Túra

Na ceste k Trhline - zimný hrebeň Tribeča

30.03.19
Posledný rok ma dosť ľudí v mojom okolí “bombarduje” so senzáciou, ktorá vznikla okolo literárneho diela Trhlina. Osobne som knihu nečítal a ani nevidel film, ale v pohorí Tribeč sa túlam dosť často. Preto mi to nedalo a zaumienil som si prejsť hrebeňovku v období, kedy vraj miznú ľudia. Nebude to však klasický diaľkový prechod, pretože v tomto období je ťažšie si nájsť pár voľných dní s relatívne dobrým počasím. Taktiež sú krátke dni a keď chcem z túry pár pekných fotiek, musím šliapať hlavne cez deň. Preto som v období november-marec vystihol viac pekných dní, kedy som sa vydal na časť z hrebeňovky Tribeča.

Zoborské vrchy

Cestu hrebeňom Tribeča začínam pri kostole svätého Michala archanjela v Dražovciach. Kostolík je jedným z najviac vyhľadávaných miest v Nitre, a tak tu vždy niekoho stretnem. Tentokrát to boli mestskí policajti. Asi si krátili čas v službe. Urobím pár fotiek a po zelenej značke prechádzam popri vinohradoch na vrch Plieška (393 m). Zvyčajne tu stretávam mnoho ľudí, ale dnes nie je nikoho nikde.

Krátkym stúpaním prejdem na Meškov vrch, kde stretávam šesť kusov srnčej zveri. Bol som tu už veľakrát, ale nikdy som tu žiadne väčšie zviera okrem psa nestretol. Mierne zvlneným terénom sa pomaly blížim k vrchu Zobor. Najskôr zbehnem k výhľadu pri Pyramíde. Bohužiaľ, dnes sa nad Nitrou drží smog, a tak výhľad nie je dobrý. Na vrchu Zobor som bol asi šesťdesiatkrát a musím povedať, že najlepšie výhľady sú na jeseň a v lete počas prvých dní tlakovej výše, alebo v zime prvé dni po vpáde arktického vzduchu. Výnimočne sa dajú vidieť aj Alpy.

Miernym stúpaním vyjdem na samotný vrch Zobor a po chvíli pokračujem ďalej po hrebeni. Začína klasická hrebeňová hojdačka, ktorá vedie cez bezmenné kóty až po vrch Haranč (476 m). Miernym klesaním z tohto vrchu sa dostávam do sedla pod Žibricou. V sedle sa nachádza Zemľanka pod Žibricou (tentokrát som zistil, že sa predsa len dá otvoriť) a prameň Gáborka. Po modrej značke si spravím malú zachádzku ku krížom nad obcou Štitáre. O tomto mieste som počul v súvislosti s knihou a vraj sa tu nachádza kríž, kde má Ježiš odťatú hlavu. Skôr by som povedal, že postava skôr podľahla zubu času a postupne sa celá rozpadáva. Nie je tu len jeden kríž, ale je ich tu dosť veľa. Ťažko povedať na čo toto miesto slúžilo. Jedno je však isté, dlhodobo sa on nikto nestará a je dosť zanedbané. Kríže sa nachádzajú asi 1 km od sedla pod Žibricou.

Po návrate späť pokračujem ďalej cez lúku pod Žibricou na samotný vrch Žibrica (617 m). Kopček má vzhľadom na svoju výšku slušné stúpanie. Z malých čistiniek pod vrcholom je pekný výhľad na Zobor, len treba nájsť správne miesto. Vo vrcholových partiách Žibrice sa nachádza areál starého hradiska. Časť červenej značky dokonca vedie po bývalom obrannom vale.

Cez hrad Jelenec (Gýmeš) k Veľkému Tribeču

Začína trochu menej záživná časť hrebeňovky. Strmým svahom rýchlo klesám dolu, a keď prejdem popod lanovú dráhu miestneho lomu, som od obce Žirany len na skok. Dlhým asfaltovým úsekom prechádzam cez obec. Okrem kostola tu veľa zaujímavých vecí nie je, a tak prechádzam cez pole do lesa. Táto časť Ponitrianskej magistrály nie je veľmi frekventovaná ani v lete. Ďalších turistov stretávam až na hrade Jelenec (Gýmeš). Cesta k hradu je vyšliapaná, a tak je to pohodová cesta v snehu. Z hradnej veže je pekný výhľad na ďalší cieľ - Veľký Tribeč a obec Kostoľany pod Tribečom. Je až neuveriteľné, ako rýchlo sa hrad rozpadáva. Kým dobrovoľníci opravia jednu časť, druhá sa zase rozpadne a takto to pokračuje dookola. Je škoda, že na Slovensku veľa pamiatok zdieľa podobný osud.

