizme na Slovensku porozprával Ján Roháč z Nadácie Ekopolis. Prostredníctvom združenia Jantárová cesta sprostredkúva túry do divočiny. J. Roháč eviduje záujem o prírodný turizmus, ktorý by mohol malým poskytovateľom v regiónoch pomôcť k lepšej ekonomickej situácii. Okrem toho vyzdvihuje edukačnú stránku týchto túr pre samotných účastníkov. Na svoju činnosť má združenie vybavené potrebné výnimky aj z hľadiska ochrany prírody, spolupracuje so správami chránených území. “Museli sme si s nimi vopred vyjasniť, že nejdeme likvidovať prírodu, ale učiť ľudí k úcte k nej.” Štát by mal podľa neho investovať do prírodného turizmu ak už nie kvôli regiónom, tak kvôli osvete, pretože spoznávanie divokej prírody ľuďmi je najlepšia forma jej ochrany. Za pozitívne považuje J. Roháč to, že vo verejnosti rastie záujem o enviromentálne témy, za negatívne súčasné nastavenie podnikateľského prostredia a ťažbu, fragmentáciu chránených území či výstavbu rezortov.

Osobitným problémom je veľmi zlé nastavenie legislatívy pre turistických sprievodcov, ktoré prakticky vyhradzuje sprevádzanie v akomkoľvek horskom prostredí len horským sprievodcom a nemali by ho vykonávať “bežní” sprievodcovia v cestovnom ruchu. Čo v prípade, ak horský sprievodca nemá vzdelanie pre tento typ produktu, zákon nerieši.

S posledným príspevkom vystúpil Juraj Švajda, špecialista na manažment chránených území, ktorý pôsobí na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa neho má Slovensko veľký potenciál pre rozvoj prírodného turizmu vzhľadom na prírodné hodnoty územia, ako sú pralesy, ohrozená flóra a fauna, sprístupnené jaskyne, medzinárodne uznané lokality a iné. Využívaniu potenciálu podľa neho bráni zhoršujúce sa prírodné prostredie, nízka zážitkovosť a autenticita ponuky, postoj vlastníkov a správcov pozemkov, chýbajúci sprievodcovia či súčasná legislatíva.

Najnovšie