Od hradu sa vraciam do sedla pod Gýmešom a po žltej značke prejdem do obce Kostoľany pod Tribečom. V obci sa nachádza zaujímavý kostolík svätého Juraja, ktorý patrí medzi najstaršie kostoly na Slovensku. Podľa poslednej štúdie datujú kostolík do roku 860. Vo vnútri sa nachádzajú najstaršie zachované fresky na Slovensku. Od kostolíka pokračujem ďalším asfaltovým úsekom až po horáreň Jedliny. Cesta je prepluhovaná, a preto si môžem vychutnávať pohľad na majestátny Veľký Tribeč. Aj keď nepatrí medzi vysoké vrchy, tak jeho susedstvo s nížinou z neho robí majestátny vrch. Výstup naň je tiež veľmi zaujímavý. Najskôr sa ide dlhým relatívne rovinatým úsekom cez les, až človek dostane pocit, že ani nejde na kopec. Zmena prichádza až po tom, ako značka prudko zatočí doľava a začne strmo stúpať. Miestami je to celkom slušný strmák. Z rúbaní v okolí chodníka sú pekné výhľady na Zlaté Moravce a južnú časť pohoria Tribeč. Zo samotného vrcholu kopca výhľady nie sú.

Tribečskou divočinou Veľký Tribeč - hrad Hrušov

Musím uznať, že kniha Trhlina dosť zvýšila návštevnosť tohto miesta. Pomaly každý zápis vo vrcholovej knihe je v štýle “Trhlinu sme nenašli”. Teraz po filme bude záujem zrejme ešte väčší. Z vrcholu klesám k Pustovníkovej studničke a aj keď je pekne upravená, voda sa naberá veľmi obtiažne. Neďaleko studničky sú ruiny pustovníkovej chatrče. Bohužiaľ, veľa sa z nej nezachovalo.

Vystupujem na susedný Malý Tribeč a pokračujem v hrebeňovej hojdačke. Prepady a výstupy však nie sú veľké, odhadujem to, tak na 100 výškových metrov medzi jednotlivými kopcami. Terén je zväčša zalesnený, a tak výhľady netreba očakávať. Zaujímavá je však relatívna divokosť miesta. Nie že by tu človek stretával na každom kroku medvede. Tie sa vyskytujú iba v názve Medvedieho vrchu, ale chodí sem len málo ľudí, na rozdiel od predošlých častí pohoria. Skôr tu stretnete lesnú zver, ako turistu.

Postupne prechádzam cez viacero bezmenných kopcov ako Mišov vrch (723 m, Trojchotár), Kobyliu skalu (711 m) a Stráň (678 m), kde striedavo stúpam a klesám. Je tu pomerne dosť snehu a bez stopy je to celkom sranda. Pod Javorovým vrchom sa dostávam k rozsiahlym polomom, ktoré sú ohradené proti zveri. Ohrada z latiek pôsobí, ako výborný vetrolam a za ním sú asi metrové záveje snehu. Odmenou je však pekný výhľad na celú trasu, ktorú som doteraz prešiel. Za mňa je to jeden z najlepších výhľadov v pohorí. Z vrcholu Javorového vrchu nie je výhľad, ale z ďalších rúbaní v okolí vrcholu sú výhľady na hornú Nitru a Pohronský Inovec.

Päť kilometrov od Javorového vrchu sa nachádza zrúcanina Čierneho hradu. Keď nebol v decembri sneh, zbehol som aj k nemu. Hrad zrejme chránil náleziská zlata v okolí. Ešte aj dnes sa vraj dá v okolitých potokoch ryžovať zlato. Na Javorovom vrchu boli ešte v nedávnej minulosti nájdené 3- až 10-gramové zlaté nugety. Takže počas túry možno kráčam po skrytom bohatstve.

Po zelenej značke prechádzam popri Jarmočnom kríži a o pár minút stojím pri búde pod Javorovým vrchom. Je to jeden z mála turistických objektov v pohorí, ale vo vnútri celkom pekne zariadený. Od búdy je to len kúsok do sedla Rakyta. Je tu malé jazierko a prameň vody.

Ako začínam stúpať zo sedla na kopec, počujem zvláštny zvuk. Ako keby ho vydalo nejaké zviera, ale neviem ho k žiadnemu priradiť. Že by na mňa niečo pohorie Tribeč skúšalo? Pokračujem ďalej v miernej hrebeňovej hojdačke až po Krásny vrch. Z malej lúčky na jeho okraji je pekný výhľad späť na Javorový vrch. V tejto časti pohoria stretávam veľa divej zveri. K niektorým muflónom som prišiel aj na 20 metrov. Celkom ma ignorovali a pásli sa na suchej tráve ďalej. Posledný rok sa mi dosť často stáva, že ma divé zvieratá ignorujú a neunúvajú sa ani utiecť. Len sa na mňa pozrú a pokračujú ďalej v svojej bežnej činnosti.

Do obce Skýcov je to už len kúsok. Kráčam aj okolo miesta, kde bol počas druhej svetovej vojny sklad zbraní pre partizánov. Dnes ho pripomína len malá tabuľka s nápisom. Klesám ku hlavnej ceste, keď v tom cítim chlad. Pozriem sa na topánku a je tam. Nie taká akú som očakával, ale je to trhlina. Po troch rokoch skončili moje zimné topánky službu práve tu. Som však pri ceste, ktorá je odhrnutá, a tak do cieľa nejak prejdem. Až po Skýcov mi cestu spestrujú zväčša len autá. Za obcou schádzam z cesty a cez les prechádzam k hradu Hrušov. Myslel som, že hrad bude cez zimu uzavretý, pretože sa mi to stalo viackrát na iných hradoch. Je však otvorený a môžem si na konci túry dopriať pekný výhľad na okolie.

Záver

Hrebeň pohoria Tribeč som nakoniec prešiel dvakrát. Prvýkrát v decembri bez snehu a druhýkrát v januári so snehom. Na potulkách som strávil 13 dní (november-marec) a preskúmal som aj okrajové časti pohoria, kde nie sú turistické značky. Nakoniec sa mi podarilo raz poblúdiť, ale to kvôli vlastnej nepozornosti. Ak sa sem vydáte na túru a budete sa držať značiek, tak sa nemáte čoho báť. Aj keď pohorie nie je príliš atraktívne, dajú sa aj tu nájsť pekné zákutia.

Fórum 4 príspevky
Na ceste k Trhline - zimný hrebeň Tribeča 19/05/19 20:35 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Na ceste k Trhline - zimný hrebeň Tribeča Posledný rok ma dosť ľudí v mojom okolí “bombarduje” so senzáciou, ktorá vznikla okolo literárneho diela Trhlina. Osobne som knihu nečítal a ani nevidel film, ale v pohorí Tribeč sa túlam dosť často. Preto mi to nedalo a zaumienil som si prejsť hrebeňovku v období, kedy vraj miznú ľudia. Nebude to však klasický diaľkový prechod, pretože v tomto období je ťažšie si nájsť pár voľných dní s relatívne dobrým počasím. Taktiež sú krátke dni a keď chcem z túry pár pekných fotiek, musím šliapať hlavne cez deň. Preto som v období november-marec vystihol viac pekných dní, kedy som sa vydal na časť z hrebeňovky Tribeča. 30/03/19 Pavel Forgáč Tribeč
Extra Vybrané slovenské rozhľadne Minulý rok sa mi počas potuliek po Slovensku priplietlo do cesty množstvo rozhľadní. Samé o sebe sú pekným cieľom túry, ale ani jednu som z nich neplánoval. Na konci roka, keď som si robil záverečný sumár túr sa ich nazbieralo celkom dosť. Keďže sú takéto miesta medzi ľuďmi veľmi populárne, rozhodol som sa urobiť malý zoznam rozhľadní. O každej z nich by sa dal napísať samostatný článok a určite tu už boli viaceré v článkoch spomenuté. Preto cieľom príspevku nie je každú podrobne opísať, ale len poskytnúť základné informácie. 18/03/19 Pavel Forgáč Malá Fatra, Orava a Kysuce, +
Túra Malá Fatra trochu inak: z Dolného Kubína do Čičmian S myšlienkou prejsť hrebeňovku Malej Fatry som sa pohrával už dlhší čas. Najskôr som mal plán prejsť ju za 2 dni. Prvý deň Krivánska časť a druhý deň Lúčanská časť. Nakoniec som si vymyslel svoju “magistrálu” z Dolného Kubína do Čičmian. 113 km zaujímavého členitého terénu, čo potvrdzuje aj 7369 výškových metrov. Malá Fatra má pekný začiatok - Veľký Rozsutec a aj pekný koniec - vrch Kľak. Ťažko povedať, ktorý je krajší, a preto treba od jedného k druhému prejsť. 11/01/19 Pavel Forgáč Malá Fatra, Oravská Magura, +
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. dnes Boro Tomis Príbehy
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. včera Soňa Mäkká Správy
PR Obnovené značenie k zaujímavostiam v Trenčianskom kraji Zatraktívniť menej známe cyklistické a turistické trasy vedúce krásnou prírodou Trenčianskeho kraja a uľahčiť milovníkom cyklistiky i peším turistom orientáciu v teréne každoročne pomáha obnovené turistické značenie či nové cyklosmerovníky. Vďaka úzkej spolupráci Trenčianskeho samosprávneho kraja, Slovenského cykloklubu a Klubu slovenských turistov sa od roku 2015 podarilo obnoviť v kraji drobnú cyklistickú i turistickú infraštruktúru na približne 1 760 kilometroch cyklotrás a turistických trás. 23/05/19 sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na ceste k Trhline - zimný hrebeň Tribeča 19/05/19 20:35 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 13

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 830 m n. m. – Veľký Tribeč

    • min: 142 m n. m. – Nitra - Dražovce

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2851 m

    • klesanie: 2546 m

  • Vzdialenosť
    • 67 km

  • Náročnosť
    • 5

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.3509 ° SŠ
      dĺžka: 18.058 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4804 ° SŠ
      dĺžka: 18.4258 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň Gáborka, Pustovníkova studňa, prameň pod Rakytou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nitra (vlak, bus, MHD) - Dražovce (bus, MHD)
      Skýcov (bus) - Zlaté Moravce (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.24)